Otros Aires - Perfect Tango (Galileo Music Communication, 2016)
Vniesť do hudby iný vzduch je občas nevyhnutné. Najmä dnes, keď komerčná hudba stojí na umeleckom dne svojich dejín a postrkovaná reklamou nemilosrdne vytláča hudbu nekomerčnú. Keď má kapela názov Otros Aires (Iný vzduch) je to záväzné. Poslucháč potom iný vzduch aj očakáva. Miguel Di Genova (Argentína), pôvodne architekt, vedie svoju kapelu Otros Aires, založenú v Španielsku roku 2003, podobným smerom, aký v roku 2001 vytýčili Gotan Project s ich revolučným albumom Pomsta tanga (La revancha del tango). Áno, obsahoval – tango! No toto nové tango bolo inakšie ako utkvelá rozšírená predstava o tangu na Slovensku. Malo iba „atmosféru“ tanga. Argentínskeho. Otros Aires sa k nemu vracajú – elektronicky, nápadito, filigránsky, pomocou fúzií s inými druhmi hudby. Znie moderne, priam futuristicky. Z čoho vznikla originálna alternatívna hudba par excellence. (Electrotango, nu tango).
A poslucháč znalý hudby sveta posledných rokov si možno spomenie na ďalších podobných maestrov moderného tanga – Tanghetto, Electrocutango, Narcotango, Ultratango, Tangothic, Tango Jointz, Supertangox, Tango Crash, Bajofondo, Plaza Francia, Daniel Melingo, Supervielle, Carlos Libedinsky, Campo, Federico Aubele, … Je ich veľa? Je ich ešte oveľa viac, no žiadny z nich sa neopekal každodenne trikrát ako na ražni vo vysielaniach slovenských komerčných rozhlasových staníc. Takže už tradične sa ako ozvena vráti konštatovanie reality – na Slovensku neexistuje adekvátny mediálny kontakt s druhmi hudby, ktoré nie sú preferované anglo-americkou scénou. Patrí k nim aj dnešné tango. Hoci sme voľakedy dávno pekne a „originálne“ s tangom začali (Gejza Dusík, Dušan Pálka, Alexander Aranyos ), nepokračovali sme s ním naďalej, nerozvíjali ho a nechali nebadane odtancovať preč.
V posledných dvoch desaťročiach vzniklo na Slovensku niečo, čo by sme mohli pripodobniť k hudobnému McDonald´s, roztiahnutému po celej krajine. Odvážnejšie prirovnanie hovorí o koncentračnom tábore anglo-americkej hudby. Dokonca nadšene prijatom, dobrovoľnom. Ocitli sme sa v unikátne jednostrannom prostredí hudobnej kultúry. Cudzej hudobnej kultúry! Navyše zväčša uniformnej, priemyselnej, automaticky transponovanej do slovenskej hudobnej tvorby. A táto jednostrannosť býva neraz obhajovaná ako správna. Samozrejme, vyústila do návyku. Čo len potvrdzuje starú skutočnosť, že jednostrannosť smeruje k obmedzenosti. A obmedzenosť k neuvedomovaniu si skutočnosti a jej následkov. Napríklad k neuvedomovaniu si straty slovenskej identity a niekedy aj identity celkovo ako takej. Lenže je tu New Model Radio, ktoré sa snaží, aby mu neuniklo nič nové, čo mu vonia ako originálna hudobná lahôdka. Hoci by vznikla aj na samom konci sveta. Samozrejme, že občas nejaká unikne, dokonalý nie je nikto, no nemôžu mu uniknúť Otros Aires, ktorých si bedlivo stráži už od ich prvého albumu v roku 2004.
Tento rok nás oblažili novým albumom – Perfect Tango. V rovnomennej piesni sa pýtajú: „Chceš tancovať perfektné tango? Vyzleč si handry a nenechaj si ujsť rytmus. Trochu bližšie, ale nie príliš tesne. Nechcem stratiť svoju eleganciu“. A poslucháča možno napadne myšlienka, že tanečná hudba nemusí byť založená len na najjednoduchšom rytme našej planéty – duc duc duc. Že môže zvádzať k tanečnej kreativite. Pretože nový album Otros Aires je v podstate tanečný a prístupný aj pre poslucháčov bežnej komerčnej hudby, melodicky nákazlivý, zvukovo moderný i pestrý – sampling dopĺňajú akustické hudobné nástroje, bandoneon (akordeón), harmonika, klavír, orchestrálne ladené aranžmány, v textoch prevažuje španielčina, najmä v Miguelovom speve, no zaznie i angličtina v speve hosťa – afgánsko-írsko-americkej speváčky Meghan Kabir v piesni Solo Esta Noche. Vyzretý tangový štýl Otros Aires je v niektorých skladbách náznakovo kombinovaný hip-hopom, trip-hopom, ambientom. V skladbe Digital Ego sa táto argentínsko-španielska skupina inšpirovala duchom hudby Kraftwerk. Na zadnej strane obalu albumu je uvedený výrok americkej černošskej spisovateľky Maya Angelou – „Všetko vo vesmíre má rytmus, všetko tancuje“.
Miroslav Potoček (foto: Otros Aires)