Kapela XIXA z arizonského Tucsonu na novom albume „Xolo“ uvádza rockový muzikál o tom, ako verný pes doviedol dievča Arcoiris v poriadku domov.
Keď kapela XIXA svoj úmysel oznámila, takmer sme sa šťastím stočili do klbka ako mexický naháč, teda onen spomínaný priateľ človeka. Dať na prvý dojem sa však nevypláca a z obvyklej zmesi psychedelického púštneho rocku, surfu, tex-mex, spaghetti westernu a horúcej cumbie, to na prvé počúvanie tiež nie je zrejmé, v skutočnosti totiž dievča neskončilo v kresle pred televíziou s obľúbeným seriálom, ale v podsvetí mŕtve.
Ani deväť skladieb neponúka kapela XIXA v muzikáli bezdôvodne, každá z nich opisuje, čo všetko duši Arcoiris na ceste k večnému odpočinku stretlo. Asi vám je jasné, že nič pekné, keď autori čerpali z aztéckej mytológie. Oproti predchádzajúcemu albumu „Genesis“ síce ostro nabrali opačný smer, veď na ňom spievali počas „Sviatku Nanebovstúpenia“, ale v Spojených štátoch je dnes naruby úplne všetko.
Gitaristi a speváci Brian Lopez a Gabriel Sullivan k takej temnej téme došli za covidu, keď podľa nich svetlo podliehalo tme, dobro zlu a láska strachu. Skupinu Xixa síce kedysi založili a vedú, no na každý nový album si k sebe priberajú nových členov. Tentoraz spolupracovali s členmi britskej postpunkovej legendy Modern English a úlohy dievčaťa Arcoiris sa ujala americká speváčka Mona Chambers.
Všadeprítomná mytológia
Aztécki bohovia mysleli na všetko a ľudstvo nepriviedli na svet z nejakého rozmaru, ale aby mu slúžilo a smrť podľa nich nebola dôvodom, aby pre nich prestalo pracovať, len predtým muselo prejsť premenou a zvoliť si nové poslanie. Záležalo však na druhu smrti, podľa neho totiž bohovia určili, kam vás pošlú. Padlí hrdinovia, nenarodené deti, ženy zomreté pri pôrode, tí, ktorých zasiahol blesk, alebo sa utopili a poľnohospodári chrániaci úrodu, zamierili do troch božských príbytkov blížiacich sa raju, na zostávajúce čakalo podsvetie nazývané Mictlán, ovládané krutými božskými. Na svoju smolu tu skončili aj ľudia, ktorí si svoj vzorný život mohli zarámovať. V podsvetí ich navyše čakala strastiplná cesta siedmimi úrovňami pekla, počas ktorej si ich podali prírodné pohromy alebo jaguári žerúce srdcia. Dostať sa až na koniec, vyžadovalo odvahu a chytrosť, ale aj dostatok ľudských obetí od príbuzných na zemi. V deviatej úrovni duša zomrelých konečne dosiahla večný odpočinok a oslobodila sa od tela, ktoré bohovia odovzdali na ďalšie použitie. Aby potom možno mohli tancovať jaguárí tanec.
Tiež vám asi došlo, že pred mexickým naháčom, považovaným za jedno z najstarších a najvzácnejších psích plemien na svete by ste sa mali mať na pozore. Cez deň si ho síce môžete hladkať, ale po západe slnka, keď sa mení na boha netvorov Xolotla sprevádzajúceho mŕtvych do podsvetia, sa to dôrazne neodporúča. Aj tak mu v záverečnej skladbe „Heart of The World“ dievča Arcoiris ďakuje za to, že ju doviedol domov. K Mone Chambers sa potom pridávajú s hlasmi deti priateľov kapely.
Jiří Moravčík a NMR (foto: press XIXA)
