Len máloktorá súčasná kapela dokáže vyvolať taký silný pocit nostalgie a zároveň znieť tak relevantne ako Brigitte Calls Me Baby. Druhý štúdiový album „Irreversible“ signalizuje, že ich debut nevznikol náhodou. Pod producentským dohľadom bratov Rothmanovcov vzniklo dielo, ktoré je ešte surovšie, emotívnejšie a zvukovo sebavedomejšie.
Zvuková stopa medzi Elvisom a The Smiths
Frontman Wes Leavins, ktorého hlas býva často prirovnávaný k elegancii Roy Orbisona či naliehavosti Morrisseyho, na novom albume chicagskej skupiny Brigitte Calls Me Baby naplno využíva svoj dar „croonera“. Album „Irreversible“ je fúziou post-punku, romantiky a novej vlny 80. rokov minulého storočia. Skladby ako „There Always“ alebo „Slumber Party“ nesú rukopis britskej gitarovej scény, zatiaľ čo texty sa ponárajú do hlbokej introspekcie.
Nahrávanie novinky prebiehalo v intenzívnych štvorhodinových blokoch, čo kapele umožnilo zachovať surovú energiu jej živých vystúpení. Výsledkom je jedenásť skladieb, ktoré nepôsobia ako kalkul, ale ako prirodzená evolúcia hudobníkov, ktorí rozumejú váhe každého tónu.
Tematika prijatia a existenciálnej úzkosti
Názov albumu „Irreversible“ (Nezvratné) nie je náhodný. Tematicky sa jeho obsah točí okolo akceptácie reality, plynutia času a momentov, ktoré sa už nedajú vziať späť. Leavins v textoch skúma izoláciu, generačné cykly depresie a toxické sebaklamy. Napriek temnejším podtónom však z hudby sála nádej, ktorá však nevyviera z lacného optimizmu, ale z vedomia, že pravda – akokoľvek bolestivá – je jediným pevným bodom v neustále sa meniacom svete. Kapela tak vytvára zvukový priestor, kde sa poslucháč nemusí báť priznať vlastnú krehkosť, pretože práve v nej nachádza silu ísť ďalej. Album sa v konečnom dôsledku stáva akousi katarziou, ktorá nás učí, že hoci sú niektoré jazvy nezvratné, práve ony definujú hĺbku našej ľudskosti.
„Všetko je nezvratné. Akonáhle sa niečo stane, je to hotové. Musíte to prijať – aj tie zlé veci. Aj moment, ktorý sa zdá byť v danú chvíľu hrozný, sa s odstupom času môže ukázať ako nevyhnutný krok k niečomu dobrému.“
Zraniteľnosť s príchuťou noblesy
Skladby ako „The Pit“ či „I Can Take the Sun Out of the Sky“ ukazujú schopnosť kapely budovať napätie a následne ho uvoľniť v mohutných, hymnických refrénoch. Brigitte Calls Me Baby sa na tomto albume definitívne zbavujú nálepky „retro kapely“ a stávajú sa dôležitým hlasom modernej rockovej scény, ktorý sa nebojí hovoriť o zraniteľnosti s noblesou.
„Náš prvý album ma naučil, že musíte siahnuť až na dno svojej duše a ukázať svetu niečo skutočné a surové. Pri tomto albume to bolo oveľa jednoduchšie a prirodzenejšie,“ povedal Wes Leavins.
„Irreversible“ je dôkazom, že v dobe digitálneho šumu má poctivé pesničkárstvo a autentický prejav stále svoje nezastupiteľné miesto. Je to album pre tých, ktorí v hudbe hľadajú útočisko pred vonkajším svetom, no zároveň chcú cítiť pulz prítomnosti.
Róbert Gregor (foto: press)
