Tiken Jah Fakoly z Pobrežia Slonoviny na svojom novom albume „Braquage De Pouvoir“ priznáva, že robiť stále tie isté veci a očakávať iný výsledok je šialenstvo. Kým sa situácia v Afrike nezmení k lepšiemu, má v úmysle pokračovať vo svojom búšení do skorumpovaných politikov, emigrácie mladých ľudí a náboženského fanatizmu.
Že sa ostrá kritika politických a spoločenských neduhov zlučuje s uvoľneným reggae, dokázal už Bob Marley. V roku 1976 ho takmer zastrelili, ale on sa nevzdal, aj keď v ohrození života radšej opustil rodnú Jamajku. Zomrel o päť rokov neskôr, ale do neba ho poslala rakovina, nie ďalší atentátnik. Nebo, ktoré si želá jeho nástupca Tiken Jah Fakoly, je najprv tu a teraz na Zemi a na to miesto niekde v oblakoch si zatiaľ rád počká.
„Nikto sa z neba nevrátil, aby nám povedal, aké to tam naozaj je,“ hovorí rasta griot z Pobrežia Slonoviny, kam pred dvadsiatimi rokmi utiekol z rovnakého dôvodu ako Marley z Kingstonu.
Tiken Jah Fakoly sa usadil v Mali, kde sa spojil s hudobným myslením západoafrických griotov.
V jeho hudbe počuť tradičné africké nástroje a povýšil ju ďaleko za hranicu obyčajnej zábavy. Svojimi naliehavými aj ostrými politickými apelmi si vo viacerých krajinách vyslúžil status „persona non grata“.
„Kým sa veci nezmenia, neprestanem sa hnevať, lebo mám pamäť slona,“ varuje večný rebel, ktorý tvrdo útočí na náboženských fanatikov, ktorí ovládajú chudobných a páchajú samovražedné útoky v mene svojho boha.
„Ak sa rozhodnete zabíjať, pokojne to urobte, ale choďte do raja sami a neberte so sebou nevinné deti,“ prosí v skladbe „Religion“.
Vo svojich 54 rokoch je jednou z hudobných ikon Afriky a naďalej sa drží svojHO MUSTRA
Neexperimentuje s reggae a nepridáva do neho elektronické výkvety. Spolieha sa na silné tanečné melódie ako nosiče aktivistických textov, ktorými sa popri politikoch čoraz častejšie snaží osloviť mladých. Medzi nimi podľa neho tlie budúce revolučné prebudenie Afriky.
Znovu a znovu mladej generácii pripomína, že Afrika by mohla byť najlepším miestom pre život, len keby sa za ňu mladí postavili a namiesto rezignácie a emigrácie sa postavili starým neschopným politikom.
„Nepočúvajte stále, že Afrika je chudobná, stačí sa pozrieť po kontinente a uvidíte opak,“ spieva s hosťujúcou francúzskou skupinou Dub Inc v skladbe „Beau Continent“.
Názvom svojho albumu „Braquage De Pouvoir“ (Krádež moci) naráža na politickú korupciu, rodinkárstvo a vládnuce rodinné klany, ktoré desaťročia prekrúcajú ústavnú demokraciu a ovládajú africké krajiny.
Jah Fakoly spieva o tom, ako to robia, v piesni „Gouvernement 20 ans“. Keď sa Reckya Madougouo, bývalá ministerka beninskej vlády, rozhodla kandidovať na prezidentku v mene opozičnej strany, v zinscenovanom procese ju odsúdili na 20 rokov väzenia za hospodársku kriminalitu a terorizmus.
Jah Fakoly nahrával album na ceste medzi Abidjanom, Bamakom a Parížom. Za účasti mnohých hostí a producentov a na počesť jamajského hráča na klávesové nástroje Tyrona Downieho, bývalého člena skupiny Boba Marleyho, ktorý zomrel minulý rok. Spieva vo viacerých jazykoch, ale v optimistickej piesni „Don’t Worry“, v ktorej hosťuje malijské duo Amadou & Mariam, sa rozhodol spievať čiastočne v angličtine.
Jiří Moravčík a NMR (foto: press Tiken Jah Fakoly)