Bratislavské hudobné zoskupenie Preßburger Klezmer Band si od svojho založenia v roku 1995 získalo množstvo priaznivcov. Táto prvá slovenská formácia, inšpirujúca sa emotívnou a tanečnou hudbou zo strednej a východnej Európy známou ako klezmer, je zároveň najlepšie hodnotenou skupinou svojho zamerania v Európe. Jej energický hudobný „kokteil“ je podmanivo namiešaný zo židovskej, slovenskej, balkánskej a orientálnej hudby, ako aj z cigánskeho folklóru – to všetko s originálnou esenciou súčasných moderných štýlov, ako jazz, reggae a latino. Preßburger Klezmer Band patrí medzi popredných predstaviteľov európskej scény world music.
V posledných rokoch skupina spolupracovala s takými klezmerovými hviezdami ako lídrami The Klezmatics Lorinom Sklambergom, Frankom Londonom, Merlinom Shepherdom, tanečníkom Stevom Weintraubom a speváčkou Sashou Lurje. Od svojho vzniku absolvovala množstvo rozmanitých vystúpení nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí, počnúc multižánrovými hudobnými festivalmi, cez koncerty v kluboch a v klasických hudobných sálach, komornými vystúpeniami, až po zábavy. Vystúpenia kapely prinášajú podmanivú interpretáciu známych i unikátnych piesní predovšetkým v jazyku jidiš, ale aj v slovenčine, maďarčine, angličtine a balkánskych jazykoch. Vyjadrujú aj strhujúcu emotívnosť a tanečnosť klezmerovej hudby. Preßburger Klezmer Band majú na svojom konte sedem albumov a mnoho úspešných spoluprác na filmových, divadelných a iných projektoch. Albumu Tants mit mir bolo udelené prestížne ocenenie Radio_HEAD AWARD za najlepší slovenský album v kategórii category World/Folk za rok 2012. V najbližších dňoch skupina predstaví svoj najnovší album Baladen. Pri tejto príležitosti vznikol nasledujúci rozhovor s Andrejom Wernerom.
Onedlho pokrstíte svoj v poradí ôsmy štúdiový album s názvom Baladen (Balady). V čom sa bude odlišovať od predošlých?
Bránime sa spojeniu slova krst s uvedením našich albumov, lebo nám moc nejde dohromady so židovskou muzikou… Avšak vážnejšie. Tento album sa odlišuje od doterajších tým, že sme hudobne spracovali tému židovských balád, teda prešli na pokojnejšiu, ale hudobne a emočne rozhodne nie menej zaujímavú tému. Koncerty, na ktorých sme sa pripravovali na nahrávku, nás návštevnosťou, ako aj reakciou publika, jednoznačne presvedčili, že sme zvolili na tomto CD zvolili správnu hudobnú cestu.
Kde nachádzate hudobné zdroje svojich piesní? Sú skladby na novom albume od iných autorov, alebo sa na ňom nachádzajú aj vaše vlastné autorské piesne?
Album Baladen má význam aj v tom, že jeho časť je výsledkom hudobného výskumu, ktorý v poslednom období robíme. Objavujeme jednak piesne novodobej jidiš éry, ale aj doteraz neobjavené piesne (a to aj zo Slovenska), ktorým dávame nový šat. Sme radi, že aj tieto piesne urobili naše Balady výnimočným projektom.
Kto sa na vzniku tohoto albumu podieľal?
Keďže Baladami často balansujeme na hranici klasickej hudby, potrebovali sme aj hostí z tejto oblasti. Takto sa súčasťou našej zostavy stal vynikajúci spevák Juraj Adamuščin, ktorý sa úspešne zhostil mužského sólového spevu. Vďaka Slavovi Solovicovi a nášmu kontrabasistovi Samovi Alexandrovi sme zapojili do niektorých skladieb sláčikové kvarteto v podaní renomovaných Mucha Quartet. Pieseň „A Rege“ (Moment) obohatila prvá dáma slovenskej klasickej gitary Miriam Rodriguez Brüllová. Aranžérsky sa na albume okrem členov Preßburger Klezmer Bandu – Sama Alexandra, Valéra Mika a mojej maličkosti – podieľal Dragan Mirković, ktorý sa sólovo predstavil na akordeóne v piesni Kraj tanana šadrvana (piesni sefardských Židov žijúcich v Bosne so srbským prekladom textu Heinricha Heineho), ako aj „dvorný skladateľ“ Lúčnice Peter Jantoščiak. Na albume sa nachádza aj jedno jidiš tango, v ktorom sa na bandoneóne brilantne predstavil Matej Chovanec. Last, but not least, vďaka láskavým súhlasom Milana Lasicu, Evy Filipovej a Evy Korbeľovej, sme na album zaradili pôvodnú pieseň Čerešne v unikátnom jidiš preklade Asie Fruman z Ukrajiny pod názvom Karshelekh v aranžmáne Ľubici Čekovskej, ktorá sa predstavila aj na klavíri.
Texty jednotlivých skladieb budú výlučne v jazyku jidiš, alebo sa môžu vaši fanúšikovia tešiť aj na slovenské texty?
Práveže sme išli opačným smerom. Zo slovenských Čerešní sme spravili jidiš Karshelekh. Dominantným jazykom našich Balád je jidiš, keďže sme zvolili tému jidiš balád. Nielenže pracujeme so starými nahrávkami, ale aj s básňami a piesňami súčasných jidiš poetov. Predovšetkým piesne viedenskej rodáčky Beyle Schaechter Gottesman sú pre nás výnimočné a publikum ich miluje. Znejú tak staro, aj keď boli komponované iba nedávno. Okrem jidiš znie na platni aj starohebrejčina, keďže sme spracovali aj náboženské melódie pochádzajúce zo Slovenska, ďalej jazyk sefardských Židov – ladino a napokon srbčina resp. bosniančina. Pamätali sme však aj na slovenské publikum, a preto booklet CD obsahuje krásne slovenské preklady v podaní Jána Štrassera.
Máte urobený vlastný prieskum, koľko ľudí na Slovensku rozumie jazyku jidiš?
Minimum resp. takmer nikto. Avšak, ak niekto rozumie nemecky, je na tom už inak, pretože nemčina tvorí cca. 70% jidiš. Z množstva koncertov v nemecky hovoriacich krajinách máme pozitívne skúsenosti, keď bolo na divákoch vidno, že textu rozumejú… V prípade koncertného prevedenia Balád Juraj však pripravil sprievodné slovo, ktorým publiku priblíži preklad nosnej časti textu.
Bude tento album nasmerovaný len na domáce publikum, alebo máte ambíciu ním osloviť aj poslucháčov v zahraničí?
Sme Preßburger, teda bratislavskí a pre Bratislavčanov. Sme zo Slovenska, teda pre kohokoľvek z našej krajiny. A sme klezmer, teda hráme pre kohokoľvek na svete, kto má túto hudbu rád. Dennodenné reakcie prostredníctvom sociálnych sietí to dokazujú. Som presvedčený, že Balady budú rezonovať aj na medzinárodnej scéne, a to vďaka nahrávkam niektorých piesní, ktoré znejú prvýkrát po viac ako 70-tich rokoch.
Nemáte pocit, že sa vaša tvorba stále viac zameriava na židovskú tématiku a jej klasickú interpretáciu? V zahraničí totiž interpreti podobného zamerania spájajú klezmer aj s rôznymi inými žánrami súčasnej populárnej hudby.
S týmto si dovolím nesúhlasiť. Preßburger Klezmer Band sa nebráni fúziám, o čom svedčí napr. náš projekt Klezmer meets Balkan, kde spolu s hosťami z Balkánu hudobne spájame hudbu z Balkánu s klezmerom. Máme aj jazzové a alternatívne odbočky, ako aj novokompované skladby, a to aj v slovenčine. No na prvom mieste je však pre nás kvalita spracovania. To, o čom píšeš, je síce pravdou a dôkazom o tom je niekoľko úspešných projektov. No nie zriedka to dopadlo aj v podobe židovských odrhovačiek, speváka spievajúceho ženský part, prípadne s nesprávnou výslovnosťou resp. s absolútne nevhodným obsahovým výberom piesne alebo otrepaným hudobným nápadom, že popri židovskej hudbe sa nutne musí objaviť aj cigánska resp. balkánska hudba alebo moderné žánre. Hrať židovskú hudbu je predovšetkým záväzok. Záväzok jej rozumieť, pretože to nie je len hudba, ale súčasť kultúry, ktorá tu v podstate už nemusela byť. Pre mňa osobne bolo pre Balady dôležitým sledovať, čo sa špecificky deje na scéne jidiš kultúry, top festivaloch židovskej hudby a všetko to, čo spôsobuje neuveriteľný boom jidiš kultúry v Amerike. Reakcie odborníkov ako Michael Alpert (člen slávnych Brave Old World) alebo Itzik Gottesman (profesor jidiš a syn Beyle Schaechter Gottesman, ktorej diela na albume interpretujeme), ktoré sme dostali, ma len usvedčili, že tento album je správny krok. No na druhej strane, už teraz diskutujeme o nových hudobných výzvach a tešíme sa na to, že po Baladách, „balkáne“ a programoch s tancom prídeme zase s niečím úplne iným…
Pred tromi rokmi ste nechali nahrávku Maramuresi khsidim zremixovať francúzskemu hudobníkovi menom Dj Click. Aký mal ohlas jeho remix a nemáte záujem v týchto aktivitách pokračovať?
Nebol to náš prvý remix. Click spolu s kolumbijským DJ Calientes tu ale odviedol super robotu a projekt fúzie s klezmeru s elektronikou je už dlhšie predmetom našich vnútorných kapelových diskusií. Uvidíme, čo z neho bude.
Aké sú vaše najbližšie plány po vydaní albumu Baladen (Balady)? Kde Vás bude možné vidieť koncertovať?
Určite nechceme ostať len pri slávnostnom koncertnom uvedení. V druhej polovici roka sa predstavíme s Baladami na koncertnom turné po celom Slovensku. Najbližšie nás čakajú dve prestížne koncerty v Rakúsku a vystúpenie na klezmerovom festivale v ukrajinskom Ľvove. Teraz je však najdôležitejší jeden dátum: 25. marca v bratislavskej Novej Cvernovke slávnostne uvedieme Balady do života. Tešíme sa, že budete pri tom!
Róbert Gregor
