Duo Solju tvoria Ulla Pirttijärvi a jej dcéra Hildá Länsman. Spoločne spájajú dedičstvo severosámskeho jazyka a spevu joik, s túžbou po novej a inovatívnej hudbe, čím vytvárajú dialóg medzi tradičnou a modernou kultúrou Sámov. Na novom albume „Uvjamuohta“ oslavujú tiež spolužitie s prírodou.
Starodávny laponský spôsob spevu joik je jedným z najintenzívnejších spôsobov spojenia s prírodou, aký ľudstvo pozná. Joik je symbolom národa Sámov, a keďže za jeho používanie a svoju kultúru všeobecne museli bojovať a často platiť krvou, o to viac je pre nich vzácny. Jediní pôvodní obyvatelia Európy sa bez neho v každodennom živote nezaobídu.
Joikovaním sa dá napodobniť blízky priateľ, vlci ohrozujúci sobie stáda, či let vtákov alebo medveďov. A keď vám dochádzajú slzy od smútku alebo keď vás zaplaví šťastie, joik nahradí všetky slová, ktoré vám chýbajú.
Tak ako všetky tradície, aj joik sa stretáva s názormi, že nepatrí do modernej mestskej kultúry kvôli nepresnosti svojej spirituality.
Ak sa tak stane, stratí všetko kúzlo, vďaka ktorému bolo predurčené pomáhať Sámom prežiť v drsných severských podmienkach. Slávna speváčka Mari Boine a jej nasledovníci však dokázali, že ak sa joik robí s rešpektom a citlivo, môže sa stať nositeľom silných a nadčasových myšlienok aj v popkultúre, pričom nestratí svoju hlavnú myšlienku života v harmónii s prírodou.
Hoci speváčka Ulla Pirttijärvi a jej dcéra Hildá Länsman stále žijú v Utsjoki, najsevernejšej dedine Fínska s iba 1000 obyvateľmi, má to na ich hudbu zásadný vplyv. Nebráni im to konfrontovať joik s jazzom, popom, rockom a elektronikou. Majú za sebou úspešné vlastné projekty, ale v roku 2018 sa rozhodli založiť skupinu Solju a hneď svojím prvým albumom „Ođđa Áigodat“ (Nové časy) dokázali, že laponské tradície možno vnímať aj ako dialóg s 21. storočím.
Názov nového albumu „Uvjamuohta“ sa dá preložiť ako prašný sneh, ktorý je obľúbený u lyžiarov.
Solju však nemajú na mysli ani tak lyžiarov, ako skôr pocit, ktorý v nich tento sneh vyvoláva na jar, vraj v najobľúbenejšom období Sámov. Solju znamená v lapončine brošňa a album „Uvjamuohta Uvjamuohta“ možno v súčasnej ponuke severskej hudby považovať za takýto šperk.
Joikujúcim spevákom ho pomohli nahrať producenti Samuli Laiho a Janne Oinas. Ich elektropopový zvuk podčiarkli výbušné protesty proti ohrozeniu severských území plánmi na výstavbu ďalších veterných elektrární, železničných tratí a ťažbe nerastných surovín.
Solju hovoria, že necitlivá politika modernizácie tiež prispieva k ničeniu nedotknutej prírody a ukrajuje Sámom priestor na zachovanie ich tradičného spôsobu života, ktorý je často ich jedinou šancou na odolávanie civilizačnej devastácie.
Jiří Moravčík a NMR (foto: press Solju)
