Po dlhej prestávke nahrala skupina Värttinä nový album s názvom „Kyly. Jeho nahrávky zapaľujú iskry fínskej tradičnej hudby a zároveň ju posúvajú do nových dimenzií.

Korene skupiny Värttinä siahajú do 70. rokov 20. storočia. V severnej provincii Rääkkylä matka sestier Sari a Mari Kaasinen, ktorá sa zaujímala o miestny folklór, povzbudzovala svoje dcéry k tvorbe hudby a vystupovaniu. Skupina Värttinä oficiálne vznikla v roku 1983, v roku 1987 už odohrala približne sto koncertov a vydala svoj prvý album. Ich búrlivý a radostný prejav rýchlo uchvátil publikum aj za hranicami Fínska. Vo svojej hudbe kapela spájala karelský spevácky štýl, polyfóniu a rôzne vplyvy európskej ľudovej hudby, čo jej dopomohlo k tomu, aby vytvorila pilier modernej world music.
„Pokiaľ vo svete nezačala žať úspechy skupina Värttinä (Vreteno), väčšina ľudí si nevedela predstaviť ako znie fínsky folklór“.
Po vydaní prelomového albumu „Oi Dai“ v roku 1991 kapela vystupovala v periodicite dvesto koncertov ročne. Album „Seleniko“, vydaný v roku 1992, získal dobré recenzie na medzinárodnej úrovni a kapela absolvovala veľké turné od Európy až po Spojené štáty, Japonsko a Austráliu. Värttinä bola pozvaná, aby skomponovala hudbu k muzikálu „Pán prsteňov“, ktorý mal premiéru v Toronte v roku 2006. V roku 2012 získala ako prvá severská kapela cenu WOMEX Artist Award.
Prekvapivo svieža novinka
O skupine Värttinä sme dlhý čas nepočuli. Pred desiatimi rokmi sme vás informovali o albume „Kyly“ a medzitým sa jej podarilo vystúpiť v klube Bombura v Brezne, kde sa Maroš Pavúk odvážne podujal organizovať ich koncert.
„Na dlhých turné sme žartovali o tom, že starneme a už nemáme energiu, no zároveň sme za jeden týždeň odohrali 15 školských koncertov a najazdili 2000 kilometrov,“ prezradila Matti Laitinen.
Pri príležitosti 30. výročia albumu „Oi dai“ boli Värttinä na koncertnom turné so Sari Kaasinen, ktorá s nimi dlho nevystupovala. Malá dedinka Vesanto v strednom Fínsku mala záujem o ich koncert a každý tam prispel malou časťou k jeho usporiadaniu. Atmosféra na podujatí bola vraj veľmi vrúcna a bezprostredná. Skupine utkveli v pamäti najmä ukrajinské ženy, ktoré sa starali o catering. Boli usmievavé a priateľské a to aj napriek tomu, že sa nachádzali bez svojich rodín v cudzej krajine. To skupine pripomenulo Fínov, ktorí museli opustiť svoje domovy v Karélii po zimnej vojne so Sovietskym zväzom v rokoch 1939 – 1940. Viacerí jej členovia pochádzajú z evakuovaných rodín, ktoré stratili svoje domovy. Tieto udalosti inšpirovali vznik piesne „Maaruska“, ktorá patrí medzi najchytľavejšie skladby nového albumu. Pieseň „Kukkilindu“ je pomenovaná podľa posvätného vtáka. Je známy ako symbol šťastia a spokojnosti a aj ako vták duše, ktorý prináša posolstvá z posmrtného života. Skladba „Ajatar“ je o začiatku a konci, alebo božstve, ktoré ovláda kolobeh života. Nikto nemôže uniknúť plynutiu času, takže je lepšie ísť ďalej a neodporovať mu.
Zlí duchovia
Pred desiatimi rokmi navštívili speváčky z Värttinä Bielu Karéliu, ktorá je od druhej svetovej vojny súčasťou Ruska. Miestni ľudia ich každý večer brali do dymovej alebo parnej sauny. Bolo im odporúčané, aby pred vstupom do nej požiadali ducha sauny o dobré „löyly“ (teplo v saune). Sauna je miestom očisty a zlí duchovia do nej nemajú vstup. Raz im dali metličku zo žihľavy a vraj cítili ako ich zlý duch opustil. Melódia titulnej skladby vraj nadobudla tvar, keď sa po koncerte nechali unášať naladení špeciálnym archaickým spôsobom a stupnicou. O tom, že Värttina nestratili nič zo svojho lesku sa vás pokúsime presvedčiť v rubrike „Album týždňa“ v našom vysielaní na platforme Mixcloud.
NMR (foto: press Värttinä)