On air
Previous
On air
Next
Next
ONLINE BROADCAST

FOLK&BASS ORCHESTRA A ŽENY Z MUZIČKY: ŠTYRI PIESNE NA UNIKÁTNYCH VINYLOCH

Folk&Bass Orchestra a spevácka skupina Ženy z Muzičky sa po úspešnej sérii singlov rozhodli zavŕšiť spoluprácu vydaním bezmenného EP. Svoje nahrávky predstavujú na unikátnych vinylových platniach, z ktorých každý jeden kus stelesňuje jedinečný vizuálny zážitok v podobe rôznej palety farieb.

Toto EP je výnimočné nielen svojím obsahom, ale aj unikátnym prevedením samotných vinylov. „Chalani z Vinyl-LAB nám vymysleli niečo úplne špeciálne. Platne, ktoré sú vo farbách obalu, pričom ich kombinácie a premiešanie bolo úplne experimentálne a rôznorodé. Každý kus je tak úplne originálny handmade výrobok a sám by som chcel mať doma všetkých 300 kusov, lebo sú naozaj krásne,“ vysvetľuje Mišo „Veslo“ Veselský, stojaci za produkciou Folk&Bass Orchestra, známy tiež z kapiel Vetroplach, Toddler Punk, či La3no Cubano.

Výtvarnú podobu obalu s hudobným projektom spojila talentovaná ilustrátorka Dominika Margetová zo Šumiaca. Inšpirovaná ľudovými piesňami z EP zachytila svojím jedinečným štýlom ich esenciu. Spolupráca priniesla na obale autentický dotyk slovenskej kultúry a nájdete na ňom dynamické zobrazenie spievajúcej ženskej tváre a symbolicky znázornenú časť hudobného nástroja, typického nielen pre slovenský folklór, ale aj pre Folk&Bass Orchestra – kozičku z gájd, vrchnú časť melodickej trubice v tvare kozej hlavy s očami a rohmi. Všímavému pozorovateľovi neunikne ani motív integrovaného obvodu, ktorý reprezentuje elektronický prvok ich hudobného prejavu.

Na EP sa nachádzajú štyri ľudové skladby s originálnym nádychom, pretkané elektronickými beatmi, ktoré postupne vznikali od roku 2020. Projekt Folk&Bass Orchestra a speváckej skupiny Ženy z Muzičky zavŕšil obdobie tvorby postupným predstavením singlov, vrátane skladieb „Pase Jaňík ofce“ a „Močí ďiovča konope“, ku ktorým zároveň zverejnili videoklipy. Tretí klip k skladbe „Piesne z Kyjova“ mal premiéru len pár dní po vydaní digitálneho EP, ktoré ohlásili na koncerte pri príležitosti sviatku svätej Lucie dňa 13. decembra 2023 v rámci vianočných trhov v Bratislave.

„Tam sa vlastne točil aj klip Piesne z Kyjova, diváci v ňom môžu vidieť tajomné Lucie, zababušené do plachiet, ako husacími perami symbolicky odháňajú zlých duchov a zlé sily od návštevníkov koncertu, ale aj od našej platne, ktorej digitálnu verziu sme uviedli do života symbolickým fúknutím husacích pierok,“ hovorí Veslo.

Úvodná pieseň „Pase Jaňík ofce“ je nádherná trávnica z Čičmian. Autentický spôsob speváckeho prednesu prevláda nielen v tejto, ale aj v ostatných skladbách. Vedúca speváckej skupiny Eva Brunovská dôkladne študuje staré nahrávky, konzultuje výslovnosť textov v rôznych nárečiach a dbá na to, aby štýlový prejav piesní zodpovedal ich pôvodu a regiónu.

Po dynamickom predspeve v skladbe „Močí ďiovča konope“ kapela vytvára bohatú pôdu pre spevácku skupinu Ženy z Muzičky a tanečné tempo energických beatov prerušia až gajdy Juraja Dufeka, ktoré dodávajú skladbe autentický folklórny charakter. Skladbu spolu s gajdami uzatvára citát ďalšej ľudovej piesne Ej, šla by do kostola, pridávajúc do hudobného aranžmánu ďalšiu vrstvu tradičnej kultúry. Obe skladby pochádzajú z Čierneho Balogu, rodného miesta jednej z členiek skupiny Ženy z Muzičky a máme informáciu, že jej rodákom sa táto úprava ľudoviek z ich obce pozdáva a sú hrdí, že poslúžili ako bohatý zdroj inšpirácie pre súčasnú tvorbu.

Piesne z Kyjova sú zaujímavé už len svojím námetom, predstavujú tri rôzne piesne z rusínskej obce Kyjov na východe Slovenska. Spôsob spievania týchto rusínskych ľudových piesní je na prvý posluch niečím výnimočným, pri tvorbe dvoj a viachlasu je jeden tón statický, čo vytvára krásne a nezvyčajné harmónie v rámci piesne. Skladba sa pýši aj dvoma významnými hosťujúcimi inštrumentalistami. Sólo na husle nahrával Ján Kružliak ml., s ktorým je kapela v užšom prepojení. Bicie nahrával Michal Fedor, jeden z našich najvyťaženejších bubeníkov (Peter Lipa), ktorému sa projekt natoľko zapáčil, že s ním odohral aj zopár koncertov.

Podstatou skladby „Uspávanka“ z Čičmian bolo vytvoriť snivú elektronickú atmosféru, pri ktorej by deti mohli reálne zaspávať. Elektronickým spracovaním spevu a nástrojov vytvoril producent ambientný zvuk v pozadí celej skladby, ktorý v spojení s basovým perkusívnym zvukom približuje reálne zvuky, ktoré dieťa počuje v bruchu svojej mamy – vrátane tlkotu jej srdca. Na videoklipe, ktorý uzatvorí štvoricu vizuálov sa aktuálne pracuje.

O mix a spoluprodukciu nahrávok sa postaral Erik „Losos“ Horák (Noisecut, Zlokot). „Produkciu Erika Horáka poznáme dlho, dobre sa s ním pracuje, orientuje sa v súčasnom hudobnom sound dizajne a vie dodať nahrávke správny našlapaný zvuk,“ ozrejmuje Veslo. O master sa postaral český producent Tomáš Karásek pôsobiaci ako Gaex.

NMR (foto: press Folk&Bass Orchestra)

ANA TIJOUX OSLAVUJE ŽIVOT NAPRIEK STRATÁM

Čilská speváčka Ana Tijoux sa pripomenula svojím piatym štúdiovým albumom „VIDA“. Prekvapuje na ňom karibskými rytmami a nostalgickým popom. Texty piesní oslavujú život, tanec a zároveň oplakávajú rodinné straty.

Album „VIDA“ je ódou na život vyvolanou smrťou. V posledných rokoch speváčke zomrelo niekoľko blízkych členov rodiny vrátane jej sestry. Texty piesní sa zaoberajú témami, na ktoré podľa jej slov nie sme nikdy pripravení: „Bola to silná prirodzená inšpirácia. Je to hudobná pocta týmto ľuďom. Na novom albume Ana Tijoux skúma nespravodlivosť, chvíle šťastia a paradoxy života. Nápad na názov albumu jej vnukol priateľ, ktorý pracuje ako komik v utečeneckých táboroch. Povedal jej: „Najhoršou pomstou za smrť je samotný život. Podľa tohto motta speváčka transformuje svoj vnútorný smútok do sebavedomých hlášok a futuristických zvukov. Na albume „VIDA“ je Ana experimentálnejšia a tanečnejšia ako kedykoľvek predtým: v úvodnej piesni „Millionaria“ rapuje nad tanečnými rytmami a priznáva, že k šťastiu nepotrebuje Gucciho ani Versaceho a že radšej by trávila viac času so svojou rodinou.

Rapová veteránka

Štyridsaťšesťročná raperka to profesionálne dotiahla ďaleko: šesť cien Latin Grammy, vypredané štadióny v Južnej Amerike, koncerty s Aliciou Keys. Narodila sa vo Francúzsku ako dieťa politických exulantov z Čile a ako tínedžerka sa presťahovala do krajiny svojich rodičov. Pinochetov režim bol porazený a mladá Ana slávila prvé úspechy so skupinou Makiza. Svojím hitom „1977“ sa ako sólová umelkyňa stala ikonou protestnej kultúry a vzorom pre mnohé feministické MC´s, ktoré dnes prinášajú svetu latinsko-americký hip hop a Músicu Urbana. Sú medzi nimi napríklad Niña Dioz z Mexika, Carol G z Kolumbie alebo Rosalia zo Španielska. Všetci prešli dverami, ktoré Ana vyrazila svojim hlasným burácaním v žánri macho. Nikdy si to však nepriznala: „Som za kolektívnu identitu, všetci sme spoločne prispeli k tomuto prelomu,“ povedala. Často počúva mladú generáciu a hnevá sa, že sa nenarodila o dvadsať rokov neskôr. A práve to ju odlišuje od rapových veteránov, pretože vo svojej hudbe sa inšpiruje novými štýlmi.

„Napriek všetkému čo sa stalo, som chcela urobiť tanečný album. Jednoducho to tak dopadlo.“

V minulosti sa neodvážila opustiť vychodené koľaje rapu, no teraz to jednoducho tak robí a cíti sa dobre. Na albume „VIDA „je niekoľko skladieb, ktoré sa nesú na rytmoch karibského štýlu dembow a hravej klubovej elektronickej hudby. V skladbe „Bailando sola aqui“ spieva o liečivej energii tanca so zdravou dávkou melanchólie. Husté sample a efekty sa mihotajú priestorom. Ana však v žiadnom prípade nezanevrela na rap. Spolu s newyorskými veteránmi uvedomelého rapu ako Talib Kweli a Plug One z De La Soul si v skladbe „Tu Sae“ uctieva 50 rokov hip-hopovej scény.

Politické odkazy

Ana Tijoux sa na albume „VIDA“ nevyhýba ani politickým témam. Pieseň „Oyéme“ opisuje zúfalstvo a silu vôle utečencov z Afriky, ktorí sa chcú dostať cez Lamanšský prieliv do Anglicka. „Niñx“ vyzýva mladé ženy, aby bojovali za svoje práva a postavili sa machistickému svetu. Duet „Busco Mi Nombre“ so speváčkou iLé z Portorika je ódou na spravodlivosť, ktorá vznikla po rozhovoroch s argentínskymi priateľmi. Sú to deti politických väzňov vojenskej diktatúry, ktoré dodnes hľadajú identitu svojich rodinných príslušníkov. Ako povedala: „Robia to pre ľudstvo preto, aby sa história neopakovala.“

NMR (foto: press Ana Tijoux)

MEXICAN INSTITUTE OF SOUND: ALGORITMUS TRVAJÚCI 20 ROKOV

Hudobný projekt Mexican Instite Of Sound od roku 2004 vedie producent, remixér a someliér samplovania Camilo Lara. Pod názvom „Algo​-​Ritmo : Mexican Institute of Sound Hits 2004​-​2024“ mu teraz vychádza retrospektívna kompilácia oslavujúca 20 rokov na hudobnej scéne.

Camilo Cara

Skutočne zaujímavých postáv sa na súčasnej hudobnej scéne nenachádza veľa, no Camilo Cara svojskou postavou rozhodne je, a to nielen svojim vzhľadom, ale i kariérou a tvorbou.

Je rodák z Mexico City, v 90-tych rokoch tam zastupoval vydavateľstvo EMI Mexico. V roku 2001 z EMI odišiel a spoločne s priateľom založil vydavateľstvo Suave Records, ktorému sa podarilo vydať úspešný soundtrack k filmu „Y Tu Mamá También“ od Alfonsa Cuarona.

Po sporoch so svojim spoločníkom toto vydavateľstvo opustil a následne nastúpil na pozíciu viceprezidenta a šéfa marketingu v spoločnosti A & R. Pod jeho hlavičkou sa mu podarilo podpísať zmluvu s úspešnou alternatívnou skupinou Plastilina Mosh a ďalšími perspektívnymi umelcami rozvíjajúcej sa mexickej indie scény. Pracoval aj ako dídžej a remixoval nahrávky pre skupiny Placebo, Le Hammond Inferno, Interpol, Becka a ďalších umelcov.

S Mexican Institute Of Sound (MIS) nahral sedem albumov. Okrem toho je známy tiež z projektov Nortec Collective, Kinky, Compass a Mexrrissey, ktorý svojrázne interpretoval piesne The Smiths a Morrisseyho. Toľko stručne k jeho kariére a môžeme sa presunúť k novej kompilácii, ktorá bilancuje dvadsaťročné pôsobenie na hudobnej scéne.

Dvojalbum s 24 nahrávkami

Titul „Algo​-​Ritmo : Mexican Institute of Sound Hits 2004​-​2024“ sumarizuje to najlepšie z dvadsaťročného pôsobenia projektu Mexican Institute of Sound. Niektoré piesne možno budete poznať, no nezaškodí si ich pripomenúť. Mieša sa v nich cumbia, punk, hip-hop, elektronika a celé čaro im dodáva aj to, že vznikli väčšinou priamo v Mexico City.

Album obsahuje dve úplne nové skladby a to „Stop!“ s hosťujúcou speváčkou menom Ceci Bastida pôsobiacej v Los Angeles a „Bolero“ s kolumbijskym spevákom Estemanom! a speváčkou Foudeqush z Mexika.

Pod produkciu niektorých nahrávok je podpísaný americký zvukový inžinier Dan the Automator, známy zo spolupráce s Gorillaz, Primal Scream, Kasabian a ďalšími úspešnými skupinami.

Nie je ľahké zhrnúť dvadsať rokov kariéry tohto projektu, no jeho existencia mu vyniesla jednu cenu Grammy a štyri nominácie na Latin Grammy. Camilo Lara produkoval album skupiny Los Ángeles Azules, čím sa pričinil o to, aby sa stal najpredávanejším mexickým albumom za posledných dvadsaťpäť rokov a osemkrát diamantovou platňou. Produkčne sa tiež podpísal pod nahrávky speváčok Lila Downs a Norah Jones, či skupiny Band of Horses.

Ešte nepoznáte tvorbu Mexican Institute Of Sound? Je na čase sa s ňou konečne zoznámiť! Môžete tak učiniť aj prostredníctvom nášho živého vysielania na platforme Mixcloud, pretože v tomto týždni bude rezonovať v rubrike „Album týždňa“.

Róbert Gregor (foto: press Camilo Lara)

PARA: NOVÝ ALBUM PRE VŠETKO OKOLO NÁS

Trvalo šesť rokov, kým sa fanúšikovia Pary dočkali ich nového štúdiového albumu. Jeho názov je „Pre všetko okolo nás“ a obsahuje desať skladieb vrátane hitu „To okolo nás“, „Na ceste“ či aktuálneho singlu „Čas“. Na nových skladbách spoločne s kapelou pracoval aj staronový člen Matej Starkov a Jana Kirschner, ktorá je s Matúšom Vallom aj spoluproducentkou albumu.

Nový album vznikal niekoľko rokov na rôznych miestach – na chalupe, v nahrávacom štúdiu, skúšobni, či v neskorých nočných hodinách u Matúša Valla v obývačke. Dôležitou súčasťou nového albumu je dlhoročná priateľka skupiny Jana Kirschner.

„Janka je pevnou súčasťou našej Para rodiny a vždy bola medzi prvými, komu sme naše piesne pustili. Tentokrát sme jej nové pesničky nielen púšťali, ale vytvárali sme ich spolu s ňou. Janka je totiž veľmi tvorivá, miluje proces skladania, jednoducho, miluje hudbu celou svojou bytosťou. Veľakrát nám ukázala, ako by sme skladbu mohli spraviť trochu inak a tak u nás doma vznikol akýsi systém našich večerných sessions, ktorý postupne vyústil v nový album,“ prezradil Matúš Vallo.

„Náš tvorivý proces s Matúšom prebiehal tak, že vždy keď som sa objavila v Bratislave, sme sa na chvíľu stretli. A keďže to bolo väčšinou po mojich koncertoch, tak sme sa stretávali naozaj v absurdných nočných časoch. Niekedy som spala dve-tri hodiny a potom utekala na prvé ranné lietadlo do Londýna, aby som mohla zaniesť deti do školy. Bolo to náročné, ale po každej takejto session sme cítili obrovský posun a veľa energie,“ teší sa Jana Kirschner so spolupráce s Parou.

Nové piesne začal Matúš Vallo pôvodne písať s Matejom Starkovom, bývalým členom kapely, ktorý je zároveň spoluautorom skoro všetkých nových skladieb vrátane hitu To okolo nás. Postupne sa k autorskej dvojici pripojila Jana Kirschner, ktorá sa spolu s Matúšom stala napokon spoluproducentkou celého albumu.

„Janka je ten typ producenta, ktorý má vždy kapelu a jej pesničky na prvom mieste, a to je nesmierne dôležité. Jej empaticko-profesionálny prístup umožnil to, že sme akýkoľvek jej návrh prijali za svoj,“ prezradila Para.

„Je to veľké šťastie, že môžeme s Jankou spolupracovať. Priniesla nám rôzne zaujímavé podnety, či už spevové alebo rôzne textárske nápady. Sme za to veľmi vďační,“ doplnil Lasky.

„Úloha producentky je pre mňa stále obrovská škola a pri kapele je to naozaj ešte ťažšie, ale musím povedať, že ma to extrémne baví a napĺňa. Hlavne ma baví vidieť ako z nejakého kúsku nápadu, z nejakej malej melódie, z nejakého útržku textu dokážeme potom spraviť skvelú vec. Baví ma producentsky to niekam posúvať, nájsť piesni jej tvar, nejakú ideu, ktorá jej vdýchne nový život. Je to veľmi pekná práca,“ priznala Jana Kirschner.

Cit pre melódiu a producentské skills Jana naplno predviedla aj pri vzniku piesne Čas, ktorá je v poradí už štvrtým singlom z albumu Pre všetko okolo nás.

„Pesnička Čas vznikla tak, že som Janke púšťal viacero variant refrénu skladby Vilma a ona povedala, že musíme vymyslieť niečo iné, ale že tento jeden má výborný groove a je ideálny na samotnú skladbu. Hneď začala spievať slová „čas beží čas“ a to už bolo len kúsok od toho, aby sa dorobila sloha a ostatné veci a vznikol song Čas,“ opísal zrod skladby Matúš Vallo.

„Vzniklo to veľmi spontánne – na niečo, čo mnohí muzikanti by možno okamžite vyhodili, ale ja som zacítila, že v tom groove je nejaké čaro. Niečo, čo možno do Pary vnesie po všetkých tých ťažších songoch čerstvý závan vzduchu a ľahkosti, ktorú si myslím, že fanúšikovia Pary majú veľmi radi,“ doplnila Jana Kirschner.

Videoklip k piesni Čas zverila skupina do rúk režiséra Braňa Špačka, ktorý stojí aj za vizuálom skladby To okolo nás. Braňo sa tentokrát rozhodol byť čo najautentickejší a preto Laskyho snímal priamo v jeho práci.

„Keď som pieseň počul, hneď mi napadlo, že slová, ktoré sa spievajú v texte sú „len“ predstavy niekoho v práci, napríklad človeka pri pokladni v supermarkete. Videl som Laskyho za pokladňou od začiatku šichty až do večera. V supermarkete sa napokon točiť nedalo, tak som jednoducho natočil Laskyho v jeho skutočnom zamestnaní, čo sa mne osobne páči ešte viacej, pretože je to ozajstné,“ priblížil vznik čiernobieleho videoklipu Braňo Špaček.

V poradí ôsmy štúdiový album, ktorý obsahuje okrem iných aj skladbu Jeden deň v Kyjive či pieseň venovanú Matúšovmu synovi – Pre Joniho a všetky deti, plánuje skupina pokrstiť na dvoch špeciálnych koncertoch. Tie sa uskutočnia 4. a 5. apríla o 20:00 v bratislavskom Stars auditoriu. Jeden koncert je už kompletne vypredaný a na druhý zostáva už len pár desiatok lístkov.

Marek Kučera a NMR (foto: Viktor Cicko)

EDITORSKÝ VÝBER: 6/2024

Správnym hudobným nadšencom by nemali uniknúť albumy, ktoré nahrali The Last Dinner Party a Charlotte Fever, či nové videoklipy od Beth Gibbons a Mr. Eazi. Keshavara vám dokážu, že zaujímavá hudba sa dá produkovať aj v Nemecku a Zuzana Mikulcová najnovšie zhudobnila báseň od svojej kamarátky.

Očakávaný debut „Prelude To Ecstasy“ londýnskej skupiny The Last Dinner Party dodal nový vietor do zaužívaných foriem piesní. Album začína orchestrálnou cukrovinkou s útržkami od Gershwina a Šostakoviča s nádychom hollywoodskeho lesku zlatého veku. Názov albumu vraj nie je odkazom na známy album Steely Dan z roku 1973 „Countdown To Ecstasy“, no v niektorých aspektoch obsah pripomína jeho sofistikovaný rockový outfit. Hymnická melódia pilotného singla „Nothing Matters evokuje prejav Kate Bush. Takže napokon sme sa dočkali zaujímavého retra v novom šate.

Charlotte Fever je francúzske duo, ktoré tvoria Cassandra Hettinger a Alexandre Mielczarek. Obaja sú fanúšikmi elektropopu, retro diska, parížskej klímy i tropických kokteilov. Ich album „Paris Cyclone“ nabral oproti skorším nahrávkam rytmickejší smer. Počuť v ňom asertívnejší spev i hovorené slovo a duu sa darí tiež rozvíjať svoj hudobný vesmír. Piesne na albume sú miestami iskrivé, inokedy jemne znepokojivé, no vždy veľmi pôsobivé a melodické. Hudba tohto dua sa dokáže vymedziť zo súčasného stredného prúdu aj tým, že ju zdobia zvuky marimby a drevenej flauty.

Beth Gibbons, známa z Portishead, pripravuje vydanie sólového albumu „Lives Outgrown“, z ktorého už zverejnila prvé ochutnávky. Album produkovala spoločne s Jamesom Fordom, pričom ruku k dielu priložil Lee Harris a tiež ďalší člen už neexistujúcich Talk Talk Paul Webb. „Uvedomila som si, aký je život bez nádeje,“ uviedla speváčka v tlačovej správe. „A to bol smútok, ktorý som nikdy necítila. Predtým som mala možnosť ovplyvniť svoju budúcnosť, ale keď ste proti svojmu telu, nemôžete ho prinútiť robiť niečo, čo nechce.“ Nový album vznikol na základe úvah o smrteľnosti. „Keď ste mladí, nepoznáte koniec a netušíte, ako všetko dopadne. Myslíte si, že sa z toho dostanete a že bude lepšie. No niektoré konce sú ťažko stráviteľné.“ Pilotný singel sa volá „Floating On A Moment“ a vznikol k nemu videoklip, ktorý režíroval Tony Oursler.

Mr. Eazi pôsobí v oblasti afrobeatu viac ako desať rokov. Je preto ťažké si predstaviť, že spevák, ktorý so svojím vydavateľstvom emPawa Africa, ktoré už roky podporuje nové talenty západoafrickej scény, vydal svoj prvý štúdiový album len nedávno. „Musel som prejsť procesom zbavovania sa emócií a myšlienok, ktoré boli hlboko zakorenené v mojom podvedomí,“ povedal o svojom oneskorenom debute. Album „The Evil Genius“ má pozitívne ohlasy a prichádza nielen so zvukovými, ale aj s vizuálne zaujímavými doplnkami. Celkovo 13 umelcov vytvorilo ku každej zo skladieb vizuálne umelecké dielo. Jeden z klipov vznikol nedávno k piesni „Òròkórò“, v ktorej spieva kráľovná africkej scény Angélique Kidjo.

Kolínska kapela Keshavara združená okolo speváka menom Keshav Purushotham, zverejnila prekvapivú pesničku „Tableau Vivant“. Skupina spieva v nemčine, angličtine, hindčine a vymyslenom jazyku, tancuje na klávesoch, či na oblakoch. Chytľavý zvuk syntetizátora, ležérne bicie a tanečné basové linky pripomínajú hudbu skupiny Khruangbin, producenta Tame Impalu, krautrock alebo psychedelický trance z Bejrútu. „Púšť je scénou pre hráčsku víziu,“ hovorí kapela. Skutočný „Tableau Vivant“ môže symbolizovať aj umelecké nebezpečenstvo. No predovšetkým je skladba predzvesťou toho, ako bude znieť album, ktorého vydanie je naplánované na jún tohto roku. Kapela v roku 2021 vydala album „Kabinett der Phantasie“. V decembri minulého roku odohrala menšie koncertné turné.

Zuzana Mikulcová zverejnila singel s názvom „Nekonečná“. „Od roku 2018, kedy vyšiel môj posledný autorský album Dievča, som pocítila potrebu pracovať na svojej sólovej tvorbe. Mala som nevypovedané myšlienky,“ vysvetľuje speváčka. Nová skladba vznikla neplánovane. „Stáva sa, že mi textári posielajú rôzne básne s tým, že by ich chceli zhudobniť. Moja kamarátka Tereza Kmotorková mi poslala svoju báseň a v momentoch, keď som si ju prvýkrát prečítala, počula som v hlave tú hudbu a celé sa mi to spojilo,“ dopĺňa. Pôvodný text speváčka upravila a zachovala jeho refrén, pričom k nemu dotvorila zvyšné slohy. Pieseň sa skladá z obrazov, ktoré reflektujú na lásku a partnerstvo. Lyricky opisuje svet protikladov a nekonečných túžob, ktoré dobrodružstvo akým je vzťah vždy prináša.

JANA KIRSCHNER: NOVÝ SINGEL INŠPIROVALA JEJ VLASTNÁ RODINA

Jana Kirschner predstavuje ďalšiu skladbu z nového albumu „Obyčajnosti“. Autorom textu a hudby piesne „Delia nás“ je samotná speváčka, ktorá v novej skladbe reflektuje pocit rozdelenia, nielen doma, ale aj vo svete.

Niekoľkonásobná držiteľka hudobných ocenení Jana Kirschner sa opäť zhostila aj úlohy režisérky a klip k novinke „Delia nás“ nakrútila v Londýne. Nový singel aj celý album „Obyčajnosti“ predstaví Jana naživo na jarnom turné.

„Aj v búrkach mierni, vždy pravde verní, neporaziteľní, nerozdeliteľní…“ Spieva Jana Kirschner v novej skladbe Delia nás. Nad dynamickým perkusívnym podkladom sa vznáša jednoduchá melódia, ktorá s ľahkosťou spieva do sveta – „len delia a delia, podľa farby a peria a naivne veria, že snáď rozdelia, aj nás.“

„Pieseň Delia nás vznikla veľmi spontánne bez akejkoľvek prípravy alebo plánu. Jeden večer som si vzala gitaru a začala rovno spievať text. Všetko to vzniklo v reálnom čase, ani som sa nestihla zamyslieť nad tým o čom pesnička vlastne bude. Nie je to typický singel, veľmi dobre si uvedomujem, že ani rádiový hit. No všetko má svoj čas a ja som zacítila, že práve teraz prišiel okamih pustiť túto pesničku do sveta,“ približuje skladateľský proces Jana Kirschner.

Pieseň Delia nás je druhou skladbou z albumu „Obyčajnosti“, ktorý prináša nahliadnutie do obyčajných dní, radosti aj starostí cez optiku autorky Jany Kirschner. K novej piesni inšpirovala oceňovanú speváčku vlastná rodina.

„Mnohí z nás pri návrate domov cítia akýsi pocit bezmocnosti. Sedíme za jedným stolom, záleží nám na tých istých veciach, no aj tak si nerozumieme. Kľúčom k porozumeniu, nie je ukazovať prstom, či urážať, ale nájsť spôsob ako sa spojiť. Aj taká je úloha hudby. Uvedomila som si, že predsa nemôžem prestať milovať svoju rodinu, len preto, že vidíme veci inak,“ konštatuje hudobníčka, ktorá je na scéne už 25 rokov.

Réžiu videoklipu k piesni „Delia nás“ má na konte samotná speváčka, za kameru sa postavil skvelý mladý kameran James Lahaise. Jana v klipe zobrazila mesto, v ktorom žije. Nakrúcalo sa v juhozápadnom Londýne, v uliciach Goldoborne road, Shepherd’s Bush market, Ladbrooke grove či v štrvti Brixton – na miestach, kde sa v 70-tych a 80-tych rokoch odohrali mnohé zásadné boje proti rasizmu a policajnej brutalite.

„Točili sme v Londýne, kde sa stále niečo deje, všetko sa hýbe, presúva, beží, stretávajú sa tu cesty, ľudia, kultúry aj národy. Žijú tu stovky etnických skupín, hovorí sa tu rôznymi jazykmi a aj napriek tomu, že sa Londýn môže zdať ako Babylon, dokážeme spolu existovať. Samozrejme to chce obrovskú dávku, porozumenia a tolerancie a nie vždy to je bez problémov. Videoklip som režírovala síce ja, ale ako režisérka sa nevidím. Len interpretujem obrázky, ktoré mám v hlave a snažím sa, aby to ľudí zaujalo,“ prezradila Jana Kirschner.

Pieseň „Delia nás“ nahrávala skupina v zostave Jana Kirschner – gitara, spev, Matt Kelly – bicie, perkusie, Eddie Stevens – grand piano, perkusie Kevin Toublant -.basová gitara a Benjamin Bouton – gitara. Kapela nahrávala aj album Obyčajnosti, ktorý vychádza už v marci. Muzikanti podporia speváčku aj na aprílovom turné. Členovia skupiny MAD MAD MAD Benjamin Bouton, Kevin Toublant a Matt Kelly a producent a partner Jany Kirschner Eddie Stevens momentálne sprevádzajú na európskom turné speváčku Roisin Murphy. Legendárny banjista Luboš Malina a jeho brat, huslista Josef Malina, speváčka Kateřina Elzniicová z kapely Manon Muert, Adina Sivoková a Valentína Vlková z kapely Meowlau x Val, zavítajú do siedmich slovenských a českých miest.

Nora Krchňáková a NMR (foto: Ondřej Pýcha)

JANA KIRSCHNER – OBYČAJNOSTI TOUR 2024

03.04. Banská Bystrica, Záhrada CNK
04.04. Lučenec, Synagóga
05.04. Košice, Tabačka
06.04. Žilina, Nová Synagóga
07.04. Praha, Lucerna Music Bar
09.04. Brno, Fléda
11.04. Bratislava, Stará Tržnica

BIXIGA 70: VIAC AKO ZNOVUZRODENIE

Afrobrazílski taneční vizionári Bixiga 70 zo São Paula sa po štyroch rokoch pripomenuli piatym albumom „Vapor“, ktorého piesne vyžarujú radosť. Séria silných inštrumentálok je poháňaná dynamickými dychovými nástrojmi a nákazlivými polyrytmami. Tento album je viac ako znovuzrodením, pretože stelesňuje plnohodnotnú párty.

Na novembrovom festivale Le Guess Who? v holandskom Utrechte sme na brazílskej kapele Bixiga 70 mohli oči nechať. A keď sa dychári združili okolo perkusionistky Valentíny Facury a ako uragán sa ju snažili odfúknuť, skoro sme sa o ňu báli. Nad nimi do toho neuveriteľne rezala jedna z najlepších brazílskych bubeníčok Simone Sou, pod ňou s gitarou tancoval Cristiano Scabello a pri klávesoch sa hadovite zvíjal Pedro Regada.

V tých chvíľach aby ste mali desať očí, pretože tieto orgie z druhu nezriadených bakchanálií nešlo jedným pohľadom stíhať. Bixiga 70 sú naozaj vo famóznej koncertnej forme a ako iste mnohí pochopili, na novom albume „Vapor“ prešli zásadnými zmenami. Ženy do inštrumentálnej kapely totiž nikdy nepatrili: túto nezastaviteľnú mašinu vždy riadili muži.

„Vapor nie je iba ďalší radový album, od tých minulých sa VÝRAZNE líši. Ide o reset a znovuzaloženie skupiny,“ vysvetlil neočakávané zmeny saxofonista Cuca Ferreira.

Džezový rokenrol

Katastrofálne následky covidu, šialená vláda prezidenta Bolsonara a nemožnosť koncertovať mnoho členov kapely existujúcej od roku 2010 donútili k odchodu a niektorí dokonca zomreli. Zostávajúci sa ocitli na dne: osobnom i finančnom. Napriek tomu z ťažkej krízy vyšli ako víťazi a skupinu Bixiga 70 už odteraz nemožno považovať za výhradnú milovníčku afrobeatu ako predtým.

Príchod Pedra Regadu pochádzajúceho zo severovýchodu Brazílie, hrajúceho úplne inak, než je v São Paulo bežné, totiž nanovo zdôraznil pestrý zvuk klávesov. Obe perkusistky zase zosilneli tlak na funky groove a nad skladbami albumu „Vapor“ akoby vyšlo melodické slnko.

„Počúvame džezový rokenrol, ktorý je vytesaný zo žuly, okorenený soulom, sambou a ska,“ dočítame sa v jednej z mnohých nadšených recenzií. A ako presne tieto slová platia, spoznajú návštevníci festivalu Colours of Ostrava, na ktorom Bixiga 70 v tomto roku vystúpia.

Jiří Moravčík, preklad NMR (foto: José de Holanda)

LEE SCRATCH PERRY: POSLEDNÝ VÝKRIK KRÁĽA

Jamajský spevák a producent Lee „Scratch“ Perry dva a pol roka po svojej smrti prekvapuje novými nahrávkami. Na albume „King Perry“ nájdete jeho definitívne poslednú pieseň.

Lee Scratch Perry začínal v Kingstone ako predavač platní u jamajského producenta Coxsona Dodda. Pod značkou jeho legendárneho vydavateľstva s názvom Studio One nahral svoje prvé skladby, no neskôr sa vybral vlastnou cestou. V roku 1968 založil vlastnú značku Upsetter Records, pod hlavičkou ktorej vznikol jeho prvý úspešný singel „People Funny Boy“. V tom období už naplno rozvíjal svoj nezameniteľný rukopis producenta. Vďaka remixom, štúdiovým technikám a zvukovým efektom sa v 70. rokoch stal priekopníkom novej odnože reggae, ktorej sa začalo hovoriť dub.

Jeho vplyv na populárnu hudbu bol veľmi veľký. Umelci ako Bob Marley & The Wailers, The Clash, Beastie Boys, Max Romeo, Junior Murvin, The Orb a mnohí ďalší boli inšpirovaní jeho inovatívnymi štúdiovými technikami a produkčným štýlom.

Po kariére trvajúcej šesť desaťročí opustil Lee Scratch Perry hudobný svet vo veku 85 rokov 29.8.2021. Zanechal po sebe obrovský hudobný archív, ktorý vznikal pre vydavateľstvá Island Records, Trojan, Adrian Sherwood’s On-U Sound, Mad Professor’s Ariwa a ďalšie. V roku 2014 s britským producentom Danielom Boyleom spolupracoval na albume „Back At The Controls“, ktorý bol nominovaný na cenu Grammy. O päť rokov neskôr vyšlo jeho úspešné pokračovanie s názvom „Black Album“.

„Som umelec, hudobník, kúzelník, spisovateľ, spevák, som všetkým. Moje meno je Lee z africkej džungle, pôvodom zo západnej Afriky. Som muž odinakiaľ, ale moje korene cez reinkarnáciu siahajú od Afriky až na Jamajku. Tam som sa znovuzrodil“

Nový album s viacerými hosťami

Album „King Perry“ je jedným z dvoch hudobníkových posmrtných albumov. Vznikol počas pandémie COVID a produkoval ho už spomínaný Daniel Boyle. Pilotný singel „100lbs of Summer“ obohatila svojim spevom R&B speváčka Greentea Peng. Zremixoval ho Tricky, ktorý je tiež spoluproducentom dvoch skladieb.

Záverečná skladba „Goodbye“ je Perryho zrejme poslednou zaznamenanou vokálnou nahrávkou. Nové skladby majú blízko k synthwave, drum’n’bass, big beatu a elektronickej hudbe, pretože Perry chcel vždy tvoriť niečo nové, no stále vo svojom typickom dubovom štýle. Na albume hosťujú tiež Shaun Ryder (Happy Mondays, Black Grape), Marta známa zo spolupráce s Trickym, Rose Waite a Fifi Rong, ktorá v minulosti nahrávala so švajčiarskym duom Yello. Vďaka spolupráci viacerých hudobníkov vznikol kaleidoskopický a pútavý taviaci kotol rytmov, melódií a hlasov, ktoré tentoraz neobídeme ani v našom vysielaní.

Inak Lee Scratch Perry viackrát vystúpil na slovenskom festivale Uprising. V roku 2018 som mal česť vychutnať si jedno jeho vystúpenie osobne. Bol už starý a bolo od začiatku jasné, že veľa vody nenamúti, no napriek tomu som vydržal až do konca. Dovolím si tvrdiť, že väčšina ďalších divákov ani len netušila, aká legenda sa im v tej chvíli odovzdáva.

A na záver ešte jeden citát, pretože pokiaľ ide o tajomstvo úspechu, Perry mal v tom jasno: „Láska“, prezradil raz v rozhovore, „a ešte pravdivosť a pravdovravnosť. Iba pravda dokáže spasiť ľudstvo. Mojou radou je preto hovoriť v piesňach len pravdu. Boh pravdu miluje.“

Róbert Gregor (foto: FB Lee Scratch Perry)

EDITORSKÝ VÝBER: 5/2024

Future Islands majú nový album, Depeche Mode pomerne nudný videoklip, La Femme reedíciu prvého EP a priblížime vám aj novinky zo zákulisia skupín Jemba Groove a Ochepovsky Project.

Uplynulo už 10 rokov odkedy sa Future Islands stali globálne úspešnou kapelou. Počas vystúpenia v „Late Show With David Letterman“ predviedlo baltimorské kvarteto svoju pieseň „Seasons (Waiting On You)“ a širokému publiku sa tak po prvýkrát predstavila výnimočná pódiová prezentácia frontmana Samuela T. Herringa, ktorý sa popri svojráznom tancovaní bil do hrude. Pozornosť na svoju kapelu sa mu skutočne podarilo pritiahnuť, no nikto vtedy nepredpokladal, že Future Islands budú so svojim štýlom zaujímaví aj v roku 2024. V týchto dňoch im vychádza siedmy album s názvom „People Who Aren’t There Anymore“, ktorého piesne sú podobne pôsobivé a vášnivé ako v minulosti.

Depeche Mode a holandský režisér Anton Corbijn pokračujú v prezentácii čiernobielych videoklipov k piesňam z minuloročného albumu „Memento Mori“. Tento týždeň zverejnili atmosférický klip ku skladbe „Before We Drow“ s neznámym mužom kráčajúcim k rozbúrenému oceánu, ktorého vlny napokon celkom pohltia. Keď vnímate obraz spolu s textom, celé to do seba možno zapadá, no videoklip sa nevyhol kritickým komentárom, pretože mnohým fanúšikom v ňom chýbajú hlavní členovia skupiny Dave a Martin. Viacerí diváci sa zhodli v tom, že režisér videa si s ním nedal veľa práce a že novinka vznikla narýchlo.

La Femme je komerčne najúspešnejšia skupina pochádzajúca z francúzskeho Baskicka. Surf rockom a elektronickou hudbou ovplyvnená kapela vznikla v Paríži v roku 2010 a jej jadro tvoria Sacha Got a Marlon Magnée. Bezmenné debutové EP z roku 2011 obsahovalo pieseň „Sur la planche“, ktorá sa v roku 2013 dostala aj na ich debutový album s názvom „Psycho Tropical Berlin“. Neskôr vyšlo niekoľko ďalších albumov, vrátane „Teatro Lúcido“ so španielskymi textami z roku 2022 a minuloročného „Paris-Hawaï“ s havajskými odkazmi. Debutové EP skupiny upadlo takmer do zabudnutia, a preto teraz vychádza v reedícii v remastrovanej podobe pod názvom „La Femme Ressort“.

Eric Owusu a basgitarista a producent Yannick Nolting sa spoznali v Berlíne vďaka svojim deťom na ihrisku. Obaja hudobníci sa v roku 2020 rozhodli založiť skupinu Jembaa Groove, ktorá si o dva roky neskôr za svoj debutový album „Susuma“ vyslúžili medzinárodné uznanie. Tento týždeň nás potešil nový singel „Dabia“, ktorý avizuje nový album „Ye Ankasa I We Ourselves“. Kapela na ňom spolupracovala s legendami ghanského highlife, ako napríklad s hudobníkom, skladateľom a producentom menom Gyedu-Blay Ambolley a multiinštrumentalistom menom Kwame Yebaoh. Druhého menovaného môžete počuť v novej piesni, pretože do nej nahral bicie a gitaru. Skupina v súčasnosti koncertuje po Brazílii a na jar je naplánovaných tiež niekoľko koncertov v Európe.

Po ôsmich rokoch ukončuje činnosť skupina Ochepovsky Project, ktorá v sebe koncentrovala vynikajúcich hráčov českej jazzovej a alternatívnej scény. V ich žánrovo ťažko zaraditeľnej tvorbe sa miešali prvky jazzu, neo-soulu, hip hopu a popu. Kapela mala niekoľko úspechoch v zahraničí vďaka koncertom v Nemecku, Poľsku či Slovensku. Tentoraz sa ale s verejnosťou lúči posledným singlom a videoklipom s názvom „Satellite“, ktorý reflektuje na ich kariéru. Cesty jednotlivých členov sa úplne nerozchádzajú, pretože hudobníci budú spolupracovať napríklad v sprievodnej kapele Lenky Dusilovej. Do leta ešte odohrajú niekoľko koncertov a pre fanúšikov chystajú na jeseň rozlúčkový koncert.

NMR (foto: press Future Islands)

PUDING PANI ELVISOVEJ: TEMNÁ NOVINKA PARADOX VÝMYSLOV

Skupina Puding pani Elvisovej zverejnila ďalší singel z pripravovaného albumu. Novinka „Paradox Výmyslov“ má v porovnaní so staršou tvorbou kapely temnejší zvuk a vážnejší text.

Čo je za vznikom textu a posunu kapely k vážnejším témam nám priblížil bubeník Miloš: „Text k tejto novinke vznikol tradične na veľkom gauči v našej skúšobni. Vždy pred skúškou si sadneme a iba sa rozprávame, čo kto zažil a aký mal víkend a nezriedka sa debata stočí aj na politiku, či na spoločenské témy. Je naozaj neuveriteľné v akej dobe žijeme a čomu všetkému sú ľudia ochotní veriť. Hoaxy, nepotvrdené a zároveň senzačné správy zdieľané ľudmi, ktorí nikde neboli, nič nezažili, nečítajú knihy, no majú pocit, že objavili svetové sprisahanie.“

Zvukovo sa pesnička líši od bežnej tvroby PPE, tempo je pomalšie a ťažšie a bezstarostnú náladu vystriedala naliehavosť

„Táto nová poloha nás dosť baví a cítime sa v nej veľmi dobre. Počas produkcie skladby sme experimentovali s rôznymi skreslenými zvukmi klávesov a keď sme náhodou vyskúšali klasický zvuk klavíra, tak skladba chytila tú správnu mierne depešácku atmosféru, ktorá jej dodáva na sile a vážnosti.“ objasňuje hráč na klávesové nástroje a gitarista Pino.

Videoklip vznikal opäť v réžii samotnej kapely a bol točený na mobil

„Tento klip sme natáčali u Miloša v pivnici, kde je mimoriadne temný priestor, ktorý dokonale ladí k textu skladby. No a po zotmení sme vybehli do lesov Malých Karpát, kde sme vďaka svetlám vytvorili tajomnú atmosféru a namiesto dymostroja sme mali klasický oheň a tak sme potom v taxíku smrdeli ako indiáni:)“ vysvetľuje proces vzniku Miloš.

S postprodukciou videoklipu kapele pomohol mladý slovenský videomaker Callman, o obal sa opäť postarala Kristína Uhrákova z Pressink.sk , ktorá je aj autorkou nového farebného loga a vizuálnej identity PPE. Mix a produkciu mal na starosti Tomáš Lobb a o finálny master sa postaral producent GAEX z Českej republiky.

Skladba „Paradox Výmyslov“ je dostupná na všetkých streamovacích platformách. Členovia Pudingu pani Elvisovej naďalej pracujú na novom albume, ktorý by radi skompletizovali a vydali v roku 2024.

NMR (foto: press Puding pani Elvisovej)

TRANSGLOBAL WORLD MUSIC CHART: FEBRUÁR 2024

Na najvyššiu pozíciu februárových Transglobal World Music Chart sa vyšplhal titul „Sahel“ nigérijského speváka menom Bombino.

Spevák a skladateľ Bombino patrí medzi významnejších predstaviteľov súčasnej tuarégskej hudobnej scény. Na albume „Sahel“ prezentuje svoje politické stanoviská. V jeho hudbe počuť vplyv afrického bluesmana Aliho Farka Tourého, no Bombino má predovšetkým vlastný gitarový štýl. Jeho umelecké meno pochádza z čias dospievania, keď hrával ako najmladší člen v kapele tuarégskeho gitaristu Haja Bebeho.

Pesničkárstvo považuje za zbraň proti zániku svojej kultúry a seba za hovorcu národa, ktorý žije roztrúsený v šiestich rôznych krajinách. Nový album nahral v Casablance za podpory waleského producenta Davida Wrencha, známeho zo spolupráce s Davidom Byrneom, Frankom Oceanom, Caribou, The xx, Samphou a ďalšími umelcami.

Poradie najúspešnejších albumov február 2024:

  1. Bombino · Sahel · Partisan [7]
  2. Batsükh Dorj · Ögbelerim: Music for My Ancestors · Buda Musique [1]
  3. Shakti · This Moment · Abstract Logix [4]
  4. Bixiga 70 · Vapor · Glitterbeat [3]
  5. Ary Lobo · Ary Lobo 1958-1966 · Analog Africa [8]
  6. Koum Tara · Baraaim El-Louz · Odradek [2]
  7. Frank London’s Klezmer Brass Allstars · Chronika · Borscht Beat [9]
  8. Hysterrae · Hysterrae · Linfa [-]
  9. Mari Boine & Bugge Wesseltoft · Amame · By Norse Music [10]
  10. Sidiki Camara · Return to the Traditions · Global Sonics [18]
  1. Almir Mešković & Daniel Lazar · Family Beyond Blood · ALDA [22]
  2. Petroloukas Halkias & Vasilis Kostas · The Soul of Epirus Vol. II · Artway / Technotropon [-]
  3. Casapalma · Montañesas · Raso [30]
  4. Idrissa Soumaoro · Diré · Mieruba [6]
  5. La Sève · Chlorophylle · King Tao [25]
  6. Aga Khan Master Musicians · Nowruz · Smithsonian Folkways Recordings [11]
  7. Carola Ortiz · Cantareras · Segell Microscopi [34]
  8. Okavango African Orchestra · Migration · Okavango African Orchestra [28]
  9. Lenhart Tapes · Dens · Glitterbeat [16]
  10. Luzmila Carpio · Inti Watana / El Retorno del Sol · ZZK [5]
  1. Les Mamans du Congo & Rrobin · Ya Mizolé · Jarring Effects [17]
  2. Okan · Okantomi · LulaWorld [15]
  3. Omiri · Ribatejo e Estremadura Vol.II: Abrantes e Alcobaça · Repasseado [21]
  4. Mama Sissoko · Live · Mieruba [33]
  5. Catrin Finch & Aoife Ní Bhriain · Double You · Bendigedig [12]
  6. Gao Hong & Ignacio Lusardi Monteverde · Alondra · ARC Music [-]
  7. Bicho Carpinteiro · Bicho Carpinteiro · Bicho Carpinteiro [38]
  8. Lina · Fado Camões · Galileo Music Communication [-]
  9. L’Attirail · Honorables Correspondants · CSB Productions [24]
  10. Ayfer Düzdaş · Kilomên Arxawûnê · Ayfer Düzdaş [13]
  1. Ana Carla Maza · Caribe · Persona Editorial [14]
  2. Cserepes · Pink · Fonó [-]
  3. Leon Keïta · Leon Keïta · Analog Africa [26]
  4. Genticorum · Au Coeur de l’Aube · Genticorum [-]
  5. Dareyn · Ghost Secrets · Dareyn / AudioMaze [-]
  6. Mohammad Motamedi & Rembrandt Trio · Intizar · Just Listen [20]
  7. Eva Väljaots & Robbie Sherratt · Skylark · Eva Väljaots & Robbie Sherratt [-]
  8. Times New Román · Jól Élünk · Times New Román [36]
  9. Johanni Curtet · If Only I Could Hibernate · Buda Musique [-]
  10. Salvio Vassallo & Monica Pinto · Il Bacio: Rise and Fall of Salomè · Visage Music [-]

NMR (foto: press Bombino)

THE SMILE A KONTRASTNÉ LÍNIE

Thom Yorke, Jonny Greenwood a Tom Skinner tvoria hudbu pod názvom The Smile podobne výnimočnú, ako bola hudba Radiohead.

Keď sa počas „lockdownu“ objavili správy o tom, že sa jadro Radiohead spojilo s bubeníkom skupiny Sons Of Kemet, dalo sa predpokladať, že pôjde len o jeden z ich mnohých vedľajších projektov. No od vydania albumu „A Light for Attracting Attention“ ubehli len dva roky a trio sa hlási s jeho nasledovníkom, tentoraz albumom s názvom „Wall Of Eyes“. Pri príležitosti jeho vydania sa konali rôzne podujatia na všetkých kontinentoch. Nová nahrávka nezaprie spriaznenosť s Radiohead, no zároveň aj hľadanie niečoho nového.

Nový začiatok

Každý koniec sa dá považovať tiež za nový začiatok. The Smile sú toho dobrým príkladom: tento projekt totiž vznikol radosťou z toho, že môžeme byť aspoň trochu kreatívni; že sa môžeme stretávať, osobne rozprávať s priateľmi a spoločne tvoriť hudbu.

Už zostava kapely The Smile naznačuje analógiu s Radiohead, čo sa odráža v celkovom zvuku albumu. Zároveň však zdôrazňuje sférickú atmosféru, patriacu do kategórie britského ambientného art rocku. Album „Wall of Eyes“ bol nahrávaný v Oxforde a v londýnskych štúdiách Abbey Road.

V štúdiách Abbey Road sa Beatles nad vami doslova vznášajú, vysvetlila kapela na jednom z početných podujatí, ktoré album propagovali.

Trio sa muselo zmieriť aj s tým, že počas nahrávania muselo nahrávacie štúdio počas jedného víkendu uvoľniť, pretože niekoľko bohatých ľudí potrebovalo rýchlo nahrať jednu pesničku.

Trojrozmerný priestor

Grafiku k albumu vytvoril Thom Yorke najmä s výtvarníkom Stanleym Donwoodom, s ktorým sa pozná zo študentských čias a s ktorým už viackrát v minulosti spolupracoval. V ôsmich piesňach sa, podobne ako v grafike albumu, prelínajú jemné línie, pastelovo svetlé niekedy až krikľavé farby, s temnými a psychedelickými zvukmi.

V uvoľnenej titulnej skladbe albumu dopĺňajú hlavnú melódiu sláčikové nástroje London Contemporary Orchestra, čím dodávajú piesni napätie.

Jonny Greenwood v poslednom období skladal náročné aranžmány, najmä k rôznym filmom, ktoré sa teraz stali súčasťou hudby „The Smile“. Sú pekne rozvrstvené, rôzne nástroje sa v nich citlivo prelínajú a dotvárajú celkový zvuk.

Album „Wall Of Eyes“ preto evokuje trojrozmerný priestor v obrazoch i zvukoch. A keď hudobný podklad prekrýva Yorkeov stále magický hlas, trio dosahuje intenzitu, ktorá je jedinečná.

NMR (foto: press The Smile)

KALI UCHIS: INŠPIRÁCIA PÔVABOM ORCHIDEÍ

Americko-kolumbijská speváčka Kali Uchis na svojom štvrtom albume „Orquídeas“ kombinuje tradičnú latinskoamerickú hudbu so zasnenou produkciou. S pôvabom otvára svet telenovely, ktorý prilieha k ušiam ako hodvábny plášť k telu.

Na svojom novom albume prezentuje Kali Uchis rozmanitosť latinskoamerickej hudby, ktorá ju inšpirovala. V jej piesňach dominujú štýly ako raggaeton, salsa, alebo bolero, no spojenie s jej koreňmi je silnejšie ako kedykoľvek predtým. „Orquídeas“, čiže orchidei, sú národným kvetom Kolumbie. Ich význam je ale ešte väčší.

„Tento album je inšpirovaný nadčasovým, strašidelným, mystickým a zmyselným pôvabom orchideí,“ povedala KAli Uchis.

Podobne zmyselné a zvodné ako orchidei sú jej nové nahrávky. Ako Latinoamoričanka sa nechce štýlovo obmedzovať, a preto v nových piesňach počuť jemné R&B, tanečné merengue i zasnený pop. Veľká časť albumu pôsobí ako jedno dlhé snenie, ktoré navodzuje jemný hlas Kali Uchis, elektronika a množstvo ďalších zvukov. V piesni „Heladito“ medzi nimi nájdete aj zvuky zvonkohry a väčšina nahrávok evokuje luxusný život napríklad aj tým, že chodíte na zmrzlinu.

Popová bohyňa

Dojem z nového albumu je často taký luxusný a hladký, že si ani nevšimnete, ako skĺznete z jednej piesne do druhej. Speváčka sa mení na oslnivú postavu ako z telenovely. Nabáda ženy, aby bývalých toxických partnerov napchali do kufra auta a strávili deň v trblietavom oblečení. Typickým príkladom je pieseň „Te Mata“, ktorá vďaka boleru a zvuku španielskej gitary patrí medzi vrcholy albumu. Speváčka seba stvárňuje ako „Diosa“, čiže bohyňu.

Témami albumu sú tiež zamilovanosť, spolupatričnosť a pomsta. Kali Uchis zostáva po celý čas verná svojmu imidžu – odvážnej a zmyselnej ženy. No oslavuje aj svoje tehotenstvo a ukazuje svoju zraniteľnosť. Album tak vyvažuje zmes sily a zraniteľnosti, čím reflektuje na zložité nuansy o predstavách latinsko-amerických žien.

Vo videoklipe k piesni „Tu Corazón es mío“ oslavuje Kali Uchis lásku k svojmu partnerovi, raperovi Donovi Toliverovi, s ktorým čaká prvé dieťa.

Latinsko-americká dokonalosť

Ďalšou pridanou hodnotou albumu sú viacerí hostia: Rauw Alejandro z Portorika, Peso Pluma z Mexika, Karol G z Kolumbie. Aby album vyžaroval latinsko-americkú hrdosť a mal ešte väčšiu autentickosť, sú na ňom zastúpené viaceré hviezdy súčasnej latinsko-americkej scény.

Oldschoolový reggaeton „Muñekita“, v ktorom hosťuje dominikánsky raper El Alfa má poslucháča ambíciu roztancovať. Pieseň vychádza z legendárnej reggaetonovej skladby „Papi Chulo“, ktorú v roku 2003 pôvodne nahrala panamská speváčka Lorna.

Nechýbajú ani ďalšie odkazy na latinskoamerickú kultúru, ako napríklad „Sana, Sana, Colita de Rana“. Je to skladba, ktorá sa spieva deťom, aby sa uzdravili, no zároveň vôbec nie je vhodná pre deti.

Synth-popová hymna o ženskom sebaurčení „Igual que un Ángel“ s najstreamovanejším mexickým spevákom menom Peso Pluma je oveľa uhrančivejšia. Na celom albume je Kali Uchis oproti minulosti odvážnejšia a priamejšia. Je sexi, chladná a zároveň maslovo jemná. Svojimi novými nahrávkami sa ponára hlbšie do nových zvukových svetov a rozkvitá pritom ako orchidea. Nie je preto pochýb, že tentoraz máme dočinenia s jedným z albumov roka, ktorý prekračuje hranice latinsko-amerického popu.

NMR (foto: press Kali Uchis)

JAKUB URSINY & TEATRO FATAL: INTERAKCIA S PUBLIKOM

Jakub Ursiny je starším synom slovenského hudobníka Deža Ursinyho. Okrem filmu sa venuje hudbe s kapelami Kubo Ursiny & Provisorium a Teatro Fatal. Jeho zatiaľ poslednou nahrávkou je album s názvom “ Poď“.

Jakub Ursiny zložil hudbu k ocenenému filmu „Druhý život“ a ako pätnásťročný si zahral v snímke „Všetko čo mám rád“. S kapelou Teatro Fatal nahral albumy „Divadlo Frizúr“ a „Kolmica“. Jeho posledným albumom je titul „Poď“, ktorého sa týkajú nasledujúce otázky.

Čomu si sa venoval v poslednej dobe? Prevažovala hudba k filmu, divadlu alebo práce na vlastnom albume?

„Ani, ani, ani. Album sme dokončili minulý rok a ja som dostal ponuku pracovať v SND ako zvukár, čo som prijal. Popri tom sa venujem vydavateľskej činnosti a snažím sa venovať aj hudobnej produkcii. Mňa technické veci dosť zaujímajú. takže sa učím aké možnosti ponúka napríklad Ableton, alebo iné programy.“

Tvoj posledný album je oproti predchodcovi viac elektronický, pričom miestami počuť zvuk tvrdých gitár. Máš rád striedanie nálad?

„Tento album bol aranžérsky v rukách Tomáša Toma Michalčáka, ktorý tiež figuruje vo svojom autorskom projekte XCES. On bol určujúcim prvkom toho ako album znie. Pod finálny mix a Master sa podpísal Tomáš Lobb.“

Takmer všetky skladby majú viac ako 5 minút. Uprednostňuješ dlhšie kompozície pred typickými rádiovkami?

„Ja sa podriaďujem textu a skladby vyšli v takejto dĺžke, čo z komerčného hľadiska nie je moc dobrý ťah, ale myslím si že album sa dá počúvať aj fragmentárne vo svojej členitosti.“

Je pre teba prioritný text na základe ktorého potom vzniká hudba, alebo je to naopak?

„Prioritný je text, no nebránim sa ani opačnému garde. Prvý príklad môže byť pre muzikanta odrazovým mostíkom, tak ako to bolo v mojom prípade.“

Ako na tvoju hudbu reaguje publikum?

„Myslím že isté publikum sme si vytvorili v kruhoch mladšej generácie, čo ma teší. Od koncertu ku koncertu bola rôzna návštevnosť a boli rôzne reakcie, vcelku povzbudivé. Teraz kapela nekoncentrovala, pretože bubeník bol mimo Slovenska, takže nový album ešte v interakcii s publikom nemáme otestovaný.“

V zoskupení Provisorium hrávaš piesne svojho otca? Je o to podľa teba väčší záujem?

„Určite a je to pochopiteľné.“

Róbert Gregor (foto: Ondrej Rudavský)

EDITORSKÝ VÝBER: 4/2024

Tentoraz nás zaujal takmer akustický Gruff Rhys, energický návrat skupiny Black Grape, pesnička „Shout“ v novom šate, svojrázna spolupráca Aron & The Jeri Jeri Band a rómsky pop domácej kapely O Gadže Bašaven.

Gruff Rhys, ktorého poznáme z waleskej skupiny Super Furry Animals, nahral počas svojej kariéry celkovo 25 albumov. Jeho hudba je stále aktuálna, čomu dopomáhajú spolupráce s rôznymi hudobníkmi. Platí to aj pre albumovú novinku „Sadness Sets Me Free“, ktorá bola nahraná počas troch parížskych koncertov v marci 2022. Gruff a jeho kapela sa počas nich spojili so speváčkou Kate Stables zo skupiny This Is The Kit, ktorá do nových pesničiek naspievala sprievodné vokály. Gruffova albumová novinka je takmer akustická, no napriek tomu znie veľmi sviežo.

Keď v roku 1995 Happy Mondays vydali svoj debutový album „It’s Great When You’re Straight… Yeah“, zdalo sa nepravdepodobné, že táto skupina bude aktívna aj po tridsiatich rokoch. Veľa ľudí nepredpokladalo, že sa jej zakladateľ Shaun Ryder dožije dlhšieho veku, pretože jeho životný štýl bol mimoriadne intenzívny. Napriek tomu, že pôvodnú skupinu opustil, Happy Mondays sú stále aktívni. V roku 2017 ožili tiež Black Grape, ktorý pred pár dňami zverejnili nový album s názvom „Orange Head“. Shaun Ryder dokáže stále nachádzať spôsoby, aby jeho hudba znela, ako od najlepšej party kapely v celom okolí.

Francúzska skupina Nouvelle Vague takmer štvrťstoročie rokov objavuje postpunkovú klasiku, zachováva jej melanchóliu a zároveň ju napĺňa atmosférou bossa novy, pričom spolupracuje so speváčkami, ktoré sa stali kultovými, ako napríklad Camille alebo Phoebe Killdeer. Tentoraz si kapela za svoj nový singel vybrala pieseň „Shout“ skupiny Tears for Fears, ktorá v sebe ukrýva nadčasové posolstvo. Nouvelle Vague ju šikovne pretransponovali do reggae prevedenia, aby znela ako „protest song“ zo sedemdesiatych rokov minulého storočia. Vydanie albumovej novinky „Should I Stay or Should I Go?“ je naplánované na 16. 2. 2024.

Senegalský bubeník Bakane Seck a novozélandský džezový klavirista a producent Aron Ottignon sa spoznali v Berlíne. Kvôli pandémii tam uviazli dlhšie, ako plánovali, vďaka čomu vybudovali most, ktorý vedie od džezového zázemia k mbalaxovej hudbe. Obaja hudobníci pochádzajú z viacgeneračných hudobníckych rodín a snažia sa o kultúrny o dialóg. Bakane bol dvanásť rokov perkusionistom senegalskej hviezdy Baaba Maala a hrával s Youssou N’Dourom, Omarom Pèneom a mnohými ďalšími významnými predstaviteľmi senegalskej hudby. Aron zložil klavírnu časť hitu „Papaoutai“ pre speváka Stromae, absolvoval svetové turné s Woodkidom a vystúpil na svadbe Russela Crowa. Spoločný album oboch hudobníkov album dostal názov „Dama Bëgga Ñibi (I Want To Go Home)“ a vy na ňom môžete spoznať zaujímavú fúziu džezu, funku, dubu a reggae.

Slovenská skupina O Gadže Bašaven na svojom EP „Baro Hitos“ s láskou prezentuje pestrosť rómskej hudby. Ich muzika je o rovnosti, radosti z inakosti, ohni a tanci, láske a priateľstve. Vytrhne vás z kancelárskej stoličky a posadí do pestrofarebného koča, ktorý nikdy nezastavuje.
Názov skupiny v preklade z rómčiny znamená „Nerómovia hrajú“. Speváčku Jounu (J. Kozáková) môžete poznať z jej albumu „Manuša“, ktorý získal v roku 2022 cenu Radio_Head Award v kategórií world music. Ak tento album priniesol kyticu tých najcitlivejších tradičných rómskych piesní, tak O Gadže Bašaven je jeho besný bratranec, ktorý sa nebojí odpáliť aktuálne rómske hity. Na kontrabas hrá Citrom (M. Smetana), ktorý pod svojim gádžovským menom hrá v kapele Tolstoys. Primáš Zindelo (M.Kyseľ) a cimbalista Sandra (P. Leto) budovali svoju kariéru v ĽH Ekonóm a teraz sa chcú venovať poriadnej „hop čip“ muzike. „Čávo“ gitarista Báro Krečúno (P. Viecha) je vo svojom civilnom živote divadelným režisérom, venuje sa kontroverzným témam napríklad aj v SND. Tanečný pár s najrýchlejšími nohami tvorí Loula (L. Čižmárik Bachratá) a Badžo (M. Čižmárik). Čapáše a čardáše sa naučili hrať v rómskych osadách a na diskotékach s obľubou lúskajú svojimi prstami dídžejom popod fúzky.

NOVÁ HUDBA: JANUÁR 2024

Nový rok sa nám celkom slušne rozbehol. Zosumarizovali sme pre vás to najdôležitejšie z januárovej hudobnej ponuky!

Ak uprednostňujete streamovacie platformy, tak na Spotify alebo Youtube Music sme pre vás pripravili zaujímavé playlisty. Nájdete v nich reprezentatívne ukážky z posledných albumov týždňa, ktoré nahrali Yīn Yīn z Maastrichtu, francúzsky producent Dominique Dalcan, portorický hudobník Pachyman, alebo čínska producentka Akini Jing.

Ďalšie zaujímavé albumy zverejnili Ekkstacy, Marika Hackman, Black Grape, Sleater-Kinney, Kali Uchis, Amparanoia, Ana Tijoux, Mo´Horizons, Aron & The Jeri Jeri Band, Vaccines a ďalší. O niektorých z nich pripravujeme samostatné články.

Okrem toho nás zaujalo posledné EP „Carrossel Do Tempo“ francúzskeho dua Polo & Pan, prekvapivá spolupráca Liama Gallaghera z Oasis a Johna Squirea zo skupiny Stone Roses, reggae verzia piesne „Shout“ od Nouvelle Vague a nová verzia hitu „Stayin‘ Alive“ od Christine And The Queens.

Z ďalších výborných nových singlov si dovolíme upozorniť najmä na novinky od Future Islands, Black Keys, Khruangbin, alebo poľských Coals.

Z domácich noviniek zaujali najmä Space Recorder, Jana Kirschner, The Curly Simon, Erik Šulc, alebo Hudba z Marsu.

Či už si vyberiete aktuálne playlisty na streamovacích službách, alebo online vysielanie na platforme Mixcloud, prajeme vám obohacujúce zoznamovanie so zaujímavou hudbou a príjemné počúvanie!

Róbert Gregor

EKKSTACY: TEMNÉ ÚVAHY V NOVOM ŠATE

Kanadský spevák a skladateľ Ekkstacy zverejnil bezmenný album, prostredníctvom ktorého sa vydáva na cestu retrospektívnej novej vlny, post-punku a gotického rocku.

Ekkstacy pochádza z kanadského Vancouveru. Je jedným zo šťastlivcov, ktorým sa podarilo presadiť v globálnom svete indie popu, alternatívneho rocku, novej vlny a punku. Vyrastal na rape, ktorý začiatkom nultých rokov počúval na platforme SoundCloud. V puberte objavil náladový indie rock, ktorý ovplyvnil jeho ďalšie umelecké smerovanie.

Pracoval sám a učil sa za pochodu pretaviť svoje hudobné obsesie a traumatické stresové zážitky do piesní s úprimnými textami o sebapoškodzovaní a smútku. Jeho nahrávky sa vyznačujú temnou produkciou, ktorá pripomína post-punk zo začiatku 80. rokov.

Prirodzenou cestou sa mu podarilo získať početné publikum, ako aj milióny prehratí na viacerých streamovacích platformách. Najúspešnejším bol jeho singel „I walk this earth all by myself“, ktorý nazbieral len na Spotify viac ako 137 000 000 prehratí. V rokoch 2021-2022 zaujal fanúšikov svojimi albumami „Negative“ a „Misery“.

Eponymná trojka

Ekkstacy priznáva, že nemá rád The Smiths ani The Cure. Ovplyvnili ho vraj viac MGMT, Beach House a Surfer Blood. Počas posledného turné počúval Ramones, The Strokes a My Bloody Valentine. Z nových piesní je cítiť hravý punk, indie popové postupy a zrelšiu produkciu, pričom nálada jednotlivých nahrávok sa neustále mení.

Na novom albume asistujú raperi The Kid Laroi a Trippie Redd, ktorí 21-ročnému hudobníkovi pomohli vytvoriť ešte viac expanzívnejšie a dynamickejšie nahrávky.

Všetky skladby sú premyslené, náladové a niektoré vás možno i rozosmejú. Podľa spevákových vlastných slov ide o akúsi autobiografickú úvahu o jeho doterajšom živote, ktorú odporúčame spoznať.

NMR (foto: Ekkstacy)

POHODA ORGANIZUJE V KYJEVE JEDNODŇOVÝ FESTIVAL

Podujatie Pohoda loves Ukraine sa uskutoční 27. januára v prestížnom kyjivskom klube Atlas. Slovensko bude reprezentovať päť skupín: FVLCRVM, Berlin Manson, Karpatské chrbáty, Fara a Vydrapená bužírka Punk Systém. Zahrajú tiež tri ukrajinské kapely Stanstiya Mir, Hyphen Dash a Lucas Bird. Špeciálnym hosťom bude legendárny Micheal Kocáb.

Festival organizuje Pohoda spoločne s iniciatívou Music Saves Ukraine a organizáciou Ukrainian Association of Music Events (UAME). Pred hudobným programom prebehne diskusia s Michaelom Kocábom a Michalom Kaščákom. Hudobná komunita Porichka bude viesť debatu o tom, ako funguje ukrajinská hudobná scéna počas vojny. V rovnaký deň – ale v inom klube – zahrá svoj set slovenský DJ Matwe.

„Som presvedčený, že po dvoch rokoch krutej ruskej agresie je dôležité ukázať Ukrajinkám a Ukrajincom podporu a spolupatričnosť aj priamo v ich krajine. Verím, že podujatie sa stane precedensom pre celú európsku hudobnú scénu, v Kyjive sú skvelé kluby, vynikajúce podmienky pre živé hranie a hlavne úžasní ľudia,“ vraví o podujatí šéf Pohody Michal Kaščák a dodáva: „Ľudia na Ukrajine vedú obdivuhodný zápas za slobodu. Zápas, v ktorom je každému empatickému človeku jasné, kto je agresor a kto obeť. Naši čelní predstavitelia a predstaviteľky od premiéra po ministerku kultúry ukazujú, ako sa nemajú správať lídri slobodného sveta, o to dôležitejšie je, ako sa zachová občianska a umelecká obec. Vážim si prístup všetkých zúčastnených, som presvedčený, že zažijeme silný čas a ukážeme, že na Slovensku má väčšina ľudí srdce na správnom mieste a rozum na správnej strane.“

Takúto veľkú akciu Pohoda organizuje na Ukrajine prvýkrát

Väčšinou na Slovensko prináša ukrajinských interpretov a interpretky, tentokrát prinesie našim susedom skvelé hudobné mená zo slovenskej a českej scény priamo k nim, kdeže aktuálne nemajú možnosť zažiť veľa koncertov zahraničných umelcov a umelkýň.

Vstup na festival je dobrovoľný a celý výťažok zo vstupného poputuje iniciatíve Music Saves UA, ktorá humanitárne pomáha ľuďom, ktorí sú na Ukrajine zasiahnutí priebehajúcou vojnou.

Počas týždňa pred festivalom Pohoda loves Ukraine prebieha tiež ďalšia z ciest, počas ktorej bude na Urajinu odvezených ďalších deväť sanitiek a pick-upov zo zbierky organizovanej fotografmi a redaktormi renomovaného domáceho denníka. Túto zbierku podporuje aj Pohoda, o odvoz sa aj tentokrát postarajú aj ľudia z jej tímu a zúčastnení umelci. Dokopy sa cez tento projekt zatiaľ podarilo zo Slovenska odniesť na Ukrajinu už viac ako 30 sanitiek, off-roadov a pickupov. Tieto vozidlá zachraňujú životy priamo na fronte po celej Ukrajine.

Finančné prostriedky na tento projekt poskytli Nadácia otvorenej spoločnosti Bratislava a Nadácia Pontis vďaka veľkorysej podpore Taipejskej reprezentačnej kancelárie na Slovensku.

Jozef Hámorský a NMR (foto: press Stanstiya Mir)

AKINI JING: PRELOMOVÁ SKÚSENOSŤ

Akini Jing je čínska speváčka a skladateľka pochádzajúca z provincie Jün-nan. Jej piaty album „VILLAIN“ prekvapuje kombináciou tradičnej hudby a moderných postupov.

Akini Jing pôsobí na hudobnej scéne od roku 2008. Vo svojich začiatkoch bola známa pod menom Jingxi Zhu, pod ktorým zložila niekoľko hitov pre viacerých umelcov. Rok 2019 pre ňu znamenal zmenu značku a nový začiatok s čistým štítom. S novým menom sa vyprofilovala na kreatívnu a všestrannú umelkyňu a vybudovala si identitu kyborga, v ktorom sa snúbi technológia budúcnosti s jej čínskym pôvodom. Akini si dala za cieľ vytvoriť umeleckú formu, ktorá sa pokúša uvedomiť si seba samého a vybudovať jedinečný duchovný vesmír prostredníctvom introvertného skúmania.

Bojové umenie Wuxia ako súčasť tvorivého procesu

Všetky skladby na albume „VILLAIN“ sú inšpirované čínskym bojovým umením Wuxia, ktoré je tiež známe svojou špecifickou hudobnou formou. Speváčku v ňom priťahuje povaha postáv, ktorú asi najlepšie vystihuje oddanosť a život podľa vysokých ideálov. Zároveň sú tieto postavy obmedzované svojou ľudskosťou, pretože kladné aj záporné postavy sa z viacerých dôvodov dostávajú do rôznych situácií.

Nie sme na tom všetci rovnako? Náš duch môže byť silný, ale náš život predstavuje pravý opak. To je podstata „jianghu“, čo je čínske slovo označujúce ľudí na okraji spoločnosti, ktorí žijú podľa vlastného kódexu.

Tradícia verzus modernosť

Akini Jing je známa svojím psychedelickým hlasom a jedinečným prístupom k hudobnej produkcii, ktorý býva prirovnávaný ku Grimes, alebo Bjork. Speváčku fascinuje napätie medzi ideálmi a realitou a snaží sa nájsť spôsob, ako tradičný žáner vyjadriť novým spôsobom. Výsledkom je zaujímavá kombinácia zvukov starých čínskych nástrojov s elektronickými subžánrami ako sú techno, two-step a klubová hudba, ktoré podľa nej ilustrujú súčasnú undergroundovú hudobnú scénu.

„Svoj žáner sOM nazVALA orientálny kyberpunk, ktorý zahŕňa elektronickú hudbu, avantgardný tanec, interaktívne inštalácie, čínsku poéziu, strojové učenie, bojové umenia, videoart, či performance,“ POVEDALA aKINI.

Hudobný dokument

Nový album „VILLAIN“ je dokumentom, v ktorom nájdete elektronikou nasiaknutú skladbu „Call Me Shadow“, alebo osobnú skladbu „Black Widow“ odkazujúcu na kung-fu.

Nechýba ani emocionálna odozva – pokleslá, filmová balada ‚Hurt You Again‘, alebo zvrátená titulná skladba s účasťou britskej drill hrdinky, ktorú poznáme pod menom TeeZandos.

Ak máte záujem zoznámiť sa s hudbou Akini Jing podrobnejšie, môžete tak učiniť tiež prostredníctvom nášho rádiového vysielania na platforme Mixcloud počas rubriky „Album týždňa“.

NMR (foto: press Akini Jing)

KORBEN DALLAS: PIESEŇ VYČÍTAŠ Z PRIPRAVOVANÉHO ALBUMU

Skladba s názvom „Vyčítaš“ je strhujúca retropopová gitarovka s chytľavým refrénom, ktorá vás za necelé dve a pol minúty doslova prevalcuje,“ povedal producent Tomáš Sloboda o novinke skupiny Korben Dallas. Pesnička naznačuje nový smer, ktorým sa skupina vydala na albume „Pohyb!“ Ten vyjde 22.2.2024.

„Pieseň sme nahrali na prvýkrát a riadne sme si pri tom vypiekli aparáty. Oza som nikdy predtým nevidel tak mlátiť do bicích. Takýto typ pesničky funguje iba keď ju nahrá celá kapela spolu naživo,“ dodáva Tomáš Sloboda, ktorý na novom albume hosťuje aj ako gitarista, vokalista a hráč na klávesové nástroje.

„Hudba vznikla v priebehu pár hodín na samote Brzov pri Zvolene, kde sme boli skúšať. Zobral som si gitaru a text a kým chalani doraňajkovali, základ pesničky bol hotový. Ozo si potom sadol za bicie a Lukáš netradične za synťák a bolo,“ hovorí o skladbe spevák Juraj Benetin.

„Podobne ako veľa iných rodín, aj my sme sa vlani vybrali do novootvorenej Slovenskej národnej galérie. Priamo tam vznikla prvá verzia textu, ktorý sa začína vetou – nechodíme do galérie, tepuješ mi tapisérie,“ hovorí Lukáš Fila.

Autorom videoklipu k skladbe „Vyčítaš“ je filmár Braňo Špaček

„Keď som počul pesničku, hneď som mal pocit, že kľúčom je zvýrazniť slová, nanútiť ich divákovi. Teším sa veľmi aj zo spolupráce s Igorom Derevencom, ktorý ich animoval,“ vraví Braňo Špaček. „Niekedy je to v našich vzťahoch len o slovách. To je zúfalstvo. A treba s tým niečo urobiť včas, aby sa všetko nerozbilo ako auto pri búračke.“

Skupina predstaví album „Pohyb!“ na jarnom turné po slovenských aj českých kluboch. Odštartuje ho dvojicou marcových koncertov na východnom Slovensku – v Košiciach a Prešove, pokračovať bude v Banskej Bystrici. V apríli kapela album pokrstí na svojom prvom koncerte v novo-otvorenom bratislavskom Kácečku, predstaví sa tiež v Martine a Trnave. V Českej republike bude mať turné aprílové zastávky v Prahe a Brne.

„Nevieme si predstaviť krajší začiatok jari, ako byť znova na koncertoch. Nový album Pohyb! bude pestrofarebný a veľmi sa tešíme, ako pesničky z neho zahráme naživo. Veľmi nám koncertovanie chýbalo,“ hovorí bubeník Ozo Guttler.

Ešte pred samotným turné kapela odohrá dva februárové warm-up koncerty na východnom Slovensku. V piatok 16. februára sa predstaví v Kantina Pube v Spišskej Novej Vsi, o deň nato zahrá v History Art & Music Clube v Humennom.

Matúš Németh a NMR (foto: Laci Strike)

Termíny februárových warm-up koncertov:

  1. 2. 2024 Spišská Nová Ves – Kantina Pub (v predaji posledné vstupenky)
  2. 2. 2024 Humenné – History Art & Music Club

Termíny turné Pohyb!:

  1. 3. 2024 Košice – Kasárne Kulturpark
  2. 3. 2024 Prešov – Stromoradie
  3. 3. 2024 Banská Bystrica – CNK Záhrada
  4. 4. 2024 Praha – Rock Café
  5. 4. 2024 Martin – Barmuseum
  6. 4. 2024 Bratislava – Kácečko
  7. 4. 2024 Trnava – Malý Berlín
  8. 4. 2024 Brno – Kabinet múz

EDITORSKÝ VÝBER: 3/2024

Sleater Kinney vydávajú nový album, Lass a Khruangbin zverejnili videoklipy a predstavíme vám aj domáce novinky, ktoré nahrali Hmlisto a Radoslav Chrzan.

Americká indie skupina Sleater Kinney pôsobí na hudobnej scéne už 30 rokov. Comebackový album „No Cities To Love“ z roku 2015 bol v ich kariére zrejme najlepším a kapela v tom období oživila tiež svoje intenzívne koncertné vystúpenia. Dnes sa Corin Tucker a Carrie Brownstein znovu pripomínajú v dobrej forme albumovou novinkou „Little Rope“, ktorej charakteristickými znakmi sú vzdor, odhodlanie, intenzita a sústredenie. Jeden z jeho singlov dostal názov „Untidy Creature“.

Francúzsky spevák Lass vo svojej hudbe kombinuje afro-pop, elektronickú hudbu a tradičné senegalské melódie. Na prvom albume „Bumayé“ z roku 2022 sa podieľali hostia Flavia Coelho a Patrice. Spoločne na ňom oslávili úspechy a prehry života. Po minuloročnom turné Lass ohlásil nový album. Skladba „Massamba“ ilustruje ako bude znieť, pretože v nej počuť veľa rytmov, ktoré pozývajú k tancu. V Senegale vznikol sprievodný klip, v ktorom sa okrem pouličného ruchu odohráva milostný príbeh dvoch mladých ľudí na skateboardoch, žiaľ bez šťastného konca.

Khruangbin ohlásili vydanie svojho štvrtého albumu s názvom „A LA SALA“, čo v španielčine znamená „Do izby“. Nový album bude vraj pozvánkou na intímnu medzikontinentálnu párty, a tiež ilustráciou toho, ako sa skupina posunula ďalej. Jeho nahrávky by mali rozširovať rozmery tajomnosti a posvätnosti, ktoré sú kľúčom k hudbe všetkých členov. Pilotný singel „A Love International“ režíroval Scott Dungate, ktorý už v minulosti so skupinou spolupracoval.

Pod názvom Hmlisto sa skrýva dvojgeneračné duo Veroniky Kickovej a jej syna Jána, ktoré žije a tvorí v dedinke Prochot na strednom Slovensku. Svoju zmes pesničkárstva, ľudovej hudby a rocku označujú ako post-folk. Petr Linhart je pesničkár, tulák, milovník krajiny, jej príbehov a člen združenia Osamělí písničkáři. Pieseň „Jáchymov“, ku ktorej hudbu a text napísali spoločne Kicková a Linhart, rozpráva príbeh slovenského roľníka odsúdeného na nútené práce v uránových baniach v Jáchymove a tiež jeho ženy, ktorá naňho doma čaká v obavách, tušiac, že po štyroch rokoch sa k nej nemôže vrátiť ten istý človek, ktorého milovala. Príbeh je rozprávaný dvojjazyčne, z dvoch perspektív, v slovenčine a češtine. Klip bol nakrútený podľa scenára Veroniky Kickovej v reálnom prostredí súčasného Jáchymova, kde sa dodnes nachádzajú stopy po ťažbe uránu a pozostatky väzenských táborov.

Slovenský hudobník a skladateľ Radoslav Chrzan zverejnil pieseň „Flow“, ktorá avizuje nový album „Green Samadhi“. Do finálnej verzie svojho nového singla zmixoval kvôli rytmickému tlaku bubnovanie dvoch bubeníkov. O zvuky bicích sa postarali David Koller z Lucie, ktorého zvuky stopy mal hudobník uložené z minulých spoluprác a texaský bubeník Jason Meekins. Na záver mu jednu stopu elektrickej gitary cez efekt Ravish sitar nahral Michal Kovalčík a hammond klávesy Eugen Vizváry. Rado rád číta antropologické a etnografické knihy o amerických indiánoch a oslovili ho myšlienky brazílskeho aktivistu Ailtona Krenaka. Skladbu pôvodne naspieval vo svahilčine a svoje pocity potom poslal hudobnej spolupracovníčke Viktorii Moralez, ktorá napísala jej anglický text.

LES MAMANS DU CONGO & RROBIN – ORGANICKÉ HUDOBNÉ SPOJENIE

Cieľom Les Mamans du Congo je podporovať emancipáciu konžských žien prostredníctvom hudby. Skupina od roku 2019 spolupracuje s francúzskym producentom Rrobinom a na svojom druhom albume „Ya Mizolé“ si vytvorila vlastný štýl, ktorý je rovnako tradičný ako futuristický.

Gladys Samba je pôsobivá umelkyňa. Od roku 2018 je kapelníčkou skupiny Les Mamans du Congo, skladá a spieva piesne, je sochárkou, učiteľkou a matkou piatich detí. Samba vyrastala na hudbe veľkých afrických speváčok ako Cesaria Evora, Angelique Kidjo a od malička vedela, že chce byť hudobníčkou.

Najprv spievala v náboženských zboroch, potom mala niekoľko kapiel, v ktorých sa zoznámila so svojím budúcim manželom, basgitaristom Armelom „Melom“ Malongom, ktorý je dnes súčasťou skupiny ako producent. Od začiatku bolo ich zámerom ukázať ženskú stránku konžskej hudby. Západoafrickým uspávankám, ktorým sa hovorí Bantu, chceli dodať moderný nádych a dostať ich do širšieho povedomia.

Piesne ako zbrane

Zatiaľ čo na začiatku skupina spievala najmä miestne uspávanky, Samba si teraz väčšinu piesní na album „Ya Mizolé“ zložila sama. Spieva v nich o o zážitkoch vo svojom okolí v Brazzaville. Ich texty sú o falošných žiarlivých obvineniach alebo o sťažovaní ženy, o ktorej sa šírili klebety, pretože nemohla mať deti. Vo všeobecnosti sú jej piesne najmä o nerovnoprávnosti žien v konžskej spoločnosti. Samba považuje svoje skladby za zbrane, ktorými chce podporiť emancipáciu afrických žien. Keď rapuje niekedy sa zdá, akoby skutočne strieľala slovami.

Muž s dvoma RR

Rrobin sa v skutočnosti volá Robin Bastide. Je to francúzsky beatmaker, bubeník, perkusionista a producent, ktorý sa špecializuje na elektronické rytmy. Pôsobil vo viacerých skupinách a hral rock, punk, techno, šansón, reggae aj jazz. V roku 2019 odcestoval do Brazzaville, kde začal spolupracovať s kapelou Les Mamans du Congo. Jeho cieľom bol zakomponovať tradičné ženské spevy a rytmy do súčasnej elektronickej hudby a priblížiť ich tak mladšej generácii.

Pre Rrobina sa konžské melódie nepodobajú na nič, pretože väčšina z nich je úplne improvizovaná. Opisuje, že niekedy sa Les Mamans du Congo v pozitívnom zmysle slova naozaj vybláznia a upadnú do akéhosi hudobného tranzu, čo dodáva ich piesňam šarm a autentickosť.

Tradičná utópia

„Ya Mizolé“ je ich druhý spoločný album, čo symbolizuje tiež názov: Ya Mizolé znamená „Druhý“. Kým doteraz sa v africko-európskej hudbe stretávali dva svety – elektronický a tradičný, tentoraz je hudobné spojenie organickejšie: hudba znie ako tradičná utópia.

Konžské spevy a melódie sa striedajú s rapovaním a hovorenými pasážami. Rytmy ako N’Tounta, Timbwa a DIY perkusie vyrobené zo starých kuchynských spotrebičov sa stretávajú s trapom, afro-houseom, funkom a elektronickou hudbou. Album je napriek všetkým retro ingredienciám povznášajúcim hudobným hybridom a pôsobí hypnoticky, spirituálne až futuristicky.

NMR (foto: press Les Mamans du Congo & Rrobin)

JANA KIRSCHNER: STRUNY BUDÚ SÚČASŤOU NOVÉHO ALBUMU

Speváčka a skladateľka Jana Kirschner predstavila autobiograficky ladenú skladbu s názvom Struny. K novinke vznikol klip, v ktorom si po prvý raz vyskúšala úlohu režisérky. Pieseň „Struny“ je prvou ochutnávkou z nového štúdiového albumu „Obyčajnosti“, ktorý vyjde v marci.

V novej pesničke sa Jana Kirschner vracia do detstva, k momentom, ktoré ju zmenili, a k spomienkam na ľudí a miesta, ktoré v nej zanechali stopu. Okrem hip-hopového beatu v skladbe počuť folklór, ktorý je s detstvom speváčky úzko spätý.

„Struny sú o mojom sne. O tom, že nič vás nedokáže zastaviť, ak viete, kam chcete ísť. Aj keď zídete z cesty, dôležité je nestratiť stopu. Moje dospievanie nebolo ľahké pre nikoho z našej rodiny. Mama sa bála, čo zo mňa vyrastie, ale otec veril, že to zvládnem. Asi mal pravdu, alebo som mala len šťastie, no prežili sme. Aj oni, aj ja. Táto pesnička predznamenáva zvuk celého albumu. Prirodzený, akustický sound, žiadne veľké postprodukcie,“ približuje novú tvorbu speváčka, ktorá počas 25-ročnej kariéry získala mnoho ocenení.

Tému novej skladby reflektuje a ďalej rozvíja videoklip

Klip sa natáčal v jej rodnom Martine, najmä v Národnej knižnici, a autorka do tvorivého procesu zapojila celú rodinu, dcéry aj rodičov. Jana sa v ňom vracia na miesta, kde vyrastala, a vďaka papierovým maskám dostáva celý vizuál jemne surreálny nádych.

„Koncept klipu som mala od začiatku v hlave, ale bez pomoci mladých scénografov od Michala Lošonského by sme to nezvládli. Rovnako nám pri finálnej realizácii výrazne pomohli naši skvelí priatelia, režisér Juraj Johanides s kameramanom a fotografom Viktorom Cickom,“ prezradila hudobníčka žijúva v Londýne.

Pieseň „Struny“ je súčasťou nového albumu Jany Kirschner s názvom Obyčajnosti, ktorý vyjde 5. marca na značke Slnko Records. Nasledovať bude aprílové koncertné turné na Slovensku a v Česku. Album aj lístky na koncerty sú už dostupné v predpredaji.

Jana Kirschner – Obyčajnosti tour

03.04. Banská Bystrica, Záhrada CNK
04.04. Lučenec, Synagóga
05.04. Košice, Tabačka
06.04. Žilina, Nová Synagóga
07.04. Praha, Lucerna Music Bar
09.04. Brno, Fléda
11.04. Bratislava, Stará Tržnica

Alexander Čerevka a NMR (foto: Hana Knížová)

ANDREAS IMRICH O KVETOCH BLEDÝCH NOCÍ

Slovenský spevák a producent Andreas Imrich, známy tiež zo skupiny Talkshow, nedávno zverejnil svoj debutový album „Kvety bledých nocí“. Osobne vám ho priblíži v nižšie uvedenom rozhovore.

Pri tvorbe skladieb a textov sa Andreas Imrich inšpiroval vlastnými skúsenosťami a príbehmi priateľov. Album nahrával a produkoval Jakub Hríbik z bratislavského štúdia Pulp. Ruku k dielu priložili aj ďalší hudobníci Jakub Tvrdík (Billy Barman, Felix), Peter Hledík (Talkshow), Matej Ruman (Billy Barman), Jakub Spiszak (Our Stories, Small Town Life) a Samuel Hošek. O mastering albumu sa postaral Alexander Vatagin z viedenského štúdia Sunshine mastering. Zatiaľ jediný remix k piesni „Cestou necestou“ urobil slovenský producent Analogrunner. Pri tejto príležitosti som položil Andreasovi nasledujúce otázky.

Čo si máme predstaviť pod kvetmi bledých nocí?

„Ha, ak si máme prestaviť len samotný názov, v podstate mi ten názov padol priamo z neba na hlavu 🙂 Netreba za tým hľadať nič konkrétne, možno to súvisí s tým, že niekedy som tie pesničky naozaj robil až keď vonku začínalo byt bledo čiže začalo svitať. V podstate som behom mesiaca napísal a nahral okolo 30 skladieb, z ktorých som potom vybral finálne 10 a na albume je ich napokon 8.

Veľká časť tvojich piesní vznikla počas lockdownu? Nakopla ťa v tom čase tá správna múza?

„V podstate som tie pesničky začal písať pre kapelu TLKSHW, ale nejako sme sa v tom čase dohodli, že to asi nebude dobrý nápad a tak som si to začal pridávať na svoj sólový album. Bolo to pre mňa určite inšpiratívne obdobie, zmenil sa mi vtedy život, keďže sa nám narodila naša prvá dcéra Sára, o ktorej je vlastne jedna pesnička na albume, takže je to vlastne aj taký osobný album po určitej stránke. Sú na ňom rozmanité témy.

Na rozdiel od tvojej predošlej skupiny Talkshow si tentoraz uprednostnil slovenské texty. Prečo táto zmena?

„Už v TLKSHW som prvú vec písal po slovensky a to pieseň More času. Chcel som v tom pokračovať, no kapela nechcela. A teda asi ani nebude. Ale ako vraví JB: nikdy nehovor nikdy 🙂 No a prečo zmena? Sám neviem, prišlo to so spomínanou skladbou, kedy som si povedal, že ok, idem robiť pesničky znovu po slovensky ako kedysi keď som mal 14 rokov. V konečnom dôsledku je to môj rodný jazyk, snívam v ňom, žijem, prežívam v ňom všetky svoje pocity, ako jazyk je úplne krásny, príjemný a hlavne to bol prirodzený organický proces!“

Niektoré skladby, ako napríklad spomínaná Sára, majú šancu stať sa hitmi. Potešila by ťa skutočnosť, keby sa dostali do vysielania komerčných rádií?

„Určite áno, každá hranosť ma veľmi poteší a som za ňu nesmierne vďačný. Keď sa moja hudba dostane k širšiemu publiku o to viac. V dnešnej dobe je veľa hudby, veľa kvalitnej slovenskej hudby, takže dostať sa do playlistov komerčných rádií je celkom boj.“

Mal si ambíciu nahrať popový album? Pre koho sú jeho piesne určené?

„Myslím, že už v demo verziách boli tie pesničky dosť popové a v štúdiu sa nám ich podarilo ešte viac zaranžovať do popovej podoby. V konečnom dôsledku sme to tak mysleli. A pre koho sú určené sa mi asi ťažko hovorí, asi každému komu sa páčia: ) Samozrejme, že sa nemôžu páčiť všetkým, ale budem rád, ak im aj náročnejší poslucháči dajú šancu, keďže sme sa na nich dosť v štúdiu namakali (smiech)“.

Chystáš sa tento rok koncertovať?

„Veľmi rád by som koncertoval. V koncertnej zostave na krste albumu to išlo veľmi dobre. Všetko si riešim sám bez manažéra, dosť mi všetko trvá, ale snáď dám čoskoro dokopy nejaké mini turné :). A budem rád, keď si poslucháči nájdu čas a na ten koncert skutočne aj prídu.“

Róbert Gregor (foto: press Andreas Imrich)

1...345...188Strana 4 z 188

Zaujímavý album

Podcast

Populárne

Partneri: Fond na podporu umenia