Hudba skupiny je Okra Playground kombináciou tradičného fínskeho folku a elektronického rocku. Celkový dojem umocňujú tri výrazné ženské hlasy, kritické texty a hypnotické rytmy, ktoré vytvárajú energický a elektrizujúci zvuk. Koncom minulého roku vydala kapela svoj tretí album s názvom „Itku“ (Plač).
Tradícia nie je pre Okra Playground otázkou ako s ňou naložiť, alebo naopak ako ju ignorovať, ale skôr výzvou, ako sa tejto otázke vyhnúť. Do autorských skladieb skupina tradíciu zaťahuje skôr tým, že sa v nej jej členovia narodili, študovali ju a ako hudobné vyjadrenie je im najbližšia.
Najprv sa pri počúvaní, v očakávaní čo príde, len chvejeme napätím, pretože niečo skrátka prísť musí, to je zrejmé, veď ovzdušie je toho plné. Potom nastane „sonický“ zvukový výbuch, čo vás prilepí doslova k stene a nastáva chvíľa sa pýtať: existujú pre Okra Playground vôbec nejaké katarzné hranice?
Svojou hudbou inšpirovanou severskou tradíciou vás skupina málokedy sklame
Ich hudba pôsobí ako soundtrack k veľmi temnému románu, pretože od Fínov sa nikdy nedočkáte bezstarostných popových pesničiek, skôr hororu vyliezajúceho z močiarov a predzvestí konca sveta.
Na albume „Itku“ kapela naznačuje, že na návštevu opäť prišiel bozk smrti a popol skazy sa chystá všetko zasypať. Čiastočne to môže byť spôsobené tým, že väčšinu textov napísali tri líderky skupiny – speváčky a hráčky na staré tradičné nástroje Maija Kauhanen, Essi Muikku a Päivi Hirvonen, ktoré sa netaja obavami z klimatických zmien.
„Piesne sa zaoberajú sociálnymi problémami, ktoré otriasajú svetom, ako je vojna, pandémia a duševné zdravie. Väčšina z nich vznikla dávno pred súčasnými tragédiami, čo len svedčí o nadčasovosti našich tém. Ale aj v tých najťažších témach ostáva pre nás svetlo nádeje,“ uviedla kapela.
Opäť, podobne ako v minulosti, jej nemôžeme vyčítať, že hrá a spieva o tom, že čas ľudstva na Zemi sa chýli ku koncu, pretože je to skutočne tak. Stačí sa pozrieť okolo seba.
Pieseň „Veri“ (Krv) však naznačuje, že napriek pochmúrnym predpovediam môže príroda opäť ožiť, len si musíme počkať, kým krv v potokoch nahradí naše slzy a z oblohy začne padať čerstvý sneh.
Jiří Moravčik a NMR (foto: press Okra Playground)
