MATTEHORN OD JÁNA BOLESLAVA KLADIVA OČAMI RICHARDA KOLLÁRA

Podľa nedávnej vedeckej štúdie sa filmoví kritici snažia čitateľov v recenziách filmov najmä vzdelávať, avšak čitatelia od nich očakávajú najmä odporúčania. Ich cieľom pri čítaní recenzie je dozvedieť sa, či sa im film bude páčiť a či sa im teda oplatí do neho investovať svoj čas a peniaze. S veľkou pravdepodobnosťou sa možno domnievať, že podobne to je aj s recenziami nových albumov. Oplatí sa teda kúpiť, streamovať, či stiahnuť nový album Jána Boleslava Kladiva Matterhorn, alebo si stačí pustiť 30 sekundové ukážky na autorovej webstránke?

 

Ján Boleslav Kladivo má množstvo fanúšikov, avšak jeho hudba nie je pre bežného poslucháča Rádia Expres. Aké sú teda podmienky, aby sa niekomu jeho nový album páčil? Stačí si spraviť nasledujúci test.

  • Páčia sa vám pesničky skupiny Midi Lidi, máte radi hravú a živú hudbu Ariela Pinka, poetiku skupiny The Bird and the Bee, alebo organovú tvorbu J. S. Bacha?

  • Nevadí vám slovo stroj v texte troch po sebe idúcich skladieb?

  • Chcete spoznať najostrejší zvuk v histórii slovenskej popmusic?

  • Máte radi prekvapenia, najmä nečakané konce skladieb?

  • Chcete si vychutnať minimalistické, ale zároveň skvelé ženské vokály? (Mimochodom, JBK by mal popremýšlať nad duetom s Monikou Mindriakovou.)

  • Čakáte na skvelý nemecký text slovenského interpréta už od čias albumu skupiny Hogo Pogo?

  • Chýba vám v nových pokračovaniach seriálu Twin Peaks úžasná inštrumentálna hudba od Angela Badalamentiho?

  • Radi by ste vedeli, ako to vyzerá, vonia, či znie na Hörnlihütte pod Matterhornom, či aké je tam magnetické pole, ale nedá sa to zistiť, lebo chata je momentálne v rekonštrukcii?  

  • Radi brázdite autom rakúske cesty mierne nad limit a hľadáte hudbu, ktorá sa k tomu hodí a FM4 práve vtedy vysiela len rakúsky rap?

  • Radi si čudne pískate do pesničiek?

Ak ste aspoň na jednu z týchto otázok odpovedali áno, tak vás album Matterhorn určite poteší. JBK dáva (tak ako David Bowie) školenie, ako robiť súčasnú inteligentnú elektronickú hudbu. Prichádza s hudbou, k počúvaniu ktorej sa môžete bez problémov priznať kamarátom v škole, svojej starej mame, susedovmu psovi, hipsterskej kaviarni, či deťom – teenagerom, a stále ste “in”. Tentokrát mi na pesničkovom albume JBK trochu chýbajú pauzy, v ktorých ticho tvorí hudbu, a tak rytmus tlačí poslucháča nezastaviteľne až na vrchol hory. Nie je to však Katarína Máliková, ktorá vás opantá tak, že nemôžete najbližšie mesiace počúvať nič iné, Kladivo je oveľa rafinovanejší. Jeho hudba sa pomaly ale isto zakráda pod vašu kožu a už vás nepustí. Je ako discgolf – nik takmer nevie, o čo ide, ale keď ho skúsi, už nedokáže prestať.

Richard Kollár