HANIA RANI O HRANICI MEDZI ŽIVOTOM A SMRŤOU

Hania Rani je poľská skladateľka, klaviristka a speváčka v minulosti známa ako členka dua Tęskno. V týchto dňoch jej vychádza tretí sólový album s názvom „Ghosts“, ktorého hudba je inšpirovaná tajomnými miestami.


Hania Rani, vlastným menom Hanna Raniszewska, v minulosti niekoľkrát vystúpila na Slovensku, no napriek tomu je potrebné zhrnúť o nej niekoľko faktov. Narodila v Gdansku a na klavíri hrá od svojich siedmich rokov. V roku 2009 absolvovala hudobnú strednú školu Feliksa Nowowiejského, neskôr vyštudovala hru na klavíri na Hudobnej univerzite Fryderyka Chopina vo Varšave, a potom pokračovala v štúdiu postgraduálnym štúdiom v Berlíne, v ktorom trávi väčšinu času dodnes.

Vždy ju to ťahalo k náročnejšej populárnej hudbe. Spočiatku pôsobila v skupine Domowe Melodie, jej aranžmány môžete počuť na oboch jej albumoch „Domowe Melodie“ (2012) a „3“ (2014).

V rokoch 2017 až 2019 pôsobila so speváčkou Joannou Longić v duu Tęskno. Obe hudobníčky sa spoznali pár rokov predtým cez internet – Joanna najprv požiadala Hannu, aby skomponovala hudbu na jej svadbu. Na albume Mi (2018) boli počuť chytré aranžmány a jemné, no chytľavé melódie evokujúce éterický štýl, ktorý môžeme počuť napríklad v hudbe Nilsa Frahma či Ólafura Arnaldsa.

Myslím si, že som rovnako umelkyňou ako človekom. Hudba je môj spôsob komunikácie a vnímam ju ako celok, bez hraníc a delenia žánrov,“ hovorí Hania Rani.

V roku 2019 nahrala Hania svoj debutový „klavírny“ album s názvom „Esja“, ktorý získal štyri prestížne ocenenia vrátane Fryderyk Awards za najlepší debutový a alternatívny album. Vyšiel na britskom labeli Gondwana Records, pre ktorý nahrávajú skupiny ako Portico Quartet, Vega Trails, alebo Chip Whickham. Na druhom albume „Home“ bolo už počuť širšiu škálu nástrojov – okrem klavíra to bola elektronika, kontrabas, sláčikové nástroje, perkusie a skladateľkin hlas.

Špeciálni hostia

Na album „Ghosts“ svojimi vokálmi prispeli Patrick Watson, Ólafur Arnalds a Duncan Bellamy z Portico Quartet. Jeho nahrávky odrážajú súčasné pocity stále sa vyvíjajúcej sa umelkyne, ktorej sa elegantne darí prechádzať medzi hudobnými svetmi skladateľky, speváčky, skladateľky a producentky. Tento album je postavený na úspechoch jej predošlej tvorby, ktorá vychádza z jemných zvukoch klavíra, klávesov a syntetizátorov. Tentoraz sa Hania viac prezentuje ako speváčka a úvodné skladby ako „Hello“, alebo „Don´t Break My Heart“ majú takmer popový nádych. Jej hlas počuť vo viacerých piesňach albumu, pričom znie príjemne, v niektorých prípadoch až mazlivo, čo evokuje prejav Beth Gibbons z Portishead, alebo Lou Rhodes z Lamb.

„Ghosts“ je tiež albumom spolupráce. Kanadský skladateľ a producent Patrick Watson, ktorý je známy spoluprácou so Cinematic Orchestra, Cold War Kids, alebo Feist vdýchol nadpozemský život éterickej piesni „Dancing with Ghosts“. Kúzelná skladba „Whispering House“ vznikla v spolupráci s hudobníčkiným priateľom Ólafurom Arnaldsom a Duncan Bellamy prispel dôležitými pasážami do skladieb „Don’t Break My Heart“ a „Thin Line“.

Záhadné témy

Hudba i texty albumu sú do veľkej miery inšpirované dvojmesačným pobytom v malom štúdiu vo švajčiarskych horách, kde Hania pracovala na soundtracku „On Giacometti“ pre dokument o renomovanom švajčiarskom sochárovi a maliarovi.

„Na mieste kde som bývala, bolo kedysi staré sanatórium. Táto oblasť bola v minulosti veľmi populárna, no teraz sú tam veľké opustené hotely, o ktorých miestni obyvatelia hovoria, že v nich žijú duchovia. Myslím, je to akýsi miestny systém viery – títo duchovia majú dokonca svoje mená! Akonáhle sa ocitnete hlboko v prírode alebo na nejakom opustenom mieste, vaša predstavivosť začne pracovať na inej úrovni.“

Hudobníčku zaujala hranica medzi životom a smrťou a čo sa deje medzi tým. Dokonca aj spievanie slova „smrť“ bol pre ňu celkom šok. Je to také zvláštne slovo, ktoré keď sa hovorí nahlas, tak sa ho ľudia boja, čo jej prišlo mimoriadne zaujímavé. Napriek tomu je väčšina piesní o láske a podobných veciach, no album „Ghosts“ je skôr o osobných úvahách a o tom, že všetci budeme musieť čeliť nejakému koncu.“

Róbert Gregor (foto: press Hania Rani)