On air
Next
Články

ROME – NOVÝ ALBUM TEMNÝCH, SUGESTÍVNYCH PIESNÍ Z LUXEMBURGU

23.1.2019

Rome - Le Ceneri di HeliodoroRome – Le Ceneri di Heliodoro (Trisol Music Group, 2019)

Keď na začiatku tohto roka začali hudobné vydavateľstvá vydávať albumy označené dátumom 2019, s určitým napätím sme očakávali, kedy sa medzi nimi objavia také, ktoré nás zaujmú natoľko, aby sme vám ich mohli bez zaváhania predstaviť. Jedným z nich je album Le Ceneri di Heliodoro (Popol z Heliodora), hudobného aktu Rome z Luxemburgu. Strháva! Unáša. Samozrejme, nie celý, takých albumov, ktoré unášajú celé, čiže všetkými skladbami, vznikne totiž iba zopár počas niekoľkých rokov. No v rámci diskografie Rome pôsobí tento najnovší album umeleckou úrovňou repertoáru vyvážene. A tá úroveň je zaujímavá.

Rome nie je kapela so stálymi členmi, je to viac-menej projekt speváka, gitaristu, skladateľa, ktorý sa volá Jérôme Reuter. Názov Rome je odvodený z jeho krstného mena. Rome znamená Jérôme a jeho priatelia, rôzni hudobníci. Potvrdil to slovami: „V štúdiu v podstate pracujem sám. Len ja a inžinier. Inžinierov si opatrne vyberám, zvyčajne totiž prispievajú ku konečnému zvuku nahrávky. Zamestnávam len hudobníkov, ktorí hrajú na tie hudobné nástroje, na ktoré nemôžem hrať ja sám“.

A aký hudobný štýl Rome predstavuje? Od vzniku Rome v roku 2005 sa štýl tohto projektu menil, no napriek tomu ho prevažne charakterizuje spojenie pojmov folk, gotický rock, neofolk. Jérôme to vysvetlil takto: „Je to v podstate folková hudba, jej temný, súčasný druh, zakorenený v neofolkovom priemyselnom avantgardnom undergrounde, ktorý vznikal v Anglicku osemdesiatych rokov. Zladil som ho s alternatívnou hudbou, občas i šansónom“. Diapazón variovania rôznych štýlov príbuzných umeleckým zámerom Rome je v kontinuite s duchom dnešnej doby, samozrejme, široký, preto v súvislosti s jeho opisom požívajú hudobní publicisti aj termíny post-punk, martial industrial, dark ambient, drone, contemporary folk, chanson noir.

Rome 2019Jednoduchý opis hudby Rome komplikuje aj jej rozdelenie na dva druhy, na zväčša pomalé inštrumentálne skladby, občas experimentálne, v ktorých Jérôme používa prvky konkrétnej hudby (typickej metodológiou čerpajúcou z hudobnej vedy a filozofie, v ktorej je zahrnuté aj uplatňovanie zvukov a javov udalostí nášho sveta) a na piesne pôsobiace priamočiaro, ľudovo, trubadúrsky, spievané Jérômeho hlbším, mužným hlasom. Práve tie znejú na albume Le Ceneri di Heliodoro temne, no sugestívne – apokalypticky, protestne, epicky, filozoficky, introspektívne, melancholicky, smutne, poeticky, romanticky. Tým pádom ich pravdepodobne do svojej dennej hudobnej dramaturgie nezaradia komerčné rozhlasové stanice. My však niektoré z nich neobídeme, napríklad skladby A New Unfolding, The West Knows Best, Fliegen wie Vögel, Black Crane, The Legion of Rome, Uropia O Morte. Spájajú ich historické témy, citácie z literárnych diel Alberta Camusa,  Ernsta Jüngera, Bertolta Brechta, Williama S. Burroughsa.  

Rome sa pohybuje vo víre dnešných politických a spoločenských udalostí, medzi upadajúcou európskou jednotou, krehkými vzťahmi medzi Európou a Amerikou. Mimochodom, Jérôme doposiaľ odmietal podať vysvetlenie, čo vyjadruje názov jeho najnovšieho albumu, na čo, alebo na koho sa konkrétne vzťahuje, či na alexandrijského filozofa Heliodora alebo ma ďalších významných ľudí rovnakého mena, alebo na alegóriu obliehaného mesta v plameňoch. Heliodoro zostáva pre nás tajomný. Je to prorok? Démon? Spasiteľ? Alebo ho máme hľadať v sebe?

To všetko vyznieva veľmi politicky, Jérôme však namieta: „Nie som politický. Politické skupiny majú program, špecifickú ideológiu, ktorú chcú presadzovať. Nepodporujem žiadnu ideológiu, len sa zaujímam o myšlienky, priťahujem ľudí, ktorí majú o ne záujem. Zaujíma ma politika, kultúru a filozofia, no vediem len dialóg, nie propagandu“.

Keď si k tomu ešte primyslíte, že by ste sa stali vlastníkmi čiernej alebo červenej vinylovej verzie albumu Le Ceneri di Heliodoro s 20-stranovou brožúrou vyrobenou zo špeciálneho papiera, samozrejme, s nádhernými ilustráciami, tak … 

Miroslav Potoček  (foto: press)