JIGGY – ÍRSKA TRADIČNÁ HUDBA VERSUS ELEKTROBEATY

Hudba skupiny Jiggy evokuje pokračovanie seriálu írska tradičná hudba versus elektrobeaty, hip-hop, indická hudba a funky.

Než podľahnete našepkávačom, že Jiggy idú v stopách Afro Celt Sound System a Martyna Bennetta, radšej si írsku kapelu poriadne vypočujte. Za to nič nedáte a čoskoro prídete na to, že by ste do zoznamu mohli pridať tiež Kílu alebo Shooglenifty a k ničomu by to neviedlo.

Zachýtávať impulzy zo sveta nie je už dávno trendom ale tvorivou disciplínou, ku ktorej keď sa pridá sebakontrola, môže z toho aj proti všetkým očakávaniam vzísť hudba síce nie úplne z druhu prototypu, za to svieža a v prípade Jiggy nie celkom bežná.

Samozrejme, že najlepšie to Írom vychádza na koncertoch, veď v tej hudbe snáď úplne všetko smeruje k bezhlavému tancu. Na albume „Hypernova“ však oceníte aj veľa detailov.

Kým sa škótski Shooglenifty s radžastánskými Dhuni Dhora združili na popud indického festivalu Jodhpur RIFF cielene, hráč na Bodhran Robbie Harris narazil na skupinu Dhoad Gypsies of Rajasthan náhodou; respektíve bez premýšľania sa k nim pridal na turné po Írsku. Robbie, Robbie … .ano, člen Afrokeltov. Nič z toho nevyvodzujte: Jiggy pre neho nie sú žiadnou stereotypnou bokovkou.

Jiggy kladú dôraz na výlučne írsky tradičný repertorár.

V ich hudbe počuť zvukový atak uilleann pipes a píšťal, konfrontáciu gaelských vokálnych štýlov sean nós a  puirt-a-beul  s indickým konnakolom, teda umením pre skutočných vokálnych guľometníkov a do rytmickej sekcie zlúčili bodhran a bicie s tradičnými indickými bubnami.

Producent Mark Murphy dodal elektrobeaty a Gary O’Brien elektrickú gitaru, ale hviezdou najžiarivejšou je spievajúca huslistka Aoife Kelly; aj na pohľad.

Za ňou idú dve najpopovejšie, anglicky spievané, rádiám naklonené skladby „Friday ‚s Child“ a „Rise“ (v ženskom zbore počujeme aj slávnu Breda Mayock).

V čom sú Jiggy ale fakt dobrí, je rytmická nekompromisnosť šikovne zladená s nápadmi na pohľadanie, takže pripustiť, že ich album „Hypernova“ je skvelý, nie je ťažké.

Jiří Moravčík a NMR (foto: press Jiggy)