Festivalová sezóna je v plnom prúde a my sme v priebehu júla navštívili festivaly Pohoda a Colours Of Ostrava. V čom sa odlišovali?
Festival Pohoda tohto roku otvoril svoje brány už v stredu, čiže o jeden deň skôr ako zvyčajne. Prvý deň by sa dal charakterizovať ako zahrievací, pretože počas neho sa dalo vidieť len niekoľko setov od domácich dídžejov.
Vo štvrtok začalo prichádzať do areálu trenčianskeho letiska omnoho viac ľudí. Na hlavnom pódiu (Urpiner Stage) žiaľ nebolo možné zažiť ani jedno vystúpenie so „živými“ hudobníkmi, čo trochu poznačilo atmosféru festivalového večera.
Vystúpeniam ukrajinskej speváčky Aliny Pash, kapele Sleaford Mods a producentovi, ktorý si hovorí Jamie XX asistovali len elektronické „krabičky“, čo mohlo byť pre niekoho sklamaním.
Na menšom Orange Stagei pohodovú atmosféru navodil domáci spevák ERØ, i prevažne pomalšia produkcia amerického speváka, ktorý sa prezentuje pod názvom Perfume Genius.
Priaznivcov temperamentnejšieho „živého“ hrania čiastočne uspokojila stálica festivalu – holandská skupina Bazzookas.
V piatok mnohých očaril koncert českých Tata Bojs, ktorý by sa preto možno viac hodil na hlavné pódium. Kapela ním potvrdila, že je vo svojej životnej forme. Nesklamala ani Suzanne Vega, ktorá len za sprievodu gitary dokázala udržať divákov v pozornosti.
Potešil optimistický zástupca súčasného afropopu Kimi Diabate, britskí Shame šokovali svojou expresívnou show a fanúšikov tvrdšej hudby nesklamali tiež britskí indie rockeri Wet Leg.
Medzi menej známe skvosty festivalu by sa dali zaradiť koncerty brazílskej speváčky a skladateľky Liniker, anglického speváka a gitaristu Bena Howarda, či dídžejský set stále populárnejšej dvojice Sofi Tukker.
Na „tajnáša“ sa v piatok prezentovali tiež Bez ladu a skladu, Le Payaco a osobným sklamaním bolo vystúpenie Caroline Polachek, ktorá okrem dvoch-troch pôsobivejších pesničiek nemala návštevníkom veľmi čo ponúknuť.
Medzi vrcholy sobotného festivalu patril koncert etiópskej džezovej legendy menom Mulatu Astatke, austrálskej raperky Sampy The Great, i vystúpenia domácich interpretov ako Gleb, Fallgrapp, Zabiť Františka, či utajených kapiel Chiki liki tu-a a Raptor Koch.
Na tohtoročnej Pohode bolo možné vidieť veľa zaujímavého a ten kto hľadal si určite niečo svoje našiel. Následky súvisiace s COVID-19 sú žiaľ stále badateľné, pretože návštevnosť bola v porovnaní s najúspešnejšími ročníkmi trochu nižšia. Dúfajme, že sa na budúci rok festival konečne vráti do normálu.
Taktiež štvordňový festival Colours Of Ostrava 2023 pôsobil na prvý pohľad o niečo optimistickejšie, pretože úbytok návštevníkov nebol taký badateľný.
Dramaturgia ostravského festivalu je v porovnaní s Pohodou podobná, i keď je možné spozorovať väčší rozptyl od špičkovej world music až ku komerčne úspešnému popu.
Veľmi oceňujem, že na tomto podatí bolo možné vidieť skupiny ako Son Rompe Pera, Sean Egypt & Egypt 80, Širom, Cimarron, Ndiaz, Gilberto Gil & Family, The Comet Is Coming a ďalších umelcov, ktorých koncerty je možné v blízkom okolí zastihnúť veľmi ťažko.
Na druhej strane väčšiemu záujmu sa na tomto festivale tešili české hviezdy ako Monkey Business, skupina One Republic či americký hudobník Macklemore, ktorý pritiahol väčšinu jeho návštevníkov. Zastihli sme aj vystúpenie slovenskej speváčky Timei, ktorá sa snažila zaujať na pódiu, nad ktorým záštitu držal časopis Fullmoon.
Len veľmi vlažne pôsobil koncert amerických Interpol, tesne pred záverom festivalu, ktorý vyžaroval len zlomok lesku z vystúpení skupiny z jej začiatkov. Rozpačito pôsobil aj koncert glasgowskej post-punkovej pätice Wlure, natlakovanej tanečnou hudbou.
Oba spomínané festivaly patria medzi dôležité stredoeurópske kultúrne podujatia, ktoré svojich návštevníkov nielen bavia, ale im aj rozširujú hudobné obzory. Je preto dôležité aby pokračovali, a preto obom organizátorom do ďalších ročníkov držíme palce!
Róbert Gregor (foto: Martina Mlčúchová, Press Colours Of Ostrava, NMR)
