SO SPEVÁČKOU MERAL POLAT V ISTANBULE

Vlani patrila Meral Polat, speváčka kurdského pôvodu žijúca v Amsterdame, k prekvapeniam festivalu Respect i ďalších hudobných podujatí, napríklad Babel Music v Marseille.


Tento rok sa ukázala Meral Polat v Prahe už druhýkrát, vystúpila totiž 6. marca v pražskej Akropole. Medzitým ale speváčka vycestovala na 4 dni do Istanbulu, kde nahrávala s vybranými miestnymi hudobníkmi a pripravovala skladby pre svoj nový album. Sprevádzal ju renomovaný hudobný kritik Ton Maas, ktorý o ceste hovorí v nasledujúcom interview.

Odborníci aj publikum sa zhodujú, akým je prvý album „Ez Kî Me“ mimoriadnym. Čím konkrétne zaujal vás?

„Organickým spôsobom, ako tá hudba tria vznikala. Nebol to nejaký vopred vymyslený plán, pre ktorý by potom Meral hľadala hudobníkov, schopných ich realizovať. Iniciatíva vzišla od producenta Paula Koeka z divadla Veem v Amsterdame. Ten ju spojil s hráčom na klávesové nástroje a gitaristom Chrisom Doylom, a ten potom navrhol, aby oslovili bubeníka Franka Rosalyho. Počas Covidu potom strávili veľa času improvizáciami a postupne sa z toho vyvinul jedinečný štýl.“

Teraz sa chystá druhý album, prebehlo prvé nahrávanie v Istanbule. Mali ste šancu sa podieľať na príprave, ako napríklad Ry Cooder v Havane, keď vznikala Buena Vista?

„Prizvali ma ako novinára, jednej nahrávacej session som sa zúčastnil ako tichý pozorovateľ. Dni predtým Meral v Istanbule natáčala s hráčom na elektrickú baglamu Muratom Ertelom z kapely BabaZula. Na session, na ktorom som sa zúčastnil, pozvali trumpetistu Cana Ömera Uygana.“

Je za výberom muzikantov nejaký konkrétny zámer?

„Meral mi vysvetlila, že k tejto štvordňovej ceste do Istanbulu so svojim triom ju motivovalo aj to, aby sa dostala do iného prostredia, ktoré má bližšie k jej koreňom.“


Zohral v tom pláne nejakú úlohu rodný kraj otca Meral, kurdsky zvaný Dersim, turecky Tunceli, kde došlo v roku 1938 k povstaniu ak masakrom?

„Tentokrát nie, ale počas prvej fázy programu Fast Forward, ktorý poskytuje umeleckú podporu, so sebou Meral do Dersimu vzala svojich muzikantov aj zvukárov, aby na vlastnej koži zažili miestnych obyvateľov, kultúru a krajinu. Všetci mi vtedy potvrdili, ako hlboko sa ich tá skúsenosť dotkla.“

Keď to porovnáme s inými počinami, ako bolo nahrávanie skôr spomínanej Buena Visty v Havane, plánovanie vždy prináša nečakané zvraty. Niekto napríklad nie je na poslednú chvíľu dostupný. Alebo niečo vychádza lepšie, než sa očakávalo, môže sa nahrať ešte jeden album. Zažili ste v Istanbule nejaké také prekvapenie?

„Bohužiaľ len technický problém, s ozvučením trubky. Čo sa vyriešilo, muzikanti jamovali, vyskúšali si pár vecí pre jednu skladbu pre druhý album, ktorý by mal vyjsť koncom roka.“

Podpora z programu Fast Forward, ktorá to nahrávanie umožnila, bola podmienená čisto hudobnými kvalitami, alebo tam bol aj nejaký spoločenský, mimohudobný aspekt?

„Ten program ponúka podporu, aby umelec urobil ďalší krok vo svojom rozvoji. Meral do prihlášky napísala: Ako môžem začleniť svoju kurdskú identitu do svojej hudby spôsobom, ktorý je úprimný, rozpoznateľný a má umeleckú hĺbku? Takže áno, určite tam je spoločensko kultúrny aspekt.

Petr Dorůžka – viac článkov od autora nájdete na: http://www.doruzka.com/ (foto: archív)