Čilsko-nemecký producent Matías Aguayo, známy posúvaním hraníc a redefinovaním súčasnej elektronickej hudby nás prekvapil albumom „Anenoa“. Tentoraz sa rozhodol pre návrat k práci s mikrofónom a k expresívnym vokálnym prejavom.
Jeho nová hudba naplno absorbuje pulzujúcu, živelnú energiu komunitnej tanečnej kultúry, pričom väčšina skladieb je tentoraz naspievaná v španielčine, čo im dodáva autentický a intímny ráz. Aguayo už vyše dve desaťročia patrí medzi najkreatívnejšie postavy tanečnej hudby, či už ako spoluzakladateľ vplyvného dua Closer Musik, stabilný spolupracovník prestížneho vydavateľstva Kompakt, alebo ako zakladateľ vlastného žánrovo neortodoxného labelu Cómeme.
Na albume „Anenoa“ dokazuje, že elektronika pre neho nepredstavuje len striktne vymedzený a chladný žáner, ale skôr živú, vyvíjajúcu sa prax, v ktorej sa bez námahy snúbia surové beaty, silné rozprávačstvo, nepredvídateľný humor a hlboká ľudskosť. Zahraničné hudobné médiá, vrátane prestížneho denníka The Guardian, vo svojich recenziách oceňujú jeho inštinktívny, hravý a nezameniteľný spev, ktorý sa na novinke transformuje od jemného soulového falzeta až po drsný a hlboký barytón, čím dodáva nahrávkam priam infekčnú radostnú energiu spoľahlivo priťahujúcu poslucháčov priamo na tanečný parket.
Medzinárodná konštelácia hlasov a žánrov
Základným stavebným kameňom celého projektu „Anenoa“ je medzinárodná spolupráca, ktorá odráža Aguayovo dlhoročné presvedčenie, že tanečná hudba najlepšie prekvitá vďaka kultúrnej výmene a zdieľanej kreativite. Do tvorivého procesu prizval pestrú skupinu umelcov naprieč celou Latinskou Amerikou, Európou a ďalšími kútmi sveta, čím túto nahrávku premenil na skutočnú, dýchajúcu konšteláciu rozmanitých hlasov a jedinečných perspektív.
Výrazným hosťom je čilská popová vizionárka a na Latin Grammy nominovaná umelkyňa Javiera Mena v skladbe „¿No Ves?“, zatiaľ čo na atmosférickej a osemdesiatymi rokmi zafarbenej piesni „La Heredera“, ktorú autor s úsmevom opisuje ako utopickú sci-fi hymnu pre osamelé nočné prechádzky a precitlivené tanečné parkety, sa podieľajú hneď dva silné hlasy: vychádzajúca experimentálna hviezda IARAHEI zo Santiaga a éterická mexická vokalistka Camille Mandoki.
Talentovaná mexická speváčka Girl Ultra, oslavovaná pre svoj inovatívny prístup k R&B a soulu, obohacuje track „Agua que corre“, kým argentínska umelkyňa Barbie Williams s ľahkosťou funguje ako dôležité vokálne spojivo tiahnuce sa naprieč viacerými piesňami. K spomínanému medzinárodnému presahu zásadnou mierou prispieva aj ugandsko-britský alternatívny pesničkár Daudi Matsiko v emotívnej druhej časti titulnej skladby, ako aj francúzsky syntetizátorový mág Etienne Jaumet, ktorého hutné analógové sekvencie dodávajú hudbe potrebnú fyzickú intenzitu.
Zvukovo sa celá nahrávka veľmi odvážne a plynule pohybuje od rýchlych synkopických latino rytmov v úvodnom singli „Sentimientos Encontraos“, cez silné vplyvy chicagského ghetto houseu na „Asuca, Rock, Roll“, až po úderný temný trance na skladbe „Avestruz en Veracruz“, pričom skúsený producent Matt Karmil citlivo dotvára jej detailnú a plnú zvukovú architektúru.
„Je to chytľavé, radikálne a hlúpe. Ľudia môžu ľahko sledovať text a tancovať. Dúfam, že sa z toho stane klasika na svadobných hostinách — nemôžete ju počúvať bez toho, aby ste sa aspoň trochu nehýbali.“
Hravosť a vzdelávanie na tanečnom parkete
Jedným z najpríťažlivejších prvkov tohto hudobného diela je jeho nákazlivá hravosť a priam divadelný, neviazaný prístup k samotnému rytmu, čo sa azda najviac prejavuje v predposlednom vydanom singli „The Beat“. Táto špecifická skladba, inšpirovaná energiou spotených undergroundových housových klubov, slúži ako netradičná edukačná a zábavná pocta samotnej základnej mechanike tanečnej hudby a jej jednotlivým elementom.
Aguayo v nej poslucháčom postupne a metodicky predstavuje tie najzákladnejšie zvuky, ktoré tvoria dobrý groove – od rýchleho hi-hatu, cez tlieskanie až po úderný kopák – pričom postupne zisťuje, že len samotné beaty k dokonalosti nestačia. Do tvorivého procesu preto organicky vstupuje divoký a efektmi prehnaný saxofón Etienna Jaumeta, ako aj hosťujúca americká hudobníčka Angel Deradoorian so svojou vynikajúcou hrou na priečnu flautu, ktorá veľmi plynule a prekvapivo prechádza z klasickej chytľavej popovej melódie až do sféry voľného, spirituálneho džezu.
Vizuálna stránka a sprievodný videoklip k tejto skladbe sú navyše úzko prepojené s populárnou latinskoamerickou bábkovou šou 31 Minutos, kde špeciálne navrhnutý „mupet Aguayo“ s veľkou dávkou humoru vysvetľuje základy rytmiky ostatným postavičkám, čo sám autor veľmi trefne a pobavene označuje novotvarom „Aguayosplaining“. Tanečný parket sa tak pre tohto všestranného autora opätovne stáva primárne miestom na úprimnú ľudskú interakciu, v ktorom akákoľvek absurdita a čistá detská radosť úspešne vytláčajú chladné technologické odcudzenie moderného sveta.
NMR (foto: press Matías Aguayo)
