KUTIMAN A JEHO OTVORENÝ FUNK

Kutiman žije v jednej z najmenších krajín na svete, no svojimi projektmi spája celý svet. Dokazuje to aj jeho nový album „Open“.

Izraelský hudobník, producent a filmár Kutiman (vlastným menom Ophir Kutiel) sa v sedemnástich rokoch presťahoval do Tel Avivu, kde študoval jazz na prestížnej hudobnej škole Rimon. Známym sa stal v roku 2006 vďaka hudobnému projektu „Thru you“ prezentovanom na Youtube. Samploval v ňom videoklipy z celého sveta a spájal ich do originálnych koláží.

Neskôr realizoval podobne úspešný „City Project“, počas ktorého cestoval po svete s cieľom nahrať audiovizuálne portréty ľudí a hudbu v ich meste. Len epizóda s názvom „Tel Aviv City“ mala doposiaľ viac ako 10 miliónov pozretí. Úspešná bola tiež jeho hudba v dokumente „Presenting Princess Shaw“, ktorý bol zaradený do videotéky Netflixu.

Kutiman ako umelec s najvyšším hudobným vzdelaním je ale menej známy svojou vlastnou tvorbou, v ktorej sa prelína jazz, rock, funk, soul a blues s elektronikou, psychedéliou, orchestrálnymi sekvenciami, či africkými alebo ázijskými vplyvmi.

„Open“ je jeho šiestym albumom.

Dvanásť nových skladieb reflektuje na hudobný výlet ich autora do klasického soulu a psychedélie Blízkeho východu. Po deviatich rokoch života strávených v Negevskej púšti predstavil Kutiman svieže pretvorenie charakteristického zvuku, pričom nezaprel svoje korene a zároveň sa otvoril novým inšpiráciám.

Na nových nahrávkach vyvažuje pohodový „psychofunk“ inštrumentálnymi technikami, ktoré získal počas štúdia v izolácii. Všetky hudobné nástroje si na album nahral sám, pričom využíval nasamplované zvuky z terénnych nahrávok.

Úvodná skladba „Vanishing Point“ naznačuje charakter nového albumu. Evokuje hudbu britského Abstract Orchestra z obdobia ich úspešného albumu „Dilla“ z roku 2017 a zároveň tvorbu rakúskeho projektu Tosca.

Singel „My Everything“ patrí medzi najchytľavejšie skladby. Predstavuje sa v ňom prominentný hosť a častý Kutimanov spolupracovník Dekel, známy aj zo skupiny Funk’N’Stein. Jeho chrapľavý vokál v spojení s džezovými tónmi gitary v piesňach „Love You Tomorrow“, „Need To Forget“ pripomína hity, s ktorými pred pár rokmi prekvapil britský spevák Michael Kiwanuka.

Zo skladby „A Day Off“ je cítiť anatolské psycho i thajský funk pripomínajúci hudbu Khruangbin, zatiaľ čo afro-jazzová fúzia „Confetti“ vzdáva hold ďalšiemu Kutimanovmu hrdinovi menom Fela Kuti.

Tuaregské gitarové linky v skladbe „Canoe“ putujú cez saharskú púšť na východ smerom k Sudánu a Etiópii, zatiaľ čo s Johnom Coltranom spriaznený záver albumu v podobe piesne „Ripples“ poskytuje meditatívnu úľavu z globálnej exkurzie zvukovými krajinami.

Po doznení posledného tónu, Kutiman zanecháva poslucháčom len málo indícií, kam by sa jeho tvorba mohla uberať v budúcnosti. Ja nepochybujem o tom, že nás ešte niekedy príjemne prekvapí, podobne ako to bolo pri tomto albume.

Róbert Gregor (foto: press Kutiman)