Tento rok zatiaľ nevyšlo nič, čo by sa podobalo albumu „Lux“ katalánskej hviezdy menom Rosalia. Je to album, ktorý nielen posúva hranice populárnej hudby, ale ich úplne redefinuje.
Album „Lux“ vás po umeleckej stránke možno trochu zaskočí. Nebudete na ňom počuť žiadne virálne zvuky ani algoritmické triky, ale nahrávky inšpirované klasickou hudbou, avantgardnou elektronikou, flamencom a mash-upmi rôznych žánrov, ktoré ste pravdepodobne ešte nepočuli. Je to album o svätých ženách a poetkách, spievaný vo viac ako trinástich jazykoch. Nie je to hudba na okamžité uspokojenie, no ak si vyhradíte päťdesiat minút a ponoríte sa do neho, možno vám v istom zmysle vyrazí dych.
V tradícii klasickej hudby
Album je rozdelený do štyroch častí, pričom každá pieseň je o zážitkoch inej svätej ženy. Hudobné pohyby sledujú odlišnú emocionálnu a príbehovú trajektóriu. S podporou Londýnskeho symfonického orchestra si hudba vyžiada pozornosť a prinesie zmeny, ktoré spolu súvisia. Rosalía nepoužíva sláčikové nástroje len ako kulisu – orchestrálne pasáže sú naopak veľmi dôležitou súčasťou každej piesne. Zaujímavé je tiež to, ako sú orchestrálne zvuky zmiešané so súčasnými hudobnými vplyvmi.
„Mojím cieľom nie je znieť ako ktokoľvek iný, ale slúžiť len hudbe. ak hudba potrebuje symfonický orchester, tak jej dám symfonický orchester. Hudbu nikdy neobmedzujem.“
Emócia vyjadrená hlasom
Úvodnú skladbu „Sexo, Violencia y Llantas“ uvádzajú klavírne tóny, no potom sa do popredia tlačia bublajúce syntetizátory a Rosalía predvádza svoj pôsobivý hlasový rozsah. To vedie k nákazlivej skladbe „Reliquia“, ktorej komorné aranžmány sláčikových nástrojov prechádzajú cez tajomný elektronický filter. Skladby na albume „Lux“ sú spievané vo viacerých jazykoch, no nie je to prekážkou ich prístupnosti. Mimoriadna emócia, ktorú Rosalía dokáže vyjadriť svojím hlasom, znie ako šíp priamo do srdca.
„Berghain“ je majstrovské dielo s majestátnym zvukom sláčikových nástrojov a hosťujúcou speváčkou Björk, ktorá žiada, že „jediný spôsob, ako nás zachrániť, je božský zásah“. V skladbe hosťuje aj americký experimentálny hudobník Yves Tumor, ktorý imituje Mika Tysona a kričí „Budem ťa šukať, kým ma nebudeš milovať“.
„Zabudni na svoju dokonalú obeť, vo všetkom je trhlina. Takto sa dnu dostane svetlo. Chcela som nájsť tie trhliny, tie momenty ľudskej slabosti, a nechať nimi svetlo presvitať.“
Skladba „La Perla“ je ľahký valčík, ktorý sa postupne stupňuje s textom. Dá pochopiť ako kritika jej bývalého partnera, ktorý je označený za emocionálneho teroristu a vyhráva olympijskú zlatú medailu za najväčšieho bastarda.
Odkazy na speváčkine flamencové korene sa objavujú skladbách s portugalským textom ako „Memória“ a na optimistickejšej a tradičnejšej „La Rumba Del Perdón“ so speváčkami Estrella Morente a Sílviou Pérez Cruz. Album finišuje taliansky spievanou piesňou „Mio Cristo Piange Diaminti“, kvôli ktorej sa Rosalia musela naučiť operné techniky.
Piesne na albume „Lux“ prepájajú svetlo s témou ľudskej slabosti a spirituálnej útechy, inšpirovanej sväticami a mystikou. Rosalia uviedla, že album je venovaný Bohu a každá skladba je založená na príbehu inej ženskej svätice z rôznych častí sveta, ktoré spájajú jej vlastné emocionálne trasy. Je to transcendentný album, ktorý znie, ako nič iné v súčasnej hudbe a počin s megawattmi nádhery, ktorý umiestňuje Rosalíu do klubu autoriek akými sú Kate Bush a Björk. Skutočnosť, že jeho hudba znie nezvyčajne, môže niektorých poslucháčov odradiť, no pre tých, ktorí budú ochotní ponoriť sa do jeho atmosféry, bude odmenou. Tento experiment si na vás odskúšame v rubrike „Album týždňa“.
NMR (foto: press Rosalia)
