Na festival Pohoda sa vždy teším a doposiaľ som nevynechal ani jeden jeho ročník.
Tri dni strávené na festivale sú však nielen časovo, ale aj fyzicky náročné, a preto v posledných rokoch uprednostňujem pobudnúť na ňom najviac dva dni. Tohtoročný program Pohody ma oslovil o niečo menej ako po minulé roky, v každom prípade vždy sa dá vidieť i spoznať niečo zaujímavé a nové.
Veľmi oceňujem kvalitný video stream cez oficiálnu webstránku festivalu, vďaka nemu bolo možné vychutnať si niektoré z koncertov v priamom prenose z pohodlia domova. Prehrávané video bolo v 4K kvalite a je skutočne zážitok sledovať aj z televízora, či monitora počítača koncerty skupín ako Lola Marsh, The Roots, Walter Schitzelsson, Morgen Heritage, či speváčky Calypso Rose.
Škoda len, že nie všetci účinkujúci dali súhlas k šíreniu ich vystúpenia, pretože rád by som posúdil aj aktuálnu kondíciu Amadou Et Mariam a Blind Boys Of Alabama i ďalších účinkujúcich. Online sledovanie koncertov považujem za veľké plus Pohoda festivalu.
Zo sobotného programu musím vyzdvihnúť vystúpenia skupín Zohra – Afghan Women’s Orchestra, Bukahara, Emmanuel Jal & Nyaruach, Cari Cari, KOKOKO!, Helsinki Cotonou Ensemble, koncert speváčky Charlotte Gainsbourg a napokon oproti pražskému Metronome festivalu sa zlepšilo aj vystúpenie Liama Gallaghera. Predpokladám, že sa dohodol s bratom, pretože do svojho koncertu zakomponoval viac piesní skupiny Oasis. Z Pohody som odchádzal spokojne naladený na ďalšie dva výnimočné festivaly.
Showcaseový festival Czech Music Crossroads.
Šiesty ročník festivalu Czech Music Crossroads predstavil štrnásť hudobných projektov z Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenska. Na toto podujatie som rád prijal pozvanie, pretože popri zaujímavom programe sa tam konalo množstvo panelových diskusií od hudobných expertov z mnohých krajín sveta. Kompletný zoznam zúčastnených nájdete tu a rozpis panelových diskusií tu.
Okrem iných som tam stretol aj slovenské DJ-ské duo Malalalata, ktoré sa podobne ako ja podujatia Czech Music Crossroads zúčastnilo po prvý raz. Na otázku, či sú takéto workshopy prospešné, som im musel rozhodne odpovedať, že áno. Jediné, čo ma mrzí, že odborná hudobná diskusia zaujíma dnes už len úzku skupinu profesionálov. Pred pár rokmi som nepredpokladal, že sa okrajové žánre populárnej hudby dočkajú podobného osudu, ako niektoré iné druhy súčasného umenia a že sa ocitnú na okraji záujmu bežnej verejnosti. Hudobný priemysel sa v posledných rokoch skutočne veľmi zmenil, čo bolo aj témou niektorých diskusií.
Z účinkujúcich, ktorých bolo možné vidieť na Czech Music Crossroads, musím pochváliť najmä koncert slovenských Mojše Band, poľských WoWaKin, českých Korjen, BraAgas a v neposlednom rade vystúpenie, ktoré predviedla česká speváčka Bára Zmeková za asistencie skupiny, v ktorej účinkovala aj slovenská hudobníčka Nina Marínová. Zaslúžene si odniesli cenu poroty i divákov.
Svojrázna atmosféra festivalu Colours Of Ostrava.
Špecifický kolorit najväčšieho českého festivalu umocňuje priestor Vítkovických železiarní. Dnes je z nich obrovský multifunkčný priestor, ktorého mnohé budovy boli zrekonštruované na najrôznejšie kultúrne účely. V takzvanom gongu sa nachádza dokonca klimatizovaná hala na sedenie, ktorú je možné využiť i na náročnejšie koncerty, či divadelné predstavenia.
Ďalšou prednosťou celého areálu je kapacita až 50000 návštevníkov, čo umožňuje organizátorom festivalu dovoliť usporiadať aj finančne náročnejšie koncerty. Medzi tie v tomto roku patrili vystúpenia Florence And The Machine, Zaz, The Cure, Rosalie, Rag’n’Bone Man i ďalších.
Oceňujem, že celkový program mohol zaujať široké spektrum návštevníkov až po najnáročnejších a že bolo možné na festivale vidieť to najlepšie zo súčasného alternatívneho rocku, world music, elektronickej hudby i jazzu. Za najväčšie lahôdky považujem koncerty, ktoré predviedli Kronos Quartet, Jungle By Night, 47 Soul, Moonlight Benjamin, Winston Mc Anuff & Fixxi, Mogwai, Olafur Arnalds, Mariza, Manu Delago, Sons Of Kemet, Red Baraat i vystúpenie ukrajinského kabaretu Dakh Daughters.
Kompletný program sa konal na 24 scénach, čo spôsobilo, že počas jedného dňa som na festivale urobil osobný rekord až 22 000 krokov! Náladu na festivale mi v jeden deň pokazila len smutná správa, že v stredu 17.7.2019 v Bratislave zomrel môj dobrý kamarát Tibor Farkaš, dlhoročný manažér a zvukár, ktorého týmto pozdravujem tam hore.
Atmosféru ostravského festivalu odporúčam zažiť všetkým tým, ktorí ho doposiaľ nenavštívili, nielen kvôli pestrému programu, ale aj kvôli vynikajúcej atmosfére, ktorá pripomína atmosféru festivalu Pohoda. Je celkom bežné na festivale stretnúť niekoľko generácií. Oceňujem aj otvorenosť návštevníkov na mnohé, nám kultúrne vzdialenejšie hudobné projekty, čím má Colours tento rok u mňa mierne navrch.
Moje špeciálne poďakovanie patrí Zlate Holušovej, Gabriele Říhánkovej, Petre Hradilovej, Jirkovi Moravčíkovi a Anne Mašátovej za výborný servis.
Róbert Gregor (foto: Martina Mlčúchová, Milan Šedivý, Zdenko Hanout, Juraj Uvira, Róbert Gregor)
