On air
Next
Články

ZÁPADOFRICKÁ HVIEZDA BASSEKOU KOUYATE SO SKUPINOU NGONI BA ZABODOVALI S NOVÝM ALBUMOM MIRI

27.2.2019
Bassekou Kouyate + Ngoni ba – MiriBassekou Kouyate + Ngoni ba – Miri (OutHere Records 2019)

Nie je to revolučný album na esej ako ten predošlý, dočítame sa. V tom vyhlásení je ale nesprávny predpoklad: nepočíta s Kouyateho potrebou pokojných osobných úvah o láske, rodine a s hudbou skôr bujne uvoľnenou. A hviezdnych hostí si k tomu s kapelou a manželkou, speváčkou Amy Sack, pozvali požehnane: Afel Bocoum, Dom Flemons, Yasel Gonzalez Rivera

Aj tak malijský virtuóz neprestáva demonštrovať vymykajúci sa prístup k prastarej lutne ngoni: novo po dvoch strunách prechádza bottleneckom a v skladbe Kanougnon neviete, kedy na oud hrá marocký fenomén Majid Bekkas alebo Kouyate. Inak pokoj, ďalší tresk nepríde a majstrovsky odpálená moderná malijská hudba závislá od tradície, čo si budeme hovoriť, pre neho vlastne norma, sa drží výhradne akustickej formy a nevzďaľuje sa od dedičného poslania griota: Kouyate káže, komentuje a oproti minulosti, keď ním z vojny lomcovala zlosť, varovanie analogicky balí do historických príbehov.

Bassekou Kouyate + Ngoni ba – MiriAlbum sprevádza myšlienka na rovnováhu medzi Západoafričanmi, ktorí rozumejú jazyku a bez príbehov by zostali v rozpakoch a tými, ktorí si vystačia so strhujúcou hudbou. Nejde o hocijaký kompromis, dá to dosť premýšľania, veď Kouyateho oslavuje globálnej scéna, chváľme ho preto za rozsvietenie svetla na oboch stranách. Z prekladov textov si nakoniec veľa vezmú aj západniari: opustené dievča prežívajú úplne rovnako ako Koyate s Habib Koitem v piesni Kanto kelena a príbeh vládcu, ktorý nepočúval vlastný ľud, nie je vlastný len Afričanom. Wele Ni potom s malijským spevákom Abdoulaye Diabatom rozohrávajú do veľkolepého bluesového eposu so „slajdujúcou“ lutnou, odrážajúcou aktuálnu politickú situáciu v krajine. Skladby Nyame a Konya berme za parádne čísla speváčky Amy: v prvej skladbe o úcte ku kráľovskému menu, si „zajamuje“ americký huslista Casey Driessen a v druhej, „tranzovne“ naštvanej na nenávistnú žiarlivosť sužujúcu Mali, zabudnú na zábrany perkusionisti; zo sól Mahamadoua Tounkara na talking drum zostanete bezradne s ústami dokorán. V bezútešnej Miri takisto: Koya pripomína rockového a flamengového gitaristu v jednom a syn s basovou lutnou ngoni … nie, to sa musí počuť.

Jiří Moravčík (foto: Thomas Dorn)