KAROL MIKLOŠ: NOVÝ ALBUM NIELEN O NÁSTRAHÁCH STREDNÉHO VEKU

Na svete je štvrtý dlhohrajúci album Karola Mikloša. Jeho názov je „This Side of Town“ a vyjde vo vinylovej i digitálnej verzii.

Nový album začal naberať konkrétne kontúry v marci 2020. Karol Mikloš napokon nahral kolekciu dvanástich skladieb, v ktorých predstavuje nové prístupy, pričom odkazuje aj na svoju predchádzajúcu tvorbu. Texty sú o nástrahách stredného veku počas pandémie, hrozivom mraku prichádzajúcom z východu i o ďalších hrozbách. Ich autor v nich hľadá prostredníctvom svojej hudby slobodu a zmierenie.

„Na tomto albume sme si vytvorili vlastný mikrovesmír, ktorý sme nazvali This Side of Town. Je to mnohofarebný svet, presahujúci akékoľvek žánrové definície a zároveň dokonalá retrospektíva môjho 30-ročného pôsobenia na scéne,“ opisuje Karol Mikloš vznik a charakter nového albumu.

Album otvára atmosférická a jemne pochmúrna skladba „No High Without a Low“.

Pieseň znie spočiatku znie elektronicky, ale cez filmovo znejúcu harmoniku a elektrickú gitaru sa postupne pretransformuje do dravej „gitarovky“.

Pilotný singel „Awkward Laughter“ a vtipná, energická pieseň „Letter to my Future Self“ na prvý pohľad pôsobia kontrastne voči akusticky a divotvorne znejúcim skladbám „Swimmer in the Sink“ a „Maths“, tie sa však napokon rozvinú do burácajúcich „jam sessions“.

Druhú polovicu albumu otvára titulná pieseň, ktorá hudobne odkazuje na Karolove začiatky a predstavuje akýsi postulát o ostrakizme týkajúcom sa veku. Po orchestrálnej, miestami až bondovsky znejúcej skladbe „Demon Cloud“, sarkastickej „Wonderful Worlds of Tomorrow“ a jemnej, zvláštnym spôsobom naspievanej piesne „Blue-bus Boy“, v ktorej sa Karol vracia do svojho rodného mesta, album nakoniec graduje bohato štruktúrovanou, takmer tribálne znejúcou skladbou „The Horse is Dead“. Tá pôsobí ako správa o konci sveta zo severného pólu.

Digitálna verzia albumu je doplnená o štúdiovú verziu pôvodne podomácky vyrobeného singla „Truth is Most Days I’d Rather Stay Home“ a sumarizujúcu skladbu „The Sum of It“.

Na novom albume sa opäť podieľali ľudia, ktorými sa Karol obklopil na svojich dvoch predchádzajúcich štúdiových celkoch. Matúš Homola, bubeník z obdobia albumu „The Past of the Future“, sa zhostil úlohy zvukového inžiniera vo svojom trenčianskom štúdiu Men at Sound. K nahrávkam vo veľkej miere prispeli stabilní členovia Karolovej koncertnej kapely Roman Hlubina (elektrické gitary, ústna harmonika), Andrej Petrovič (elektrické gitary, ukulele), Peter Brhlík (basová gitara) a Alexander Salviany (bicie), ktorí boli aj pri vzniku predchádzajúceho „Poisoned EP“ . Novým elementom bol bubeník Adam Olexík (The Youniverse), ktorý dodal mnohým skladbám nový rozmer a bravúrnosť. Výsledný zvuk niekoľkých skladieb ovplyvnil aj Andrej Gmuca v roli spoluproducenta. Ďalšou dôležitou osobou na albume bol Alan Dykstra, ktorý prispel troma vlastnými textami. Je tiež spoluautorom textov niekoľkých ďalších skladieb.

„Sme na toto dielo naozaj pyšní. Zvukovo je to určite môj doteraz najlepšie znejúci album a aj vďaka nekonečným filozofickým online debatám s Alanom je textovo dospelý. V neposlednom rade zohral veľkú úlohu fakt, že vzhľadom na vzniknutú situáciu prišli relatívne dlhé obdobia, počas ktorých som mal možnosť zahĺbiť sa nepretržite do tvorby, dostať sa ďalej a hlbšie než kedykoľvek predtým a objavovať pritom nové obzory,“ vysvetľuje Karol Mikloš.

Ďalšími hosťami na albume sú Emma Čučková, ktorá naspievala vokály a v skladbe „Maths“ sa objavili basgitarista Šimon Vladár (The Youniverse) spolu s gitaristom Ľubošom Drozdom. Mastering albumu si vzal na starosť Tomáš Karásek v štúdiu Gargle & Expel v Prahe. Autorom výpravného akvarelového obalu, ktorý zachytáva akýsi absurdný moment v albumovom meste s mnohými skrytými odkazmi na texty, je Alexander Salviany. Do finálnej grafickej podoby ho upravil dizajnér Matej Kukučka.

Pri príležitosti vydania nového albumu som Karolovi položil niekoľko otázok.

Od vydania tvojho posledného albumu The Past Of The Future uplynulo viac ako 10 rokov. Prestávku vyplnila len „Poisoned EP“ z roku 2017 a niekoľko remixov. Zmenilo sa niečo od tejto doby v tvojom živote?

„Od vydania „The Past Of The Future“ v skutočnosti prešlo už 14 rokov, alebo 13, ak rátam aj koncerty k tomuto albumu. Krátko na to prišla dcéra a nový rodinný život akosi vyplnil všetok priestor. Zároveň sme v tom období začali v Trenčíne budovať nové štúdio, takže na vlastnú tvorbu niekoľko rokov jednoducho nebol čas. Postupne sa samozrejme veci usadili, vzniklo Poisoned EP s novou kapelou a po ňom sme po krátkej prestávke viac menej plynule prešli do prípravy nového albumu.“

Na novom albume sa nachádza 12 piesní. Ako vznikali?

„Niekedy v priebehu roka 2019 sme sa v skúšobni začali hrať s novými nápadmi, z tohto obdobia pochádza napr. refrén titulnej piesne This Side of Town, prvé náznaky Maths alebo Wonderful Worlds of Tomorrow. Potom v marci 2020 prišiel covid a so všetkým zlým prišla aj príležitosť zahĺbiť sa na pár niekoľkomesačných období do tvorby a snáď prvýkrát v živote som mal príležitosť na takú dlhú dobu prepnúť do tvorivého módu. Vzniklo množstvo nových skladieb, z ktorých sme mali veľkú radosť, pretože sme mali pocit, že sú ďalej než čokoľvek, čo sa podarilo predtým a zároveň prišla ponuka z Deadred Records vydať ďalší album, takže sa to pomaly začalo všetko skladať dohromady. Chvíľu sme dokonca uvažovali nad tým, že by to mohol byť aj dvojalbum – zostalo 7-8 vecí, ktoré sa na album z rôznych dôvodov nedostali a ktoré mám rád.“

Keď to porovnáš so svojimi začiatkami, v čom nastala najväčšia zmena?

„Najväčšia zmena asi spočíva v tom, že oproti deväťdesiatym rokom už nie sme závislí na tom, čo sa podarí v štúdiu za tých pár dní, ktoré mal v tej dobe človek k dispozícii. Tento spôsob samozrejme môže fungovať pri kapele, ktorá tvorí spoločne a je zohratá, ale okrem pár náznakov z obdobia „Poisoned EP“ toto nikdy nebol môj prípad a vždy som bol skôr „špekulant“ z domáceho štúdia… Dnes už sme v tej pozícii, po ktorej som v začiatkoch túžil, teda môcť veci riešiť, až kým nie je spokojnosť. Určite sa prejavuje aj zmena vyplývajúca z nejakého ľudské dozrievania, v zmysle obsahu, ale aj kvality. Na novom albume nie sú žiadne piesne o láske😊. V neposlednom rade je to o ľuďoch, ktorými som bol obklopený – na albume vlastne tentokrát pracovala partia z obdobia The Past Of The Future (Matúš Homala, Andrej Gmuca), o väčšinu partov sa samozrejme postarala moja koncertná skupina podobne ako pri „Poisoned EP“, plus tu bol akýsi nový element v podobe bubeníka Adama Olexíka zo skupiny The Younniverse, ktorý dokázal dokonale zhmotniť moje predstavy a často ich ešte posúvať ďalej, takže to je v súčte slušná výzbroj.“

Štýlovo sa tvoja hudba od albumu The Same Mist Here veľmi nezmenila. Zmenil sa ale zvuk, ktorý si priblížil k zahraničnej konkurencii. Myslíš si, že sa po technickej stránke dá na Slovensku dnes vyprodukovať nahrávka ako vo vyspelejšom zahraničí.

„Áno, zvuk na albume nás veľmi teší a vďačíme zaň najmä štúdiu Men at Sound, ktoré som spomínal v úvode. Síce v ňom už nepracujem, ale štúdio medzičasom prešlo veľkým technickým upgradom a Matúš Homola nám poskytol veľa priestoru na nahrávanie a celé ho vlastne režíroval. Možnosti robiť dobré nahrávky na Slovensku určite existujú a myslím, že mnoho slovenských kapiel je toho dôkazom. Čo sa týka štýlu, dovolím si oponovať😊, myslím, že na novom albume je veľa pesničiek, ktoré sú niekoľko svetadielov od toho, čo bolo trebárs na prvom albume. Medzi „Tomorrow“ a „The Horse Is Dead“ je, verím, počuť dlhá cesta. „Demon Cloud“, „Blue-bus Boy“ alebo „Awkward Laughter“ sú z môjho pohľadu tiež do veľkej miery objavovaním nových neobohratých prístupov. Zrejme sa dá vydedukovať nejaký spoločný rukopis medzi mojou rannou tvorbou a dneškom, ale z hľadiska nadhľadu, obsahu i hudobne to celé vnímam, ako niečo dosť odlišné.“

Tvoja angličtina je veľmi dobrá a to aj vďaka tomu, že sa živíš ako prekladateľ. Myslíš si, že tvoje anglické texty obstoja v tvrdej svetovej konkurencii? Koľko textov si na nový album sám napísal?

„Už od obdobia albumu The Past Of The Future mi s textami pomáha môj americký priateľ Alan Dykstra, ktorý je literát vzdelaním i praxou. Naša spolupráca postupne prešla od „dolaďovania“ mojich textov až po moment, keď mi v apríli 2020 poslal svoj vlastný text, z ktorého v priebehu 10 dní vznikol náš neplánovaný korona singel „Truth Is Most Days I‘d Rather Stay Home“. Na album nakoniec prispel ešte ďalšími dvoma vlastnými textami a my sme počas covidu strávili nespočetne veľa večerov niekoľkohodinovými online debatami o svete, živote i albume samotnom. Preto je väčšina textov vlastne spoločným dielom, bez podstatnejších zásahov z jeho strany prežili tri moje texty. Ja sám sa pri počúvaní pesničiek iných autorov vždy snažím pozrieť si aj texty a vnímať ich, je to pre mňa neodmysliteľná zložka a to spojenie textu s pesničkou je koniec koncov to, čo ma pôvodne priviedlo k hudbe i k môjmu povolaniu, takže moje štandardy sú zrejme dosť prísne. Veríme, že sa nám podarilo dospieť k textovo silnému a obrazotvornému albumu a napriek tomu, že väčšina skladieb má skôr vážny charakter, nechýba ani humor, ako napr. v skladbe „Letter To My Future Self“, či „Blue-bus Boy“, takže pre maximálny zážitok rozhodne poslucháčom odporúčam prejsť si album aj s textami.“

Tvoja hudba je zrejme určená viac zahraničnému ako domácemu publiku. Boli na dva zverejnené videoklipy z nového albumu aj zahraničné ohlasy?

„Okrem pár sporadickým reakcií od ľudí v zahraničí priamo napojených na niekoho zo Slovenska, ktorí sa vždy zdajú byť milo prekvapení😊, sme nejaké ohlasy nezaznamenali – nenašli sme zatiaľ spôsob, ako dať o sebe vedieť mimo našich hraníc.“

Na čo sa v najbližšej dobe najviac tešíš a čo by chcel ešte vo svojom živote dosiahnuť?

„Tešíme sa na to, že album budú konečne môcť počuť ľudia a že ho začneme predstavovať aj v rámci nového koncertného programu, už dnes (23.9.) doma v Trenčíne a hneď zajtra v Bratislave. Tento rok ešte budeme zrejme vystupovať skôr príležitostne, ale budeme sa veľmi snažiť dať dokopy čo najviac klubových koncertov na jar 2023 a dostať sa budúce leto na pár festivalov. Možno ešte niečo vymyslíme s pesničkami, ktoré sa na album nedostali. Nad ďalšími métami sa asi začneme zamýšľať takto o rok, ale už dnes sa určite teším na chvíľu, kedy sa budem môcť nezáväzne pohrať s niečím novým.“

Róbert Gregor (foto: press Karol Mikloš)