Každý, kto zažil koncert Nusrat Fateh Ali Khana, na ten zážitok do konca života nezabudne, aj keby chcel.
Málokomu sa ale pošťastilo byť pri absolútnom zážitku, keď sa zároveň lámali hudobné dejiny. 20. júla 1985 sa na pódiu festivalu Womad tesne po polnoci usadila početná skupina z Pakistanu, vedená najjasnejšou hviezdou qawwali, ktorého meno tým čo chceli počuť hudbu tiež predstavovaných New Order, The Fall alebo Pogues, veľa nehovorilo. Väčšina návštevníkov organizátorom dôverovala, a preto sa na koncert prišla pozrieť.
Nikto ale netušil, že Nusrat ich počas nasledujúcich takmer štyroch hodín prepraví do miest, o ktorých doteraz nemali tušenia a že prejdú transcendentálnou skúsenosťou so súfijským mysticizmom. Kto vraj neskamenel v úžase, alebo naopak nechal telo napospas hudbe, na konci koncertu plakal.
Referencie pamätníkov sme hltali a možnosť byť pri tom závideli, bez predstavy ako prvé Nusratovo vystúpenie mimo domova vlastne znelo.
„Počuli sme pakistanskú odpoveď na Pavarottiho,“ nechal sa napríklad uniesť zakladateľ Womadu Peter Gabriel, ktorého label Real World po celé roky v archíve schovaný záznam nedávno vydal. Gabrielova kombinácia objaviteľského ohromenia a komparatívneho zdôraznenia hlasovej neobyčajnosti asi najlepšie vyjadrujú pocity prítomných, prežívajúcich prvé stretnutie s tranzovými spevmi qawwali, pasovanými o niečo neskôr na jeden z najpopulárnejších prúdov world music a Nusrata, ktorý predčasne zomrel v roku 1997, na jeho celosvetového veľvyslanca.
Usadená Nusratová skupina – nazývaná party – čakala v rozjímaní na štart koncertu tri minúty a hlas, na ktorý nemožno byť pripravený, sa v úvodnej skladbe „Allah Ho Allah Ho“ otvorenej melódii harmónia, tlieskaním a bubienkami tabla, ozval po ďalších troch. Chvála Boha, ktorý prebýva vo všetkých ľudských srdciach, trvala dvadsaťpäť minút a hoci nikto z poslucháčov nerozumel slovám, od nejedného z nich sme sa v minulosti dozvedeli, ako hlboko ich zasiahla. Album Live at Womad 1985 pokračuje ďalšími troma úchvatnými skladbami, vrátane Nusratovho vzácneho spevu pandžábskej piesne „Ghazal Biba Sada Dil Mor De“, milostného vyznania so známym textom: „Ak vás nemôžem vidieť, vráťte mi prosím moje srdce.“
Jiří Moravčík a NMR (foto: archív)
