WASIS DIOP – METAFORICKÉ NAČRTNUTIE BUDÚCNOSTI SVETA

Ak nesledujete autorov filmových soundtrackov, meno Wasis Diop vám zrejme nič nepovie. Keď naopak áno, možno vám uniklo, akým je rešpektovaným spevákom. A to aj napriek tomu, že posledný album vydal pred trinástimi rokmi.

Medzitým sa tento senegalský hudobník v Paríži naplno venoval skladaniu hudby k filmom prevažne afrických režisérov a nahrávaniu vlastných spoločensko-kritických dokumentov. Tým sa vysvetľuje až soundtrackový zvuk Diopovej albumovej novinky „De la glace dans la gazelle“.

Pokiaľ ide o jeho šansónový hlas, všetkou silou sa snažíme nemyslieť na Leonarda Cohena, ale nejde to. Berte to pritom ako poctu, nie za prirovnávaciu skratku.

Za brata mal Wasis slávneho režiséra Djibrila Diop Mambétyho (zomrel v roku 1998) a je otcom Mati Diop, prvej černošskej autorky histórie, ktorá s filmom „Atlantics“ vyhrala v roku 2019 cenu Grand Prix na festivale v Cannes a získala aj nomináciu na Oscara. Otec s dcérou majú naponáhlo, a tak si umelecké stretnutie počas natáčania videoklipu k skladbe „Voyage à Paris“ užili. Impresionisticky, ako inak. On hlavne v alegorickom texte o meste romantickej lásky a afrických utečencoch, predávajúcich po uliciach suveníry Eiffelovky.

Nezvyčajný názov nového albumu Diop vysvetlil.

Má ísť o metaforické načrtnutie dialógu o budúcnosti sveta, kedy gazela predstavuje Afriku, ktorá sa v ľadovom Západe rozpúšťa. Inými slovami má na mysli afrických migrantov, končiacich v chlade pod parížskymi mostami. Preto sa rozhodol prvýkrát spievať výhradne vo francúzštine, a stavil na to, že jeho úvahám porozumejú aj v ďalších západoafrických krajinách, kde sa hovorí po francúzsky.

Diop spieva o pandémii, kráľovi Sunjatu Keitovi, zakladateľovi stredovekej ríše Mali, o priekopníckom francúzskom antropológovi a dokumentaristovi Jeanu Rouchovi a v skladbe „La Rose Noire“ pripomína, že keď sa v roku 1989 na Champs-Élysées mohutne oslavovalo 200-té výročie Francúzskej revolúcie, do bubna sabar tu hlasno búšil tiež legendárny senegalský majster Doudou N’Diaye Rose.

Jiří Moravčík a NMR (foto: press Wasis Diop)