Debutovým albumom „Pacífico Maravilla“ hudobný svet asi nezbúra, no urobí ho príjemnejším. A to sa dnes tiež počíta. Navyše si ním kolumbijská speváčka Nidia Góngora splnila dlhoročný sen zviditeľniť svoje hudobné dedičstvo.
Kolumbijské mesto Timbiquí leží na juhozápadnom pobreží Tichého oceánu. Má okolo tridsaťtisíc obyvateľov, s okolitými dedinami o niečo viac a z veľkej časti ide o potomkov afrických otrokov a pôvodných indiánskych národov. K návštevníkom sa tam správajú milo a hneď im ponúkajú panáka preslávenej pálenky viche z cukrovej trstiny, teda pokiaľ dorazia, pretože cesta tam vedie buď po rieke alebo lietadlom. Ale keď predsa len, každému o svojej hudbe rozprávajú, alebo ju rovno začnú hrať. Sú na ňu totiž veľmi hrdí, je nenahraditeľnou a doslova posvätnou súčasťou identity Timbiquí. Do tej miery, že počas Veľkej noci môžete za počúvanie inej ako miestnej hudby dostať dokonca pokutu. Je tiež pravdou, že v Timbiquí vyrábajú tie najlepšie marimby na svete a 30. ročný festival Petronio Álvarez, ktorý je považovaný za najväčšiu udalosť afro-kolumbijskej kultúry Južnej Ameriky, sa koná v neďalekej metropole Santiago de Cali. To znie ako tip na síce náročný, ale zaujímavý výlet, nemyslíte?
Každá minca má dve strany
Keď Timbiquí navštívil čerstvo zvolený prezident Gustavo Petro, musel uznať, že civilizácia tam má minimálne dvesto oneskorení, za čo sa ospravedlnil a že vraj s tým niečo urobí. Izolované mesto, rovnako ako celý región Cauca totiž trpí veľkou chudobou, chýba mu základná infraštruktúra, dostatok vody a elektriny, ale hlavne sa tam po skončení občianskej vojny, premiestnili odtrhnuté jednotky ultraľavicovej povstaleckej organizácie FARC bojujúce medzi sebou o kontrolu nad nelegálnou ťažbou zlata a obchodom s drogami. Napriek všetkému zostáva Timbiquí centrom unikátnej kultúry s históriou siahajúcou do predkolumbovských čias a úžasnej hudby so špecifickými rytmami. Kde inde mala Nidia nahrať debutový album „Pacífico Maravilla“ ako tam, hoci už vyše dvadsať rokov žije v Kalifornii.
„Naša marimba znie ako dážď a bubny zastupujú hromy, silu a moc pochádzajúce z džungle, odkiaľ berieme drevo na ich výrobu. V našej hudbe je preto ukrytá pripomienka, že žijeme uprostred prírody a mali by sme s ňou byť v neustále harmónii,“ hovorí Nidia Góngora.
Podľa Nidie neexistuje hranica medzi životom a hudbou, pre ňu je to jedno a to isté. „Keď babička varila, odovzdávala mi recepty piesňami, keď som ochorela, liečila ma piesňou, keď sa niekto narodil, privítali sme ho na svet piesní a rovnako tak sa spievame o tom, ako správne vyrobiť viche alebo o všetkom, čo súvisí s našou históriou. sú považované za ochrankyne a nositeľky našich tradícií, ktoré neustále udržujú pri živote a dalo by sa o nich povedať, že spievajú všetkému, čo sa hýbe. Bez nich by náš kultúrny ekosystém zahynul.
Skupinu Canalón, pomenovanú po sieťach na ťažbu zlata pred štyridsiatimi rokmi založila učiteľka Elizabeth Sinisterra pôvodne pre žiakov zo svojej školy, aby im s pomocou hudby umožnila zoznámiť sa s tradíciami a naučila, ako ich odovzdávať ďalej. So sestrou v nej od začiatku spievala aj Nidia Góngora a po vyštudovaní pedagogiky nadgeneračnú skupinu spevákov, bubeníkov a hráčov na marimby premenovanú na Canalón de Timbiquí prevzala a dodnes vedie. Založila tiež nadáciu na podporu mladých hudobníkov z regiónu Cali a v súčasnosti tam odovzdáva skúsenosti bezmála päťdesiatke študentov. „Tam, kde nie sú príležitosti, musia byť vytvorené,“ tvrdí štyridsaťštyriročná matka dvoch detí.
Ambasádorka pacifickej kultúry
V Kalifornii sa stala ambasádorkou kolumbijskej pacifickej kultúry a jej hlas a znalosti sa stali žiadaným a často aj dominantným vkladom do spolupráce so skupinami Bomba Estéreo, Ondatropica alebo The Bongo Hop, paradoxne stojacich na rýdzej elektronike a hip hope. Rovnocenným autorským partnerom sa potom stala britskému producentovi Will Hollandovi vystupujúcemu pod menom Quantic. Nahrali dva albumy a doslova udalosťou sa v roku 2021 stal album Almas Conectadas, do ktorého Nidia Góngora vložila všetko umenie načerpané v Timbiquí. A týmto smerom sa pohla na novom albume napríklad v skladbe „Arullo Dub“.
Spočiatku to nemala ľahké: pre staršie ženy, vrátane jej matky, bolo ťažké pochopiť, že piesne v moderných úpravách opustia svoj prirodzený domov a prídu o svoju dušu. Nidie preto vraj dalo veľa práce ich presvedčiť, že na medzinárodnom zviditeľnení ich tradičnej hudby môže mesto Timbiquí iba získať. Nakoniec súhlas získala a piesne z miesta, ktoré by predtým na mape zložito hľadali, dnes počúvajú ľudia z celého sveta. Čo si uvedomujú nielen u nej doma, jej úsilie ocenila aj kolumbijská vláda, ktorá po nej pomenovala novo nájdený druh orchidey.
Albumom „Pacífico Maravilla“ si vraj Nidia Góngora splnila dlhoročný sen. Čerpá zo svojho dedičstva, a pevne na ňom trvá, tvorí však súčasnú hudbu. Na produkcii sa podieľala s rovnako zapáleným propagátorom tradícií Cristhianom Salgadom a nahrávania sa zúčastnilo dvadsaťpäť hudobníkov a spevákov z Kolumbie, ktorí jej pomohli vytvoriť Pacifický zázrak, ako znie preklad názvu albumu.
Jiří Moravčík a NMR (foto: Nidia Góngora)
