On air
Next
Články

JANKA NABAY – ČARODEJNÍCKA BUBU MUSIC ALEBO ČIERNY KOVBOJ ZO SIERRA LEONE NA TRANSATLANTICKEJ MISII

9.12.2017

Janka Nabay - Build MusicJanka Nabay and the Bubu Gang – Build Music (Luaka Bop 2017)

Úplne všetko čo sme sa o tajomnej bubu music z pred islamských časov dozvedeli, nám vo svojom životnom príbehu prezradil spevák a hudobník Janka Nabay, takže ďalej sa v tom nemá nemá cenu viac hrabať, čo napokon ani nikto nerobí, vrátane odborníkov na africkú hudbu. Príbeh o hudbe darovanej čarodejnicami pri slávnostnom procese v Sierra Leone znie predsa zďaleka príťažlivejšie než stretnutie s kuchárom fast foodu z newyorského Brooklynu s tamojšou smotánkou experimentálnej a elektronickej scény. A bodku za prípadnými pochybnosťami urobil sám Nabay: „Bubu music je veľmi stará a ľudia ju predo mnou nepoznali. Má tú výhodu, že do nej môžete stále pridávať nové veci a vytvoriť si tak svoju vlastnú bubu music.“

Janka NabayJanka Nabay zo Sierra Leona utiekol v roku 2003 po skončení drastickej občianskej vojny, jednej z najhorších akú ľudstvo zažilo, čo sa dočítame z prekladu názvu debutového albumu En Yay Sah (Mám strach, bojím sa). Pred piatimi rokmi s ním dosť zaujal aj vďaka podpore svojho objaviteľa, producenta a manažéra menom Wills Glasspiegel, ktorý je zároveň vydavateľom Davida Byrneho. Aj z novinky Build Music vyplýva, ako veľmi sa bubu music vyvíja v newyorskom štúdiu za pomoci zvukov syntetizátora casio, elektrických bicích, klávesov a s využitím samplov bambusových dychových nástrojov zo Sierra Leone. Do polyrytmických eskapád potom zapadá Nabayov rozsahom neveľký, napriek tomu urputný hlas a sýrska basgitaristka Boshra Al-Saadi, ktorá si plní úlohu afrických zboristiek vo forme zvolania / odpovede. Bubu Gang s nimi tvorí ešte hráč na klávesové nástroje Michael Gallop a producent Matthew Mehlan zo skupiny Skeletons. V textoch svojich piesní si Janka Nabay líže ako staré africké rany, tak tie čerstvé, ku ktorým prišiel v Spojených štátoch. Zhrnuté do vyhlásenia: „Všade okolo seba vidím smútok, slzy, krv a šťastie zároveň.“

Jiří Moravčík (foto: archív Janka Nabay)