LUCAS SANTTANA – JEMNÝ BOJOVNÍK

Lucas Santtana – O céu é velho há muito tempo (No Format! 2019)

Brazílsky spevák a skladateľ Lucas Santtana na svojom novom albume vykresľuje alarmujúci obraz svojej rodnej Brazílie. Dnes mu pripomína časy vojenskej diktatúry, na čo upozorňuje protestnými prostriedkami vyzbrojenými jemným hlasom a akustickou gitarou.

Lucas Santtana vyrastal v umeleckej rodine, už ako dieťa mal možnosť zoznámiť sa s významnými predstaviteľmi brazílskej hudobnej scény, napr. so speváčkou Marisou Monte, alebo Artom Lindsayom. Jeho otec Roberto Sant´Ana bol totiž hudobník a zároveň bratranec známej postavy miestnej hudobnej scény – speváka Toma Zé.

Už v mladom veku hral Lucas na gitaru, ukulele a bicie nástroje. Spolupracoval s významnými hudobníkmi (Chico Science, Caetano Veloso, Gilberto Gil), čo malo priaznivý vplyv na orientáciu v jeho neskoršej sólovej kariére. Tá sa začala v roku 2000, no výraznejšie úspechy Lucas dosiahol až s platňami „Sem Nostalgia“ (2009), „O deus que devasta mas também cura“ (2012), „Sombre Noites E Dias“ (2014) a „Modo Avião“ (2017).

Pocta hnutiu Tropicalismo

Jeho nový album je poctou brazílskej legende menom João Gilberto – hudobníkovi a spevákovi, vďaka ktorému sa bossa nova stala známou aj hraním na gitare za sprievodu jemného šepkajúceho spevu. João zomrel v júli tohto roku a Lucas s ním pracoval na nových nahrávkach. Rovnako jemný ako João je teraz Lucas na svojom ôsmom albume, ktorý charakterizuje akustická gitara a jemný hlas.

Medzi štýlmi

Lucas sa doteraz pohyboval medzi hudobnými štýlmi ako samba, hip-hop, dub, bossa nova, favela-funk, symfonická a elektronická hudba. Tento hudobný mix ho spájal s jeho predchodcami zo šesťdesiatych rokov z hnutia Tropicalismo. Na novom albume „O céu é velho há muito tempo“ svoj hudobný prístup zjednodušil.

„Z osobného hľadiska som dosiahol koniec zvukových architektúr,“ hovorí o novom minimalizme v hudbe. Názov novinky by sa dal preložiť ako „Obloha je už dávno stará“. Ide o metaforu v tom zmysle, že obloha už veľa videla a vie, že časy sa niekedy menia. Podobne ako sa môže meniť aj hudba.

Hudbou proti ťažkému obdobiu

Zvolenie Jaira Bolsonara za brazílskeho prezidenta výrazne ovplyvnilo nový album. Lucas po tejto udalosti už nemohol skladať čisto osobné piesne. Skladba „Ninguém solta a Mâo de ninguém“ je hymnou hnutia s rovnakým názvom. Je proti autoritárskej vláde, ktorá je proti ľudským právam, ničí dažďový prales, domorodé obyvateľstvo a diskriminuje LGBT komunitu. Tieto skutočnosti boli charakteristické v šesťdesiatych rokoch minulého storočia pre vojenskú diktatúru v Brazílii. Lucas touto piesňou porovnáva súčasnú situáciu s dobou diktatúry. Pre prezidenta Jaira Bolsonara sú napokon vtedajší vládcovia hrdinami a dokonca sa vysmieva ich obetiam. V piesni ho podporujú aj afro-brazílsky umelec a aktivista LGBT Linn da Quebrada, producent Jaloo a speváčka Juçara Marçal.

Jemné piesne, tvrdé texty

Obal albumu je tiež vyhlásením o situácii v súčasnej Brazílii: konštelácia hviezd je rovnaká ako na brazílskej národnej vlajke. Ale pod ňou je veľa symbolov odporu z rôznych kultúr: šamanizmu, hinduizmu, sociálnich hnutí a tiež symbol Jedi Order zo ságy Star Wars. Texty sú v kontraste s hudbou, pretože ich obsah je ťažký, niekedy až tvrdý. Lucas spieva o korupcii (Um Professor está falando com você), v milostnej piesni „Meu primeiro amor“ o sociálnych rozdieloch, o násilnej polícii a politikoch, ktorí sa nazývajú vlastencami (Brasil Patriota), zatiaľ čo vystupujú proti ľudským právam a ničia amazonský dažďový prales. Lucas si na spojení hudby a politiky dal skutočne záležať.

Róbert Gregor (foto: Josee de Holanda)