Americká skladateľka a art-popová vizionárka Julia Holter nás prekvapila nahrávkou „Materia“. Ide o sprievodný album a priame pokračovanie jej minuloročného diela „Something in the Room She Moves“, na ktorom voľne rozvíja skryté harmonické línie, stredovekú mystiku a ľudskú chémiu.
Od stredovekej mystiky k ľudskej dynamike
Srdcom celého projektu je kompozícia „Materia“, ktorej dynamická melodika inšpirovaná stredovekou mystičkou Hildegard von Bingen zarezonovala už na predchádzajúcom albume. Holter vnímala, že husté modálne akordy v sebe skrývajú oveľa väčší potenciál. Nová nahrávka preto ponúka hneď dve nové reinterpretácie tejto skladby: hypnotickú „Materia 2“ so snovým spojením bicieho automatu, bezpražcovej basgitary, klarinetu a dvojhlasu s Jessikou Kenney, ako aj spomalenú „Materia 3“, ktorá funguje ako nostalgická pocta bonusovým trackom z éry CD.
Pôvod skladby siaha k stredovekej flexibilite melódií a samotný latinský názov neotvára len dvere k histórii, ale odkazuje na fyzickú hmotu, zem a materský princíp. Album vznikal krok za krokom počas turné, pričom kľúčovú úlohu zohrala organická súhra celého obsadenia kapely.
„Vždy som vedela, že existuje viacero podôb, ktoré by piesne mohli nadobudnúť. Pre ‚Materia 2‘ sme melódiu rozdelili do dvoch hlasov s Jessikou Kenney. Bola to cesta, ako rozvinúť harmóniu a pretaviť do nej prepojenie medzi duchom a telom, medzi láskou a krvou.“
Zvukové ihrisko, čas a rámec pre svet
Aj keď kolekcia obsahuje len sedem skladieb, autorka na nej demonštruje mimoriadny žánrový aj myšlienkový záber. Nahrávka strieda štúdiové jamy s vokálnymi improvizáciami. Príkladom je emotívna skladba „My Twin“, z ktorej motívov neskôr vznikol singel „Fantasy“. Skladba vznikla ako reakcia na nerovnosť ľudských osudov a kontrast medzi bezpečným domovom a vojnou zasiahnutými oblasťami.
Významným motívom albumu je aj vnímanie času a domova. V piesni „Clepsydra“ sa Holter inšpirovala starovekými vodnými hodinami, zatiaľ čo skladba „My Lost One“ (nahraná na jediný živý take s basgitaristkou Debrou Hoff a perkusionistkou Beth Goodfellow) pretavuje atmosféru rozprávok a rodinného života do podmanivej sonickej podoby. Holter necháva svojim spoluhráčom voľnú ruku a namiesto MIDI preferuje ľudskú energiu. Album tak definuje jej vlastné poňatie hudby ako „zarámovaného zvuku“, v ktorom sa stretáva rytmická hravosť s hlbokou empatiou.
„Väčšine spoluhráčov dávam len základné skice a priestor pre vlastnú interpretáciu. Skladba ‚My Lost One‘ vznikla na jediný pokus – a práve v tom momente na nahrávke naozaj počuť tú skutočnú, okamžitú energiu a atmosféru medzi nami.“
„Materia“ nie je len obyčajným dodatkom či zberateľským bonusom. Funguje ako zvukové ihrisko, kde sa surrealistické obrazy, modulované vokály, reflexia času a spontánna štúdiová chémia spájajú do jedného organického celku. Julia Holter ním potvrdila pozíciu jednej z najodvážnejších a najotvorenejších hudobných tvárí svojej generácie.
NMR (foto: press Julia Holter)
