On air
Next
Články

THE BUTTERTONES BAVIA ALTERNATÍVNU AMERIKU A MAJÚ NOVÝ ALBUM

23.5.2018

The Buttertones - Midnight In A Moonless DreamThe Buttertones – Midnight In A Moonless Dream  (Inovative Leisure 2018)

Neuveriteľné, nehrajú nič prevratne nové a napriek tomu na ich koncertoch pribúdajú hlavy nadšených divákov, pripomínajúce pole makovíc vo vetre. Nie sú to však prázdne makovice, páči sa im totiž dobrá kapela. O kom je reč? O The Buttertones,  Američanoch z Los Angeles. Čo hrajú? Rock. A to je práve to, čo nie je nové. Takže to znamená už len jedno, že by v tom „ich“ rocku mal byť nejaký zvláštny magnet. Je? Nuž … Vypočujte si ich najnovší, štvrtý album  Midnight in a Moonless Dream. Ten vám odpovie.

Mne odpovedal takto: „Viem, že možno pôsobím ako premyslene dávkovaná  fúzia štýlov skupín Nick Cave & The Bad Seeds, Echo & the Bunnymen, čo je podmienené aj spevom Richarda Araiza, vedúceho speváka The Buttertones, ktorý je akoby  naštepený  prejavmi spevákov týchto skupín (Nicka Cavea, Iana McCullocha). Lenže, pôsobí to sakramentsky presvedčivo. A ešte k tomu môžeme prirátať poriadnu dávku surf rocku Dicka Dalea a celkovo veľa vplyvov hudby z čias pred The Beatles, plus punkovo ladené psychobilly The Cramps a aj niečo z The ClashElvisa Presleyho, Scotta Walkera. Skrátka, je to pestré všeličo (pêle-mêle) a to sa dnes nosí, keď sa chcú hudobníci  vyhnúť všednosti. Napokon, aj zakladajúci členovia The Buttertones sú pêle-mêle, každý pochádza z iného prostredia  – Richard z Nového Mexika, Sean z Washingtonu, Cobi z Portorika“.

The Buttertones 2018Chápem, ako to The Buttertones myslia. Ich basista Sean Redman to logicky vysvetlil: „Nechceme, aby naša hudba znela ako stará, presne datovaná. No chceme rešpektovať tých, ktorí prišli pred nami. Je to ako žonglérsky akt, ktorý odkrýva súčasnosť i minulosť a pritom sa stále pozerá do budúcnosti. V minulosti je veľký oceán hudby z ktorého je možné čerpať a inšpirovať sa, čo je dôležité.“

Videoklip z tohoročného koncertu The Buttertones v L.A., ktorý sme zverejnili pod týmto článkom ako prvý odhora, nezodpovedá všetkým podobám ich hudby. V repertoári majú okrem rýchlejších, energických skladieb, z ktorých vynikajú najmä Old Nick’s Still Got It a Jungle, aj členitejšie skladby v strednom tempe, napríklad You and Your Knife alebo Brickhead, no aj pomalé, baladické – Eros alebo Darling, I Need Time But I Don’t Really Know Why. The Buttertones sú v posledných rokoch jednou z mála rockových skupín, ktoré prijalo moje srdce i môj rozum. „Sympaťáci“. Asi zo mňa bude „buttertoňák“.

Miroslav Potoček (foto: press Buttertones)