Previous
On air
Next
Next
ONLINE BROADCAST

TRANSGLOBAL WORLD MUSIC CHART: APRÍL 2024

Na prvom mieste Transglobal World Music Chart sa v apríli usadila portugalská speváčka Lina s albumom „Fado Camões“.


Portugalská speváčka a skladateľka Lina má nezameniteľný expresívny hlas a jej vznešená hudba je založená na štýle fado. Nový album „Fado Camões“ vyšiel 19. januára 2024 v nemeckom vydavateľstve Galileo Music. Tento titul je jedinečnou kompozíciou založenou na klasickej poézii najslávnejšieho portugalského básnika Luísa Vaza de Camõesa a nadväzuje na kritikmi oceňovaný album „Lina_Raül Refree“, ktorý oslavoval piesne taktiež portugalskej speváčky menom Amália.

Poradie najúspešnejších albumov apríl 2024:

  1. Lina · Fado Camões · Galileo Music Communication [2]
  2. Aziza Brahim · Mawja · Glitterbeat [1]
  3. Maria Mazzotta · Onde · Zero Nove Nove [12]
  4. Sahra Halgan · Hiddo Dhawr · Danaya Music [6]
  5. Aynur · Rabe · Dreyer Gaido [-]
  6. Tarek Abdallah & Adel Shams El Din · Ousoul · Buda Musique [10]
  7. Natascha Rogers · Onaida · Nø Førmat! [13]
  8. Les Amazones d’Afrique · Musow Dance · Real World [-]
  9. Otava Yo · Loud and Clear · ARC Music [16]
  10. Amsterdam Klezmer Band · Bomba Pop · Vetnasj [-]
  1. Ana Lua Caiano · Vou Ficar Neste Quadrado · Glitterbeat [-]
  2. Shakti · This Moment · Abstract Logix [3]
  3. Mari Boine & Bugge Wesseltoft · Amame · By Norse Music [4]
  4. Yīn Yīn · Mount Matsu · Glitterbeat [28]
  5. Ary Lobo · Ary Lobo 1958-1966 · Analog Africa [7]
  6. Cara de Espelho · Cara de Espelho · Locomotiva Azul [35]
  7. Maliheh Moradi & Ehsan Matoori · Our Sorrow · ARC Music [-]
  8. Nancy Vieira · Gente · Galileo Music Communication [-]
  9. Bombino · Sahel · Partisan [5]
  10. Ëda Diaz · Suave Bruta · Airfono [24]
  1. Sutari · #kołysankidlaświata · Audio Cave [-]
  2. Ramzi Aburedwan & Dal’Ouna Ensemble · Oyoun Al Kalam · Riverboat / World Music Network [37]
  3. Gao Hong & Ignacio Lusardi Monteverde · Alondra · ARC Music [11]
  4. Mama Sissoko · Live · Mieruba [9]
  5. Alma Pannonia · Transylvanian Dances · Bebe Rebe [26]
  6. V.A. · Congo Funk! Sound Madness from the Shores of the Mighty Congo River (Kinshasa / Brazzaville 1969-1982) · Analog Africa [-]
  7. Cabra · Cabra, Vol.1 · Segell Microscopi [-]
  8. Ann O’aro · Bleu · Buda Musique [33]
  9. V.A. · Merengue Típico, Nueva Generación! · Les Disques Bongo Joe [34]
  10. Hysterrae · Hysterrae · Linfa [19]
  1. Núria Rovira Salat · Amor de Flores · Tchaï [-]
  2. Bixiga 70 · Vapor · Glitterbeat [22]
  3. Petroloukas Halkias & Vasilis Kostas · The Soul of Epirus Vol. II · Artway / Technotropon [8]
  4. Cheikh Efrita · Cheikh Efrita · Monograph [38]
  5. Eskorzo · Historias de Amor y Otras Mierdas · Calaverita / Maracuyeah! [25]
  6. Mohammad Syfkhan · I Am Kurdish · Nyahh [23]
  7. Kavita Shah · Cape Verdean Blues · Folkalist [-]
  8. Schnieke · Hediye · Asphalt Tango [-]
  9. La Sève · Chlorophylle · King Tao [18]
  10. Almir Mešković & Daniel Lazar · Family Beyond Blood · ALDA [14]

NMR (foto: press Lina)


Zakladujúci členovia a administrátori Transglobal World Music Chart:

Ángel Romero (US), Araceli Tzigane (ES), Juan Antonio Vázquez (ES),

Súčasní aktívni členovia:

Gil Medovoy (US), Chris Heim (US), Ciro De Rosa (IT), Scott Stevens (US), Hendrick T S Foh (MY), Cliff Furnald (US), Rob Weisberg (US), Toni Polo (FR/ES), Nicolás Falcoff (AR), Masakazu Kitanaka (JP), Jordi Demésenllà (ES), Rafael Mieses (DO/US), Luís Rei (PT), Jean Trouillet (DE), Evangeline Kim (US), Willi Klopottek (LU/DE), Alejandro López (ES), Jon Kertzer (US), Ken Stowar (CA), Jiří Moravčík (CZ), Mu Qian (CN), Gil Rouvio (IL), Bouna Ndiaye (SN/US), Kutay Derin Kuğay (TR), Robert Gregor (SK), Yatrika Shah-Rais (IR/US), Armen Manukyan (AM), Rolf Beydemüller (DE), François Bensignor (FR), Eleni Ziliaskopoulou (GR), Marija Vitas (RS), Jaïr Tchong (BE), Enrique Blanc (MX), Tiago Lucas Garcia (BR), Zekeriya S. Şen (TR), Benjamín Muñiz (PR), Daryana Antipova (RU), Mika Kauhanen (FI), Luisa Piñeros (CO), Toni Pennacchia (US), Chen Hanzi (CN), Takuya “Salam” Unagami (JP), Janaína Ávila (BR), Roger Short (UK), Ankur Malhotra (IN), Alexis Herrería (MX), Rosângela Britto (BR), Ula Nowak (PL), Liana Cisneros (PE), Banning Eyre (US), Magda Tejchma (PL), Seth Jordan (AU), Tony Hillier (AU), Charlie Crooijmans (NL), Nigel Wood (IE), Dore Stein (US), Roger Holdsworth (AU), Madan Rao (IN)

Viac na: https://www.transglobalwmc.com/

JONO HEYES: VČELY A MED AKO DEKORÁCIA

Spevák, skladateľ a gitarista Jono Heyes sa narodil na Južnom ostrove Nového Zélandu, pre ktorý s obľubou používa maorský názov Aotearoa.


Jeho prvou spojkou do Česka sa stala počas svojho novozélandského výletu sliezska speváčka Beata Bocek, ktorá hosťovala na jeho albume „9 Pilgrims“ (2017). Heyes žil príležitostne v Česku v cirkusovej maringotke, a na jeseň 2021 zorganizoval nahrávací týždeň v bývalom mlyne v južných Čechách, kam prizval štýlovo pestrú zbierku muzikantov: Petr Tichý na basu, Anna Štefanová na husle, Pavel Nowak na perku na trúbku, Edouard Heilbronn z Francúzska na gitaru a švédska speváčka Julia Stringer. Rovnako významným spolutvorcom bol Jerry Boys pri mixážnom pulte, anglický zvukový majster, ktorý začínal v štúdiu Abbey Road v Londýne, do histórie vstúpil vďaka albumu Buena Vista Social Club a je držiteľom 4 cien Grammy. Práve jeho partnerstvo s Jonom je jedným z kľúčov k albumu. Improvizované štúdio nemalo zvukovo oddelenú „režijnú“ miestnosť, mlyn na to skrátka nebol stavaný. Jerry so slúchadlami na ušiach riadil zvuk s muzikantmi v tej istej miestnosti, ktorá navyše obsahovala drevené schodisko aj tlmiace panely s včelím dizajnom. Žiadne prepážky, všetci si videli do očí, čo je najlepší recept na organický zvuk.

Album „Beehive“ vznikol spolu so sériou klipov počas týždňa

Z predchádzajúcich riadkov je zrejmé, že Jono Heyes má nielen víziu, ale aj sériu premyslených ťahov dopredu. Album, ktorého názov v slovenčine znie „Včelí úľ“, má ľahko ekologický podtext. Včely a med tvoria ale len nevtieravú dekoráciu hutného základu, v ktorom horúca téma terajšej world music, teda prepájanie globálnych kultúr, prebieha skôr v myšlienkovej rovine než ako schematická fúzia. Príklad: pilotnú skladbu „Cantar La Guitarra“ uvádza Jono citátom od flamencového gitaristu Paca de Luciu.

„Ruky nájdu spôsob, ako hrať to, čo si srdce žiada.“

Nečakajte ale pokus o flamenco. Jono síce spieva španielsky, z jeho hlasu počujeme skôr jemnú pichľavosť klasického reggae, zatiaľ čo rytmus basy a klavíra znie ako guajira z kubánskeho vidieka, čo ešte dokresľuje trúbka Trevora Colemana.


Miešanie štýlov

Heyes mieša globálne štýly aj nástroje a poslucháčov pritom rafinovane klame telom. Skladba „For Toumani“ je venovaná majstrovi západoafrickej kory, ktorý Heyesa natoľko očaril, že po ňom pomenoval svojho syna. Otvára ju však vokálna forma juhoindického rytmu konnakol, ktorá síce prejde do typicky západoafrického soundu, namiesto kory však hrá klavír a Jonov spev znie ako z nejakého kreolského ostrova v Karibiku či Indickom oceáne. Inými slovami, album má široký záber s presne mierenými referenciami bez toho, aby si autor pomáhal lacno rozpoznateľnými klišé. Jeho hudba sa nesnaží zapáčiť sa, vašu pozornosť upúta tým, že pracuje so stavebnými kameňmi známych tvarov, ktoré skladá do nečakaných súvislostí.

Záverečná skladba „Satya“, ako indikuje názov (“podstata” vo sanskrite), nás zavedie do Indie bez toho, aby zaznel jediný indický nástroj. Indické farby vznikajú hráčskou invenciou a uprostred sedemminútovej plochy naraz v inštrumentálnom pletive ticho zažiaria hlas bez slov, akoby z úplne inakšieho sveta.

Nenápadným vrcholom albumu je „Land of the Greenstone“, venovaná Novému Zélandu, spievaná acapella len s bubnom. Kameň greenstone, česky nefrit, povestný sýto zelenou farbou, má v duchovnom živote Maorov dôležitú úlohu. Skladbu možno brať ako konfesiu hudobníka, ktorý svoje britské korene nadviazal na kultúru pôvodných obyvateľov ostrova.


Rozličné témy

Hudobné témy so slovnými príbehmi na pomedzí reality a fantázie Heyes majstrovsky prepájal na už spomínanom albume „9 Pilgrims“ s bookletom plným éterických náznakov aj presných citácií z Lennona, Martina Luthera Kinga či Biblie. Nasledujúci album „Monsieur Rayon’s Gramophone“ (2020) bol postavený na vymyslenom príbehu vynálezcu, ktorý by mohol byť francúzskou obdobou Járy da Cimrmana, situovaným do napoleonských vojen.

Posledný projekt „Beehive“ ide v kombinácii hudby a príbehov najďalej. Súbežne vydaná knižka má oproti štandardnému CD bookletu dvojnásobný formát, Heyes ju ponúka na platforme Bandcamp. Na 80 stranách je 9 príbehov, ku každej piesni jeden. Všetky sa určite prihodili buď v našom, alebo v nejakom paralelnom vesmíre.

Nájdeme v nej spomienku na novozélandský Womad vrátane stretnutia s Taraf de Haidouks aj so spomínaným Toumani Diabatom, a s kaskádami tónov, sršiacimi z 21 strún jeho kory. „Každý z jeho prstov bol ako vetva posvätného stromu. Jeho najvyššie zelené listy sa nežne vzpínajú k slnku aj do temnej hĺbky nočnej oblohy.“ Alebo jedna čisto surrealistická, v ktorej podobne ako u Jorge Luis Borgesa sledujeme niekoľko nadväzujúcich príbehov navzájom zapuzdrených na spôsob teleskopu. Vo jej finále lúšti Jono za pomoci tancujúceho pavúka flamencový rytmus compas a dochádza k svojmu životnému krédu: „Človek by mal brať stopára, pretože jeden nikdy nevie. Napríklad sú to prezlečení anjeli.“

Petr Dorůžka (preklad NMR ) viac článkov od autora nájdete na: http://www.doruzka.com/ (foto: press Jono Heyes)

GOD AND EVE: TAKÝ PEKNÝ, VEĽKÝ ALBUM

Netradične na Veľký piatok sa slovenská kapela God and Eve rozhodla vydať svoju novinku „Taký pekný, veľký“. Ide o prvý dlhý štúdiový album skladateľov Evy Sajanovej a Richarda Grimma, ktorí vo svojej tvorbe radi stierajú žánrové hranice.


Taký pekný, veľký je pestrým mixom nápadov, zvukov a nálad. Od psychedelického popu sa cez hlučné gitary a vrstvené spevy dostanete až k bizarným husľovým duelom. Eva Sajanová preskakuje z angličtiny do slovenčiny, jej texty sú hravé, trochu zvláštne, občas temné aj vtipné.

Dobrým príkladom rozmanitosti nahrávky je singel „Cirkus“. Pieseň o tigroch začína vyhrávkou na preparovanom klavíri a postupne graduje do tvrdého post-rockového gitarového záveru. V skladbe sa ozvú aj husle, na ktoré ale Eva Sajanová ani Richard Grimm podľa vlastných slov nevedia hrať. Ďalšie zverejnené single sú o niečo popovejšie a priamočiarejšie.

“Myslím, že tým, ako nám ten album trvalo tak dlho dokončiť, je na ňom dosť vidno nejaké moje dospievanie – že ešte v roku 2021 som to brala celé o dosť vážnejšie, a je to tam cítiť. Minimálne v tom, že predtým som písala všetko v angličtine, lebo tak to predsa robili aj všetky moje obľúbené kapely. Teraz je to celé už iba taká sranda,” hovorí Eva. Richardové dospievanie tam až tak cítiť nie je, pretože bol od Evy vždy starší a pokojnejší: “Je možné, že sa touto nahrávkou na dobro lúčime s angličtinou.”


Album „Taký pekný, veľký“ obsahuje 9 skladieb a vychádza 29. marca na značke Slnko Records. Dostupný bude na žltom 180 gramovom vinyle a tiež na CD aj streamoch. O výrazný vizuál k novinke sa postarala mladá dizajnérka a ilustrátorka Žofia Fodorová.

God and Eve sa začínajú po pauze pripravovať na živé koncerty, novú koncertnú zostavu okrem Evy a Richarda doplní Christopher Pauliny na base. Najbližšie sa predstavia napríklad na festivaloch BRaK, Beseda u Bigbítu, či Tužina Gro(o)ve.

Alexander Čerevka a NMR (foto: Imrich Pisarovič)

SHAZALAKAZOO: INOVÁCIA BALKÁNSKYCH TRADÍCIÍ

Skupinu ShazaLaKazoo založili koncom 90. rokov srbskí hudobníci Milana Djurič a Uros Petkovič. Spojila ich ambícia prekračovať hudobné hranice, v ktorej sa prelínajú balkánske tradície, cigánske melódie a elektronické rytmy. Piesne na novom albume „Chorba“ nie sú žiadnou výnimkou.


Viacerým hudobníkom z Balkánu sa v 90. tych rokoch podarilo preraziť v Nemecku. Patrí medzi nich aj skupina ShazaLaKazoo, ktorá podpísala zmluvu s vydavateľstvom Asphalt Tango. Jej hudobný štýl je obohatený o latinsko-americké rytmy a vplyvy siahajúce od Afriky až po Blízky východ. Táto hudba podnietila vzniknúť nový žáner, ktorý charakterizujú balkánske rytmy, silné melódie i rôznorodá tanečná hudba.

Niektoré piesne a remixy priniesli skupine medzinárodné uznanie rezonujejúce u rôznorodého spektra poslucháčov, od nadšencov elektronickej hudby až po oddaných milovníkov world music. Koncerty na festivaloch po celom svete zanechali v kariére skupiny významné stopy a nemalé publikum je dychtivé po ďalšom vývoji jej hudobného príbehu.

Diskografia obsahuje štyri štúdiové albumy: „Speaking Balkanian“ (2010), „Karton City Boom“ (2011), „Monobrow“ (2014) a „Metanational“ (2016) a niekoľko EP, singlov a remixov.

Rozličné sposlupráce

Kariéra ShazaLaKazoo je postavená na viacerých spoluprácach s umelcami nielen z Balkánu, ale aj spoza jeho hraníc. Kreatívne partnerstvá rozšírili ich hudobné obzory a upevnili ich pozíciu priekopníkov v oblasti žánrového mixovania.

Kľúčový moment na ich umelckej ceste sa odohral počas vzniku tretieho albumu, keď sa neoddeliteľnou súčasťou kapely stal trubkár Milos Nikolic. Živým vystúpeniam i štúdiovým nahrávkam dodal nový rozmer.


Výživná polievka

K skupine sa po vydaní štvrtého albumu pripojila grécka speváčka a huslistka Aimilia Varanaki, ktorá sa stala charizmatickou frontmankou. Nový album „Chorba“ naznačuje otvorenie novej kapitoly, ktorá je obohatená o pôsobivý spev. ShazaLaKazoo naďalej redefinujú svoje hudobne hranice a pokračujú v tvorbe vlastného štýlu.

Nové piesne vznikli vďaka rôznym kulinárskym tradíciám. Ich výnimočnosť spočíva v schopnosti premeniť každodenné, často skromné ingrediencie – niekedy len hŕstku základných surovín a vodu – na bohatú a chutnú hostinu, ktorá poteší všetkých zúčastnených.

Tento alchymistický proces si vyžaduje čas a trpezlivosť, pretože ingrediencie sa varia a spájajú, pričom aj z obyčajného jedla sa môže stať niečo výnimočné. Môže to byť viac ako len obyčajný pokrm, ktorý vytvára živé umelecké svedectvo.


Kulinársky proces

Ako sme už naznačili, piaty album „Chorba“ je pomenovaný podľa tradičnej rumunskej polievky. Jeho nahrávky stelesňujú pokračovanie hudobnej cesty, ktoré si podobne ako ich kulinársky náprotivok vyžadovali čas a trpezlivosť. Odrážajú kulinársky proces, keďže kapela pri tvorbe svojich piesní kreatívne spája zmes zvukov a pomôcok, pričom svoje inšpirácie čerpá z rozmanitých zdrojov. Zatiaľ čo jeden je kulinárskym pôžitkom, druhý je hudobnou hostinou.

Nové nahrávky skupiny ShazaLaKazoo sme z uvedených dôvodov zaradili do rubriky „Album týždňa“ a priebežne vám ich budeme servírovať v našom vysielaní na platforme Mixcloud.

NMR (foto: press ShazaLaKazoo)

CENY ANDĚL COCA-COLA 2023

Česká hudobná akadémia rozhodla o najlepších hudobných nahrávkach uplynulého roka. V Cenách Anděl Coca-Cola 2023, ktoré sa udeľovali 30. marca v priestoroch pražského O2 univerza a v priamom prenose na ČT1, bolo ocenených celkom pätnásť nahrávok a projektov. Najlepší album nahrali podľa Českej hudobnej akadémie November 2nd, do Siene slávy bol uvedený Jiří Korn. Ocenenie získala aj slovenská skupina Hex.


Hranickej kapele November 2nd sa víťazstvom v Cenách Anděl Coca-Cola 2023 podarilo zavŕšiť úspešný comeback na scénu. Eponymný album plný rockovej energie, soulového cítenia i súčasného prístupu k produkcii skupina nahrala po dvanástich rokoch. Natáčala ho prevažne v pražskom štúdiu producenta Borisa Carloffa, ale jednotlivé piesne prešli tiež štúdiami v Memphise, Nashville aj Los Angeles.

„Kapele, ktorej ústrednú dvojicu tvorí speváčka Saša Langošová a gitarista Roman Helcl, sa podarilo to, o čom českí hudobníci často skôr snívajú – natočiť album, ktorý znie a hrá svetovo. Je to rýdzo muzikantská a perfektne dotiahnutá platňa,“ komentuje výsledky hlasovania predseda Českej hudobnej akadémie Honza Vedral.

„November 2nd patrili spoločne s Viktorom Sheenom vďaka trom nomináciám k favoritom tohtoročných hudobných cien. Nakoniec ale žiadna nahrávka výsledkom nedominovala.

Tridsaťtriročný ročník Cien Anděl bol v tomto ohľade jedným z najfarebnejších v histórii. Výsledky hlasovania akadémie ukázali, koľko skvelých nahrávok na českej hudobnej scéne vzniká,“ dopĺňa Vedral.


Premiéru mala kategória Spoločný projekt, ktorej historicky prvými víťazmi sa stali Viktor Sheen a Calin s albumom „Roadtrip“, ktorý sa v roku 2023 stal bezprecedentným fenoménom streamingových služieb. Ako Skladba roka bola ocenená ústredná pieseň „Údolí včel“ z deviateho albumu Anny K. a Sólovou interpretkou roka Česká hudobná akadémia zvolila Pam Rabbit za jej album „I Love the Internet“. Sólovým interpretom sa stal David Koller a skupina J.A.R., ktorí titulnú skladbu albumu „Jezus Kristus Neexistus?“ v rámci ceremoniálu zahrali aj naživo.

Cenu Anděl za Objav si odniesla Tereza Balonová, ktorá zaujala albumom „Lampiony“, a okrem ikonickej sošky od Jaroslava Rónu získala aj mediálnu kampaň v hodnote pol milióna korún od Európy 2, ktorá bola už tradične, spoločne s Českou televíziou, hlavným mediálnym partnerom Cien Anděl. Najlepší klip, režiséra Ľuboša Vackeho, vznikol k skladbe „Traps In My Feed“ elektronického producenta dné.


V žánrových cenách uspela Anna Vaverková v kategórii Alternatíva a elektronika, folkový album roka natočila Marie Puttnerová, jazzová trojica David Dorůžka, Robert Fischmann a Martin Novák, rockovej thrashmetalovej Exorcizphobia, rapovej MC Gey a v kategórii Klasika akadémie vyzdvihla britského skladateľa Benjamina Brittena. V kategórii Slovenský album bodovali klasiku slovenskej scény Hex s desiatou platňou „Kde je tu láska?“

Aj v tomto roku vyhlásil titulárny partner Cien Anděl, spoločnosť Coca-Cola, multižánrovú cenu popularity s názvom Coca-Cola Cena fanúšikov, ktorej víťazom sa stal spevák Marcell a získal tak finančnú podporu vo výške stotisíc korún a zásobu nápojov z portfólia Coca-Cola do skúšobne na rok zadarmo.

Do siene slávy bol uvedený Jiří Korn, ktorý už vyše päťdesiat rokov patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti českej populárnej hudby. A tiež medzi tie najuniverzálnejšie.


„Vždy bol o krok pred ostatnými. Keď sa v Česku ešte hrával bigbít, s kapelou Rebels už spieval west coastové melódie, keď všetci skúšali po jeho vzore kalifornský pop, už so svojou basou sadil blues rock. V sedemdesiatych rokoch ako člen Olympiku naštartoval pop rock, v rokoch osemdesiatych ako jeden z prvých skúšal aktuálne prvky soulu a dokonca stál pri začiatkoch českého hip hopu, ktorého predstavitelia ho napokon dodnes vyzývajú,“ zaznelo v sprievodnom medailónku. „Na jeho konte sú desiatky hitov, ale aj nezabudnuteľné filmové úlohy. Odtlačok jeho vplyvu nájdeme snáď u každého súčasného českého speváka. A aj vo svojich sedemdesiatštyroch rokoch stále prekvapuje energiou a vypredáva haly.“

„O víťazoch tento rok pod dohľadom notára rozhodovalo 487 akademikov,“ uviedla Petra Žikovská, riaditeľka ČNS IFPI, ktorá Ceny Anděl vyhlasuje. Večer moderovali Ivana „Fancy“ Kulhánková a Honza Dědek.

Tohtoročný line-up zostavili usporiadatelia z radov nominovaných umelcov av priebehu večera sa tak predstavil aj rad ocenených hudobníkov. Okrem J.A.R. naživo zahrali noví držitelia Anjelov November 2nd, Anna K. alebo MC Gey, ďalej potom nominovaní Sofian Medjmedj a Ben Cristovao, Jeleň, Annet X a NobodyListen, Marcell alebo Adam Plachetka, Ondrej Havelka a jeho Melody Makers.

„Tohtoročné odovzdávanie pre nás bolo v mnohých ohľadoch veľkou výzvou. Presunuli sme sa do väčšieho priestoru O2 universa, vďaka ktorému sme si mohli dovoliť privítať na ceremoniáli viac hostí, a to aj z radov verejnosti, zároveň sme mohli dať väčší priechod kreatívnym nápadom a všeobecne vizuálnemu poňatiu, ktoré ide so súčasnou hudbou ruka v ruke,“ uvádza producentka Cien Anděl Lucka Hájková a dopĺňa: „Sme si vedomí toho, že bez podpory našich partnerov by takáto akcia v tomto rozsahu nebola realizovateľná a my im týmto veľmi ďakujeme.“

Titulárnym partnerom Cen Anděl bola spoločnosť Coca-Cola, hlavnými mediálnymi partnermi Česká televízia a Európa 2, ďalšími partnermi Intergram, OSA a Hlavné mesto Praha.

Ceny Anděl udeľuje každoročne od roku 1991 hudobná akadémia, ktorá je zložená z odborníkov – hudobníkov, producentov, dramaturgov, novinárov a ďalších osobností českej hudobnej scény. Od roku 1995 je vyhlasovateľom Cen Anjel ČNS IFPI. Usporiadateľom je už siedmy rok spoločnosť LUFF PRODUCTION.


Výsledky Cien Anděl Coca-Cola 2023

Sieň slávy
Jiří Korn

Album
November 2nd – November 2nd

Skladba
Anna K. – Údolí včel (autor T. Vartecký)

Skupina
J.A.R. – Jezus Kristus Neexistus?

Sólová interpretka
Pam Rabbit – I Love the Internet

Sólový interpret
David Koller – LP XXIII

Objav
Tereza Balonová – Lampiony

Spoločný projekt
Calin & Viktor Sheen – Roadtrip

Videoklip
dné – Traps In My Feed (feat. FVLCRVM)
(režie L. Vacke)

Slovenský album
Hex – Kde je tu láska?

Alternativa a elektronika
Anna Vaverková – Pozdravy z polepšovny

Folk
Marie Puttnerová – Laila Tov

Jazz
David Dorůžka, Robert Fischmann, Martin Novák – Gilgul

Klasika
Martinů Voices, Lukáš Vasilek – Britten

Rap
MC Gey – O tatínkovi, který usnul

Rock
Exorcizphobia – Spiritual Exodus

Nikol Klevcovová a NMR (foto: press)

EDITORSKÝ VÝBER: 13/2024

Priblížime vám albumy, ktoré zverejnili High Llamas, Ride a London Afrobeat Collective a nové videoklipy speváčky menom Natalia Lafourcade a domáceho hudobníka Toella.


Írsky producent Sean O’Hagan vedie od roku 1990 skupinu High Llamas, ktorej hudbu inšpirovali Beach Boys, Ennio Morricone, Antonio Carlos Jobim i avantgardná elektronika. Počas svojej kariéry spolupracoval so skupinou Steraolab i mnohými ďalšími hudobníkmi, no nezabránilo to vydaniu nového albumu High Llamas nazvaného „Hey Panda“. Tento titul je otvorený skúmaniu súčasnej hudby a jeho melódie odrážajú, ako sa definície časom menia. Na novinke Sean spolupracoval s anglický pop artovým hudobníkom Fryarsom a v jeho nahrávkach počuť optimizmus inšpirovaný radosťou i smútkom ako aj rôznorodé súčasné hádanky.


Natalia Lafaourcade zverejnila videoklip k piesni „María la Curandera“, ktorá evokuje hymnu za samoliečbu. Skladba je pripomienkou, že posilnením svojej intuície a za pomoci matky prírody môžete aktivovať liečivé schopnosti a pomôcť sa tak uzdraviť. Pieseň je inšpirovaná mexickou šamankou Maríou Sabinou, ktorá v polovici 20. storočia predstavila svetu svoje „magické huby“. Malá mexická dedinka Hualta de Jimenez sa vtedy stala pútnickým miestom hippies i vedcov. Klip má mystickú atmosféru. Účinkuje v ňom skupina tajomných žien, ktorá sa napokon odhalí a zaháji kolektívny liečebný proces. Vyžaruje z neho expresia, tanec, tranz a otvorená myseľ.


Britská shoegazová skupina Ride vydáva album s názvom „Interplay“, ktorý nadväzuje na platne „Weather Diaries“ z roku 2017 a „This Is Not a Safe Place“ z roku 2019, ktoré vznikli po znovuzrodení kapely. „Tvorba nového albumu trvala dlho, pretože prešli sme mnohými vzostupmi a pádmi,“ uviedol vo vyhlásení spevák skupiny Andy Bell. „Napokon sme prešli týmto procesom a ako kapela sme v dobrej forme. Cítime sa byť schopní zbaviť sa minulosti a sme pripravení osláviť svoje talenty, ktoré nás vždy spájali.“ Spoločne s albumom ohlásila skupina aj veľké svetové koncertné turné.


Z názvu London Afrobeat Collective je zrejmé, odkiaľ osemčlenná kapela pochádza a čo hrá. Fanúšikov starého dobrého afrobeatu možno zaujme, že do prevažne mužskej hudby tentoraz v úlohe líderky vstúpila žena, čo by bolo v ére Fela Kutiho takmer nemysliteľné. V Demokratickej republike Kongo narodená, v Argentíne vychovaná a v Londýne žijúca energická speváčka Juanita Euka si na nejaké predsudky ale veľmi nepotrpí a ostatní členovia kapely pochádzajúci z Británie, Talianska, Francúzska alebo Nového Zélandu evidentne tiež nie. Urobia, čo im rozkáže a album „Esengo“ sa potom dobre počúva. A tanečné pazúry do vás zatne svojou neviazanosťou najmä afrobeat, no svojho sa dočkajú aj rockeri, džezmani a do bodu varu sa dostanú aj fanúšikovia latinsko-americkej hudby či funky.


Slovenský hudobník Toello zverejnil novinku „Changes“, o ktorej prezradil: „Je zo prvý track z môjho EP Still Life, ktoré vyjde 19.4.2024. Je to ľahká skladba inšpirovaná mojim životom, ktorý v posledných rokoch prešiel veľkými zmenami. Myslím, že ľudia od pandémie zažili veľa zmien, či už dobrých alebo zlých. Téma zmien nie je v hudbe vôbec nová, ba naopak, je obohratá, no je stále štedrá čo sa inšpirácie týka, a preto som sa rozhodol prispieť do tejto nekonečnej studne aj ja. Inšpirovala ma tiež skladba Changes od Davida Bowieho, ktorú spomínam aj v jednom z veršov. Dúfam, že v ľuďoch prebudí zvedavosť o nové veci a zažehná strach z neznámeho. Napokon večná pravda je to, že človek je väzňom svojho života iba vtedy, keď má každý deň rovnaký. Budem rád ak si moji poslucháči vytvoria nové spomienky, ktorým bude táto skladba soundtrackom. Novinka tiež napovedá, ako budú znieť nové nahrávky, ktoré niečím evokujú minulosť, no tvária sa novo. Som spokojný s tým, ako nostalgicky znejú. O zvuk som sa poprvýkrát postaral úplne sám. Od produkcie, mix až po master. To čo počujete je to, čo urobili moje ruky a uši.“

ORANGE BLOSSOM: MANŽELSTVO VIACERÝCH KULTÚR

Francúzska skupina Orange Blossom je exotickým hybridom. Jej hudobníci pochádzajú z rôznych prostredí a kultúr, čo počuť na albume „Spells From The Drunken Sirens“.


Hlavná speváčka Leila Bounous je tajomná francúzska Alžírčanka a zároveň žena so sugestívnym hlasom. Hudobne vzdelaný huslista PJ Chabot je pôvodom Francúz. Bol punkerom so zdravou neúctou k technike. Perkusionista Mathias Vaguenez vyrastal vo Francúzsku, no jeho duša patrí hudobníkom zo západnej Afriky. Bubeník, aranžér a programátor Carlos Robles Arenas je pôvodom Mexičan so zmyslom pre hudobné dobrodružstvá.

Orange Blossom vytvárajú hudbu, ktorá odkazuje na minulosť i budúcnosť, pričom búra kultúrne a jazykové hranice. Ich piesne sú amalgámom elektro-beatov, západoafrických polyrytmov, arabských melódií i rocku. Sú pretkané arabskými textami, umocnené sláčikovými nástrojmi a podfarbené elektronikou s Leftfieldovským nádychom. Je to sladko voňajúca, pouličná tanečná hudba s výrazom nádeje a jednoty.

Melodickú inšpiráciu hľadá skupina v severnej Afrike a Oriente. Od podobných premnožených tanečných fúzií sa Orange Blossom odlišujú nielen vyhranenými textami, ale aj zaujímavými aranžérskymi nápadmi s využitím samplov, dychových i akustických nástrojov, vrátane bretónskeho bombardu alebo nežného akordéonu.


Nový album po desiatich rokoch

Desať rokov po predchádzajúcom albume „Under the Shade of Violets“ sa skupina pripomína titulom „Spells From The Drunken Sirens“. Je to jej štvrtý album s elegantnou atmosférou, v ktorého nahrávkach sa arabské, perzské a portugalské texty miešajú s uhrančivým tranzom nespútanej krásy.

Carlos Robles Arenas o tvorivej prestávke prezradil: „S posledným albumom sme strávili veľa času na turné. Potom som cestoval, napríklad do Turecka, kde som začal pripravovať pôdu pre Zaklínadlá z opitých sirén. Keď som sa vrátil do Nantes, spolupracoval som na projekte Machines de l’île. Obdobie Covidu potom na dva roky prerušilo našu činnosť. Tvorba nového albumu trvala dlho, pretože človek potrebuje čas na to, aby sa inšpiroval a ponoril do hudobných tradícií rôznych krajín. Treba ich pochopiť, naučiť sa a preniknúť do nich.“


Piesne venované ženám

Ženy predstavujú pre skupinu niečo ako revolúciu a nové miesto človeka. Ženy boli po stáročia submisívne a je úžasné, že dnes môžu prehovoriť. Keď ich nepočúvame, ubližujeme sami sebe. Carlos je za feminizmus. Tento album podporuje boj žien za väčšiu rovnosť.

„Ak sa nám podarí žiť spoločne so ženami, posunieme sa k lepšej spoločnosti a budeme schopní čeliť sociálnej nespravodlivosti“, povedal Carlos.

Obal novinky „Under the Shade of Violets“ predstavuje manželstvo viacerých kultúr – mexickej a orientálnej, arabskej. Skupina na ňom spolupracovala s filipínskym fotografom a bretónskym umelcom, ktorých zaujal hudobný crossover, podobne ako jazyková pestrosť albumu.

NMR (foto: Ernest Mandmap, press)

BILLY BARMAN PREDSTAVUJÚ GALÉRIU DUŠEVNÉHO ZDRAVIA

Nový album kapely Billy Barman je zrkadlom doby, ktorú žijeme. Obsahuje jedenásť skladieb vrátane aktuálneho singla „Hory medzi nami“, ktorý je o pochybnostiach vo vzťahu. Jeho videoklip je plný erotických scén.


Na začiatku boli personálne zmeny. Do kapely prišla mladá a talentovaná basgitaristka Laura Jašková, ktorá svojim prístupom ovplyvnila okrem iného aj doposiaľ zaužívaný proces skladania nových skladieb.

„Vďaka Laure sa zmenil celkový prístup pôvodných členov ku kapele. Inšpirovala nás. Samotnej tvorbe sme tentokrát venovali omnoho viac času, nasadenia i energie. Počas nahrávania sa objavili aj fázy, keď sa nám nedarilo, váhali sme, ktorou cestou sa vydať. Nešlo to vôbec hladko. Výsledok však stojí za to. Myslím si, že sa nám podaril nahrať náš najlepší album,“ neskrýva nadšenie Jozef Vrabel, ktorého doplnil Juraj Podmanický: „Názov albumu najviac vystihuje ducha nových skladieb, ako aj dobu, v ktorej piesne vznikali. Môžeme smelo skonštatovať, že žijeme veľmi divné časy – jedna kríza strieda druhú, pandémia, vojna u susedov, sociálne siete – ľuďom z toho trošku hrabe, niektorí potom hovoria a robia veľmi zvláštne veci. Nové skladby sú vlastne o takýchto ľuďoch. Každá je akoby mikropríbehom, ktorého hlavný hrdina s niečím bojuje.“

Barmani zo svojho piateho albumu zverejnili už viacero singlov

Sú medzi nimi piesne ako Zero, Vyhovoriť sa na tmu, Karamel a Takáto si/Väzni predstáv. Ten najnovší, o odcudzení a pochybnostiach nielen ľudí vo vzťahu, nesie názov Hory medzi nami.

„Je to jedna z prvých skladieb, na ktorých sme začali pracovať. Táto pieseň mala veľmi dlho pracovný názov Galéria duševného zdravia. Skica vznikla ešte v roku 2020 tesne po festivale Grape, na ktorom vznikla aj rovnomenná hláška „Galéria duševného zdravia”. Napokon tento motív z textu ustúpil a použili sme ho ako názov albumu. Toto je ten prípad skladby, kedy to nejde úplne hladko. Viackrát sme ju odložili a potom skúšali dokončiť. S finálnou verziou nám veľmi pomohol producent Marek Rakovický,“ prezradili Jozef Vrabel.

Vizuál k aktuálnemu singlu Hory medzi nami zverila kapela do rúk režiséra Juraja Mráza a ten sa svojej úlohy chopil vo veľkom štýle. Spolu s kameramanom Oliverom Záhlavom natočil videoklip plný dotykov a jemnej erotiky. Nie je však len o sexe, ale aj o slobode, o otvorenosti bez nálepkovania a láske, ktorá má mnoho podôb a prejavov.


„Môcť milovať, koho chceme, je v dnešnej dobe, bohužiaľ, ešte stále výsada heterosexuálne orientovaných ľudí. Akékoľvek iné „zriadenia lásky” sú často osočované, odmietané či dokonca zakázané. Mojou snahou je rôzne koncepty lásky a sexu normalizovať a ukázať krásu, ktorú v sebe skrývajú. Snažil som sa v klipe sústredím na momenty, ktoré sú často tabuizované,“ vyslovil režisér Juraj Mráz.

„Pôvodný scenár mal pracovný názov “Hotel Sloboda”. Za dverami tohto hotela malo byť všetko dovolené. Myslím, že sme dali von „very soft” verziu. Všetko, na čo sme my a režisér chceli poukázať, sa podarilo do klipu dostať,“ teší sa Juraj Podmanický.

Videoklip sa nakrúcal v Bratislave v Dome kultúry Ružinov

Jeho zaujímavosťou je, že v ňom nehrajú profesionálni herci, ale známi a priatelia realizačného tímu. Jednu z postáv stvárnil priamo aj režisér klipu.

„Počas castingu sme bojovali hlavne s mužskými postavami. Zväčša sa ľudia zľakli nahoty a intimity pred kamerou. Už vtedy sme si s Ďurom Podmanickým robili srandu, že keď nikoho nezoženieme, budem hrať ja. A tak sa nakoniec aj stalo. Musím ale povedať, že som sa pritom dobre zabavil, som bývalý tanečník a práca pred kamerou je mi blízka. Viac ľudí sa ma pýtalo, či mi nevadí, že v klipe hrám homosexuálnu postavu a prichádzam s iným mužom do intímneho kontaktu. Ja mám svoju orientáciu jasne vyriešenú a hranie takejto postavy ju nemá prečo narušiť. Pohľad na seba je paradoxne veľmi odosobnený. Vnímam to ako postavu, ktorá je odo mňa odtrhnutá. Na kamere je moje telo, ale nie som to ja,“ priblížil svoj herecký part režisér Juraj Mráz.


Svojský obal

„O krásny obal nového albumu sa postaral Damián Pastirčák a Lousy Auber. Vymysleli, že hlavný artwork bude postavený na detailnom portréte Magdalény Suchánkovej a miniatúrach jednotlivých členov kapely. „Magda je nádherná žena, ktorá má výrazné črty a nám piatim prieskumníkom sa po nej dobre štveralo,“ dodal s humorom Juraj Podmanický.

Barmani album Galéria duševného zdravia predstavia aj na rovnomennom turné, počas ktorého odohrajú 13 koncertov – desať na Slovensku a tri v Čechách. Ten prvý sa uskutoční už 29. marca v Martine. Hosťom turné bude The Curly Simon, ktorý hosťuje aj v spomínanej piesni Takáto si/Väzni predstav. Turné vyvrcholí koncertom v Bratislave, kde sa nový album aj pokrstí.

Marek Kučera a NMR (foto: Lousy Auber, Juraj Mráz)

LA YEGROS – CESTA K JASNÉMU CIEĽU

Argentínska speváčka La Yegros vydáva štvrtý album „HAZ“, na ktorom predstavuje emotívne piesne, reflektujúce na súčasnú turbulentnú dobu.


Mariana Yegros, ktorá vystupuje so svojou skupinou pod názvom La Yegros, pochádza z Buenos Aires. V posledných rokoch žila striedavo v Buenos Aires a v Paríži. V roku 2013 vyvolala vo svete rozruch s debutovým albumom „Viene De Mi“. V jeho nahrávkach inteligentne skĺbila latinskoamerický pop s elektronickou cumbiou a ďalšími hudobnými žánrami, typickými nielen pre Latinskú Ameriku.

Názov nového albumu „HAZ“ má pre speváčku hlboký význam, symbolizuje totiž cestu vpred ako maják v tme. Je odvodený od španielskeho slovesa „Hacer“, ktoré stelesňuje odhodlanie robiť rozhodnutia uprostred neistoty. Slovo „Haz“ znamená tiež čiaru, ktorá vyznačuje cestu k jasnému a pevnému cieľu.

„Názov albumu vystihuje momenty uprostred pandémie, ktoré sme všetci zažívali. V mojom prípade to bolo aj veľa zmetku počas tvorby albumu. Nakoniec sa mi podarilo nájsť cestu a svetlo,“ prezradila speváčka.


Hudobné korene a významní spolupracovníci

Album „HAZ“ vychádza z juhoamerických tradičných piesní a evokuje cestu po vrcholoch a údoliach ľudských skúseností. La Yegros o ňom povedala: „Tento album je prierezom emócií a udalostí, z ktorých niektoré sú osobné, iné imaginárne a ďalšie rozprávané v tretej osobe. Počas jeho tvorby som mala pocity, ktoré ma ponorili do rôznych stavov ako je láska, zlomené srdce, smútok, nadšenie, neistota, oslava, temnota, odpor, šialenstvo, bolesť, radosť, a dokonca aj túžba zomrieť a znovu sa narodiť. Je oslavou všetkého medzi tým.“

Pri nahrávaní albumu sa La Yegros obklopila spolupracovníkmi, ktorí ju v posledných desiatich rokoch podporovali. Je medzi nimi producent Gaby Kerpel (King Coya), ktorý v minulosti zaujal publikum svojim novátorským prístupom.

Nemalý podiel na albume má tiež Daniel Martín, ktorý dokáže zložiť zasnené melódie a hymny, ktoré sa dajú spievať. O spolupráci prezradil: „Sme nerozluční a vzájomne sa dopĺňame. Snažili sme sa vymýšľať fascinujúcu zmes, v ktorej sa akustické nástroje stretávajú so samplami a elektronikou.“

Okrem toho La Yegros spolupracovala s ďalšími dvoma hudobníkmi: Kolumbijčanom Eblisom Alvarezom zo skupiny Meridian Brothers a ghanským umelcom K.O.G, ktorého silný hlas a afrobeatové vplyvy si speváčka veľmi obľúbila.

Vo všetkých desiatich skladbách speváčka hladko spojila rôznorodé hudobné vplyvy a ponúka v nich dojemný pohľad na lásku, stratu a sebapoznanie. V nových skladbách počuť funkové gitary, andské flauty, melancholický akordeón, dynamické bicie i tuarégske blues. Niektoré piesne sú navyše obohatené o dychové nástroje, tanečnú hudbu i fagoty komorného orchestra.

Hudba La Yegros je často označovaná ako folklór 2.0. Znie nežne i nadšene, pričom stelesňuje ódu na lásku a rozporuplné pocity, ktoré ju sprevádzajú. Z tohoto dôvodu vám titul „Haz“ radi predstavíme v rubrike „Album týždňa“ v našom vysielaní na platforme Mixcloud.

Róbert Gregor (foto: press La Yegros)

EDITORSKÝ VÝBER: 12/2024

Tento týždeň nás potešil nový album skupiny Jesus and Mary Chain i ďalšie novinky, ktoré zverejnili Emilíana Torrini, Il Civetto a domáci hudobníci JuSt a Tolstoys.


Škótska skupina Jesus and Mary Chain vydala svoj ôsmy štúdiový album s názvom „Glasgow Eyes“. Je to jej prvá nahrávka od jej albumu „Damage and Joy“, ktorý vyšiel pred siedmymi rokmi. Novinka vznikla pri príležitosti 40. výročia vzniku skupiny. Jim Reid o nej povedal: „Nečakajte, že prehodíme výhybku na džez. Ľudia by mali očakávať našu typickú nahrávku, a tou nový album určite je. Náš tvorivý prístup je rovnaký ako v roku 1984, jednoducho vyrazili sme do štúdia bez konkrétnych predstáv. Mali sme niekoľko piesní a nechali sme tomu voľný priebeh. Neexistujú žiadne pravidlá, jednoducho robíme to, čo nás napadne. A je v tom telepatia – s bratom sme také zvláštne nie celkom identické dvojčatá, ktoré si navzájom dokončujú vety.“


Emilíana Torrini je speváčka z Islandu s talianskymi koreňmi, ktorej sa v roku 2008 rokmi podarilo vo svete preraziť piesňou „Jungle Drum“. Milostný život jej zosnulej matky jej poskytol veľa inšpirácií k novému albumu, pretože bude zostavený z desiatok milostných listov, ktorým Geraldine Flower alias „Miss Flower“ zamotala mužom hlavu. Prostredníctvom skladby „Let’s Keep Dancing“ dáva speváčka nahliadnuť do rozmanitého hudobného sveta, ako napríklad aj do karibských rytmov, ktoré evokujú akýsi soundtrack k poslednému tancu počas rozlúčkového večera.


Nemecká skupina Il Civetto odložila experimenty s world music do šuplíka. Trinásť piesní na štvrtom albume „Liebe auf Eis“ vzniklo v legendárnych Hansa Studios, v ktorých sa stále vznáša duch Davida Bowieho. Skladby sú servírované pomerne popovo a je v nich málo priestoru pre inštrumentálne experimenty. Niektoré piesne ako „Alles was ich hab“ svištia okolo ako taxík, ktorý prechádza okolo zákazníka bez smartfónu. Do skladby „Boys Do Cry“ kapela zakomponovala časť refrénu jedného z hitov skupiny The Cure. Nové texty sú väčšinou o nekonečných letných berlínskych nociach.


Žilinský spevák Juraj Strásky alias JuSt zverejnil skladbu s názvom „Ako z francúzskych filmov“, ktorá je o túžbe prežiť život tak, aby stál aspoň za jeden zaujímavý film. Je to parafráza na báseň „The movie“ od Jima Morrisona. „Nie je to celkom nová skladba. Úvodnú melódiu som zložil ešte v čase, keď som sa naučil hrať prvé akordy na gitaru. Dlho som k piesni nemal text, až kým neprišiel prvý verš. Táto pieseň je ako červené víno…“ a už to išlo samo. Nedávno som tú pieseň zahral Petrovi Vaňoučkovi, ktorý sa ponúkol, že k nej napíše aranžmány pre sláčikové kvarteto. Keď sme sa pustili do nahrávania, bol som nadšený a vedel som, že musíme k nej natočiť videoklip, že si to tá pieseň zaslúži“, opisuje vznik piesne a videoklipu JuSt. Skladba sa nachádza na novom albume s názvom „V posteli“, ktorý hudobník pripravoval s prestávkami dva roky. Nachádza sa na ňom 11 autorských piesní so slovenskými textami a spolupracovalo na ňom viacero hudobníkov, čo predznamenáva žánrovú pestrosť – od pomalých akustických balád až po indie pop.


Tolstoys v Berlíne pripravujú svoj tretí štúdiový album. Ten vyjde začiatkom apríla a bude obsahovať 12 skladieb vrátane emotívneho singlu „Do You Remember“, v ktorom si jej autori zaspomínali na začiatok svojho 8-ročného vzťahu. „Vidím nás, vidieť sa prvýkrát. Buskujem na Laurínskej ulici. Zastaví sa pri mne mladý muž s kontrabasom. Nepoznám ho. Začne so mnou hrať. Čo hrá, sa mi páči, a to ešte ani netuším ako veľmi,“ opísala speváčka Ela moment, keď prvýkrát stretla Michala Smetanu – vyštudovaného doktora a hudobníka. „Keď tú pieseň dnes počujem, pripomína mi našu prvú spoločnú jar. Nesmelo sme randili, brali všetko pomaly a spoznávali sme jeden druhého. Nevynára sa mi konkrétna situácia, skôr len spleť farieb, slnka a pocitu, že máme všetok čas na svete a krásnu, dlhú lásku pred sebou, ktorá trvá dodnes,“ teší sa spoluator skladby Michal.

NMR (foto: Caroline Mackintosh)

NOVÁ HUDBA: MAREC 2024

Ak nesledujete naše online vysielanie, tak prinášame stručný prehľad toho najdôležitejšieho z marcovej hudobnej ponuky na stremovacích službách.


Z albumov nás tento mesiac najviac zaujali tituly, ktoré zverejnili The Jesus and Mary Chain, Liam Gallagher & John Squire, Yard Act, Amsterdam Klezmer Band, Dina Ögon, Caravan Palace, Delgres, Nadine Shah, Les Amazones d’Afrique, Newen Afrobeat, Jemba Groove, ShazaLaKazoo, Lass, Adama Yalomba, Sam Lee, Residente, Everything Everything, Il Civetto, Liam Bailey, alebo domáci Medial Banana.

Mimoriadne bohatá bola aj singlová ponuka, v ktorej dominovali najmä novinky, ktorými nás potešili Nick Cave And The Bad Seeds, Emiliana Torrini, Barry Adamson, Cigarettes After Sex, Mdou Moctar, La Yegros, Molly Lewis a mnohí ďalší.

Z domácej scény najviac zerezonovali Billy Barman & The Curly Simon, Tamara Kramar, JuSt, ÔK, alebo česká speváčka Bára Zmeková.

Viac sa dozviete, keď si vypočujete náš mesačný sumár na Spotify, prípadne YouTube Music. Príjemné počúvanie a nezabúdajte na to, že spoznávanie novej hudby vám môže pomôcť rozšíriť všeobecný kultúrny rozhľad.

Róbert Gregor

JANA KIRSCHNER POKRSTILA NOVÝ ALBUM OBYČAJNOSTI

Speváčka, skladateľka a textárka Jana Kirschner vydala očakávaný album s názvom „Obyčajnosti“. Album pokrstil Matúš Vallo zo skupiny Para, s ktorou Janu spája dlhoročné priateľstvo a spolupráca. Fanúšikom na krste v Bratislave Janka naživo predstavila tri nové skladby a nalákala ich tak na jarné turné, ktoré štartuje v apríli.


Jana Kirschner v posledných rokoch nezaháľala. Napísala niekoľko skvelých titulných piesní k filmom či seriálom a nahrala aj detské CD „Pesničky pre Jonatána“. Album „Obyčajnosti“ vnikol počas niekoľkých mesiacov pandémie. Je oslavou každodenných dní, vecí a rituálov, ktoré v melódiách Jany Kirschner ožívajú a rozprávajú pestrým hudobným jazykom. Autorkou všetkých 11-tich piesní aj textov je Jana Kirschner.

„V živote som sa zrazu dostala do bodu, kedy všetko stíchlo. Nielen ulice Londýna, ale aj svet, ktorý som poznala. Nebolo kam lietať, ponáhľať sa a robiť si plány do budúcna. To ticho prinieslo so sebou veľa nových vecí, no okrem iného aj pocit, že konečne mám čas si v živote trochu upratať. A tak som okrem ranného behu, začala aj písať. Niekedy, keď všetci okolo mňa spali, inokedy som si našla pár minút aj počas dňa. Z nedostatku času som si spravila pracovnú metódu a vymyslela som si „15 minút“. To v praxi znamenalo, že niektoré texty som naozaj nemala čas najprv písať a potom spievať. Vznikli tak akési spontánne výpovede, denníkového charakteru, niekedy ma prekvapili, aj pobavili svojou nekompromisnou pravdivosťou,“ prezradila Jana Kirschner.

Rovnako spontánne ako skladby vznikli, boli aj nahraté. Slobodné, farebné, organické. Bez plánu a bez mapy.

„Pri nahrávaní sme chceli byť slobodní, bolo to vo vzduchu, nanosili sme do Eddieho štúdia všetky nástroje, čo sme našli a čo sme nemali, sme si požičali a jednoducho sme začali hrať. Nepremýšľali sme o tom, aké to má byť, ani aké to bude. Išli sme po melódii, no hlavne sme z toho museli mať radosť. Pesničky majú svoj výrazný rukopis a napriek mnohým folklórnym melódiám, ide neomylne o moderný zvuk, ktorý odvážne a úplne slobodne prekračuje hranice,“ vysvetlila Jana.

A nielen hranice hudobné. Album sa totiž nahrával v Londýne a jeho producentom je speváčkin partner Eddie Stevens. Okrem neho na album nahrávali bicie nástroje Matthew Kelly, gitary Benjamin Bouton a basovú gitaru Kevin Toublant, ktorí aktuálne koncertujú s legendárnou Roisin Murphy.


„Album je celý v slovenčine a ponúka nahliadnutie do každodenných radostí aj starostí na veci a témy, s ktorými sa mnohí z nás dokážu stotožniť. Práve preto názov Obyčajnosti. Je to album, ktorý sa na nič netvári ani nehrá, a práve vo svojej obyčajnosti je vlastne neobyčajný. Jeho drevený, akustický sound pozýva poslucháča na prechádzku mimo vychodených trás. Najviac ma baví hrať sa so slovami. Slovenčina mi prirástla k srdcu a cítim, že mi konečne nič nebráni písať tak, ako mi to ide v hlave. Je to krásny jazyk a po rokoch s ľahkosťou viem, aké slová kde uložiť, čo ako bude znieť. A už to jednoducho plynie samo,“ zverila sa Jana Kirschner.

Novinku Jana predstavila v debate v bratislavskom kníhkupectve Martinus s Martinom Pycom Rauschom, ktorý je jej dlhoročným fanúšikom. Obyčajnosti pokrstil Matúš Vallo zo skupiny Para. Na najnovšom hudobnom počine bratislavskej kapely sa totiž Jana Kirschner zhostila úlohy producentky.

„My v Pare milujeme hudbu, je to pre nás zábava a hoby. Ale ozajstná muzikantka, pre ktorú hudba je život, je Janka. Som hrdý, že môžem držať v ruke jej nový album Obyčajnosti, s krásnymi pesničkami a s krásnymi textami, ktoré hovoria o živote. A to je tá najvzácnejšia vec v umení, otvoriť sa a ukázať časť svojho života a hovoriť o tom, čo cítim. Som fascinovaný týmto albumom a som šťastný, že vznikol. Jana je naša obrovská hviezda, naozajstný umelec a človek,“ nešetril chválou Matúš Vallo, ktorý album pokrstil potleskom všetkých v sále.
Album otvára epická pieseň Prológ, ktorá je akýmsi pohľadom z výšky na krajinu okolo. Hneď za ním však prichádza A po nás potopa, skladba, ktorá svoju otvorenosťou ponúka poslucháčovi intímne nahliadnutie do dlhoročného vzťahu.

Jana Kirschner

„Každá pesnička má svoj príbeh a svoju atmosféru. Túžba po domove je jedným z najsilnejších momentov, je to pre mňa niečo, čo na tomto albume zohralo obrovskú úlohu. Niekedy mám pocit, že aj keď som nemohla cestovať, v tých pesničkách som vlastne utekala domov. Som šťastná, že album konečne vychádza a dúfam, že na ten ďalší moji fanúšikovia nebudú musieť dlho čakať. Napokon koncept mám už v hlave,“ hovorí Jana Kirschner. Art work na cover albumu speváčka vymyslela spolu so svojimi dcérami.

„Fotky do bookletu nafotila Matilda aj Eddie a všade je cítiť celú rodinu. Spolu pracujeme aj žijeme a ja už dávno nie som iba JANA KIRSCHNER. Som síce umelkyňa, ale aj matka. Od začiatku som chcela, aby aj toto bolo na albume cítiť. Chcela som byť otvorená a svoja a bez tejto časti puzzle by to nefungovalo. Vďaka mojim dcéram je album Obyčajnosti taký aký je. Som matka, dospelá žena a neľutujem ani minútu z tejto cesty,“ uzatvára speváčka.

Nora Krchňáková a NMR (foto: Viktor Cicko)


JANA KIRSCHNER – OBYČAJNOSTI TOUR 2024

03.04. Banská Bystrica, Záhrada CNK
04.04. Lučenec, Synagóga
05.04. Košice, Tabačka
06.04. Žilina, Nová Synagóga
07.04. Praha, Lucerna Music Bar
09.04. Brno, Fléda
11.04. Bratislava, Stará Tržnica
12.04. Bratislava, Stará Tržnica

DINA ÖGON: NOSTALGIA V NOVOM ŠATE

Dina Ögon je skupina zo Štokholmu, ktorá hrá elegantnú fúziu tropického popu, psychedélie a soulu. Dokazuje to aj jej tretí album s názvom „Orion“.


Fanúšikmi tohoto kvarteta zo Švédska sú aj také hviezdy ako americký raper Tyler, the Creator. Približne tri roky po svojom bezmennom debute kapela na treťom albume „Orion“ obratne pokračuje vo svojej tvorbe so slnečnou atmosférou. Zdá sa, že Dina Ögon (Tvoje oči) našli svoj recept. Kvarteto združené okolo speváčky Anny Ahnlund na novom albume prináša svieži retro zvuk na pomedzí folku, popu a soulu. Jeho hudbu charakterizujú tiež uvoľnené gitary s množstvom efektov a zvuk sitár.

Nový koncept

Tentoraz kapela zvolila iný prístup ako na predchádzajúcich dvoch nahrávkach. Základ piesní tvorí Daniel Ögren so svojimi gitarovými nápadmi, ku ktorým miestami prispievajú basgitarista Love Örsan a bubeník Christopher Cantillo. Speváčka je zodpovedná za poetické texty a často polyfonický spev, ktorý pôsobí uvoľnene. Zároveň sa snaží od hudby svojej skupiny impozantným spôsobom odpútať:

„Veľa premýšľam o rytme a o význame slov. Mám pocit, že melódie vnímam takmer ako ilustrácie. Chcem mať pocit, aby celkový dojem bol živý a originálny!“


Dlhoročné priateľstvo

Štyria hudobníci sa poznajú viac ako desať rokov a navzájom sa už podporili v rôznych hudobných projektoch. V súčasnosti sa však sústreďujú najmä na projekt Dina Ögon.

„Keď sme začínali, veľmi sme nerozmýšľali nad tým, čo z toho bude. Tvorili sme hlavne hudbu a písali texty, ktoré sa nám zdali byť zaujímavé. Doteraz to bola pre všetkých fantastická cesta. Prekvapil nás medzinárodný záujem, pretože naše texty sú vo švédčine“, prezradila kapela.

Inšpiráciu čerpajú z hudby svojej mladosti v 90. rokoch a z hudby 60. až 80. rokov, ktorú počúvali doma s rodičmi. Veľa hudobných objavov našli aj v priestore súčasného internetu. „V dnešnom hudobnom svete je úplne v poriadku mať širokú základňu. Ťažíme z toho. Sami totiž počúvame veľmi rôznorodú hudbu,“ povedal basgitarista Love Örsan.

Neexistuje žiadny skutočný príbeh alebo dôvod, prečo sa tretí album volá „Orion“, prezradila speváčka Anna Ahnlund. Na novom albume sú piesne o pominuteľnosti, toxických vzťahoch alebo túžbe byť tým, kým naozaj chceme byť.

So štýlom, ktorý kapela má a pre ktorý je medzinárodne uznávaná, prepožičiava nádej a ľahkosť takmer každej svojej téme, pretože ponúka upokojujúce piesne v zložitom období.

NMR (foto: Kenta)

MEDIAL BANANA ZVEREJNILI NOVÝ ALBUM S NÁZVOM MORE ČASU

Úspešná slovenská skupina Medial Banana vydala svoj dlhoočakávaný štvrtý album s názvom „More času“. Zároveň vyráža na klubové turné po Slovensku a Česku.


Po štyroch rokoch sa kapela Medial Banana pripomína novým dielom, ktorým reaguje na nepohodu v spoločnosti a predstavuje vlastnú pozitívnu energiu, dôležité posolstvá i zaujímavé spolupráce.

Album „More času“ vychádza pod hlavičkou dvorného vydavateľstva Reggae Callin‘ Records. Obsahuje 13 nahrávok, na ktorých sa podieľalo 5 zaujímavých hostí z rôznych zákutí hudobnej scény. V rozhovore členovia kapely odhalili, že proces tvorby a nahrávania trval takmer štyri roky. Nové skladby vznikali v štúdiách Loft, SMT a The Wellders a v master štúdiu Audio Wizzards. Práca na albume bola organická a spontánna, pričom každý člen prispel svojimi nápadmi a kreativitou.

„Vydanie novej nahrávky mala kapela naplánované ešte na zimu 2023. Avšak cítili sme potrebu ju čo najviac vyšperkovať, aby mala dostatok času na dozretie, ako dobré víno,“ uviedol gitarista skupiny Peter Zajaček.


K motivačnej skladbe „Raz bude to len príbeh“ vznikol videoklip

Najnovši singel najviac vystihuje myšlienku a tému albumu. O réžiu a produkciu videoklipu sa postaral ostrieľaný filmár Branislav Vincze.

Ako chalani vravia: „Tento album je oproti predošlému menej experimentálny. Je návratom ku koreňom a k pôvodnému zvuku Medial Banana.“ Potvrdzujú to tiež zatiaľ tri vydané single: Niečo dobré, Sweet Reggae Music a No more war so spevákom z ukrajinskej kapely Mad Heads. Mala by zaujať aj citlivá lovers rock pesnička „Svet sa točí“, v ktorej hosťujú Tamara Kramar a Boy Wonder.

Na pesničke „Dnešok je crazy“, z ktorej cítiť smrad britskej ska-punkovej scény 80-tych rokov sa predvedol Lasky z bratislavskej kapely Para a medzi hosťami sa objavil tiež najaktívnejší český MC a producent Cocoman. O fotky na nový album sa postaral LUPIC a o grafiku dvorný art director labelu Skunkid.

Medial Banana si na novom albume zachovali svoj charakteristický štýl, ktorý zahŕňa pestrú zmes jamajskej hudby ako reggae, ska, dancehall či dub ochutenú prvkami jazzu, funku a popu. Svojou tvorbou sa snažia posúvať hudobnú scénu vpred, prispievať k bohatstvu a pestrosti slovenskej hudobnej kultúry a odzrkadľovať súčasné sociálne a kultúrne trendy.

„Album More času je pre nás odkazom nádeje na lepšie časy a vierou v rozum. Dúfam, že ľudia v ňom nájdu silu a motiváciu nepodľahnúť v ťažkých chvíľach,“ vyjadril sa Pokyman, jeden zo zakladajúcich členov kapely.

Fanúšikovia sa môžu tešiť na koncerty počas klubového turné v mestách Trenčín, Trnava, Žilina, Vrútky, Prešov, Košice a nebude chýbať ani Bratislava, Brno a Praha.

Sveťo Moravčík a NMR (foto: Lupic)

ESKORZO: LÁSKA AKO IRÓNIA

Skupina Eskorzo je priekopníkom hnutia „mestizo“ a vo svojej tvorbe spája latinsko-americkú hudbu, afrobeat, rock, punk, gypsy, reggae, ska, funk a džez. Žiadnou výnimkou nie ani jej posledný album „Historias de Amor y otras Mierdas“.


Španielska hudobná scéna je v našich končinách málo zmapovaná, no pôsobí na nej veľa zaujímavých kapiel a hudobníkov. Nie je to len u nás ako-tak známy Manu Chao, ktorý je zároveň tiež súčasťou francúzskej scény, ale napríklad aj skupina Eskorzo z Granady. Existuje už takmer 30 rokov a vo svojich skladbách dokáže šarmantným spôsobom podávať špecifický hudobný crossover.

O niektorých jej piesňach sa hovorí, že by sa mohli stať hymnami. Napokon, hymnickosť je typická pre mnohé ďalšie skupiny Španielska a celej latinskej scény. Platí to najmä pre kapely, ktoré majú rebelský postoj a v textoch piesní používajú slogany imponujúce väčšine mladých ľudí. Eskorzo netaja, že vyznávajú niektoré prvky náboženských kultov „voodoo“.

Hudobné inšpirácie

Hudba skupiny Eskorzo je ideálna na zimné zahriatie. Vo svojej tvorbe je ovplyvnená umelcami ako Fabulosos Cadillacs, Fishbone, Red Hot Chili Peppers, Talking Heads alebo Mano Negra. Jej sedem členov vyžaruje na koncertoch mimoriadnu radosť spojenú s divokosťou. Stelesňuje adrenalín a energiu, ktorá často vedie fausikovov ku kolektívnej katarzii. Na novom albume skupina pokračuje vo svojej vyšliapanej ceste horúceho zvuku, ktorú vždy posype špecifickým poňatím svojich piesní.


Ironické milostné piesne

Nový album obsahuje trinásť skladieb, ktoré vychádzajú z latinsko-amerických, stredomorských a jamajských štýlov ako napríklad cumbia, merengue, flamenco, ska a reggae. Na niektorých skladbách sa podieľali hudobníci z Južnej Ameriky ako Rozalén, La Pegatina, Francisco el Hombre a Nidia Góngora.

Texty sú väčšinou o láske vo všetkých jej možných podobách: romantická láska, rodinná láska, láska medzi priateľmi, zlomené srdce, toxická láska a sebaláska, láska, ktorá sa stupňuje i stráca. Symbolizujú rôzne podoby lásky a významy tohto silného pocitu. Podtitulom všetkých piesní je zjednodušene slogan „milujte sa navzájom“.

Eskorzp-Historias de Amor y otras Mierdas

Symbolický dizajn

Grafický dizajnér Asis Percales dodal albumu „granadský charakter“. Na jeho obale sa totiž dve ruky bodajú do srdca orámovaného andalúzskym oblúkom, v pozadí ktorého vidieť pohorie Sierra Nevada.

Ilustrátor vysvetľuje: „Je to obraz inšpirovaný Lorcovým romancerom gitano. V popredí diela je srdce, ktoré rozkvitlo v láske; tieto rozkvitnuté kvety predstavujú lásku ako cit. Ruky predstavujú problémy so vzťahom a okolnosti okolo tejto lásky, ktoré bodajú alebo poškodzujú vytvorenú „krásnu“ vec.

V popredí všetkého stojí hudba a tá je mimoriadne energická i zaujímavá. Podrobnejšie vám ju predstavíme v našom online vysielaní na platforme Mixcloud v rubrike „Album týždňa“.

NMR (foto: press Eskorzo)

EDITORSKÝ VÝBER: 11/2024

Tentoraz vám priblížime ceny Polar Music Prize a novinky od Kim Gordon, La Yegros, The Dandy Warhols, God and Eve a českej speváčky menom Bára Zmeková.


Tohtoročnú švédsku cenu Polar Music Prize získa americký hudobník, gitarista, skladateľ a spevák Nile Rodgers, ktorý nahral mnohé nadčasové piesne a mal veľký vplyv na pop kultúru. Svoju kariéru naštartoval v sedemdesiatych rokoch s funkovou kapelou Chic. Zložil známe piesne ako „Dance, Dance, Dance“ a „Good Times“, ktorej úryvok použili Sugarhill Gang v historicky prvom hip-hopovom hite „Rapper Delight“. Ako producent skupiny Sister Sledge pomohol na svet piesni „We are Family“. Neskôr robil producenta spevákom ako Madonna, Grace Jones a David Bowie. Spoluodieľal sa tiež na skladbe „Get Lucky“ od Daft Punk a Pharrella Williamsa. Cenu získa aj fínsky dirigent a skladateľ Esa-Pekka Salonen a každoročne sa udeľuje jednému umelcovi z oblasti globálneho popu a jednému z oblasti klasickej hudby.


Americká hudobníčka Kim Gordon vydala svoj druhý album „The Collective“, na ktorom pokračuje vo svojom odkaze zvukových inovácií a umeleckej nebojácnosti, pričom svoje skladby stavia na priekopníckej práci zo svojho predchádzajúceho umeleckého života. Zároveň jej nové nahrávky ponúkajú akýsi prieskum súčasného abstraktného umenia. Skladby sú určené náročnejším poslucháčom, ktorí obľubovali kapelu Sonic Youth najmä v období albumov „Daydream Nation“ a „Sister“. Súčasná Kim viac experimentuje s elektronikou a s ešte temnejšími témami.


Od posledného albumu argentínskej speváčky La Yegros uplynulo päť rokov. V poslednom čase žila vo Francúzsku, kde nedávno oznámila, že jej čoskoro vyjde nový album s názvom „HAZ“. Jeho v poradí tretia zverejnená ochutnávka „Veo“ je ako zvyčajne postavená na zmesi rytmov cumbie, popu a elektronickej hudby. Okrem toho v nej počuť pôsobivé dychové nástroje a spolu s ghansko-britským spevákom K.O.G speváčka spieva o prekonávaní generačnej traumy. Pieseň je o akomsi znovuzrodení, prostredníctvom ktorého sa máme zbaviť všetkých tráum z minulosti. Ilustruje to aj animovaná bábika vo videoklipe, ktorá sa od všetkého oslobodzuje a užíva si svoju novú nezávislosť.


Americká skupina The Dandy Warhols je stále aktívna. Hrá indie pop typický pre deväťdesiate roky a možno si pamätáte jej piesne ako „Bohemian Like You“, „Not If You Were The Last Junkie On Earth“, „Get Of“, alebo „We Used To Be Friends“. Tematická melódia poslednej spomínanej piesne bola využitá v kultovej tínedžerskej televíznej relácii „Veronica Mars“, v ktorej si členovia tiež zahrali. Kapela tento rok oslavuje 30. výročie od svojho vzniku dvanástym albumom s názvom „Rockmaker“. V skladbe „Danzig with Myself“ hosťuje frontman Pixies Frank Black a v piesni „I’d Like To Help You With Your Problem“ známy gitarista Slash.


Slovenská kapela God and Eve má po dvoch rokoch nový singel, ktorým avizuje nový album. Spieva v ňom o tigroch a k obľúbenej kombinácii klavíra s vrstvenými vokálmi pridala hlučné gitary aj husle. Nová skladba „Cirkus“ vznikla v rámci procesu tvorby albumu ako posledná. Speváčka Eva Sajanová sa pri nej na nejakú dobu (alebo možno aj na dobro) lúči s angličtinou, aj keď na albume ešte stále sú prítomné aj anglické texty. „Teraz mám také obdobie, že chcem písať iba v slovenčine. Celé sa to otočilo a spievať v angličtine sa mi teraz zdá tak trochu smiešne. Akoby som to nebola ja a len sa hrala na svoje obľúbené kapely. V slovenčine sa so slovami oveľa viac hrám, myslím, že si už pomaly nachádzam svoj vlastný jazyk, rada sa vyjadrujem detsky, jednoducho a bizarne, ale pritom je to veľká temnota,“ hovorí Eva.


Bára Zmeková je česká speváčka a skladateľka, držiteľka viacerých hudobných cien a nominácií. Na jej novom albume s názvom „Jediný na světě“ nájdete 11 skladieb, v ktorých hrajú dôležitú úlohu osobné výpovede a texty, v ktorých sa autorka vracia k zážitkom a životným skúsenostiam. Skladby sú žánrovo i tematicky pestré od zdanlivo jednoducho znejúcich piesní až po obrazotvorné a experimentálne ladené zvukové plochy. Nahrávka vznikala od januára 2023, kedy Bára návštivila gotickú budovu v Úšteku a prvýkrát zasadla k historickému pianu Steinway & Sons z roku 1892. Strávila pri ňom dni a noci tvorbou nových skladieb, skúmaním rozpracovaných textov a experimentovaním so zvukmi syntetizátorov. „Stretnutie s tak krásnym starým nástrojom a jeho príbehom bolo neskutočne inšpirujúce a samotný fakt, že som mohla na hudbe pracovať cez deň i v noci, mi priniesol obrovskú tvorivú slobodu. Bolo to dobrodružstvo, v ktorom som mohla posúvať vlastné hudobné hranice a hľadať v temných miestach akúsi ľahkosť. Aj vďaka tomu sú nové piesne rozmanité. Keď album počúvam, je to ako spomienka na množstvo príbehov, ľudí a miest,“ prezrádza o vzniku novinky Bára.

NMR (foto: press Nile Rodgers)

POZNÁME MENÁ 17. ROČNÍKA UPRISING FESTIVALU

Organizátori festivalu Uprising začali zverejňovať mená z programu 17. ročníka, ktoré zaručene potešia všetkých fanúšikov reggae, elektronickej, balkánskej a experimentálnej hudby.


Na Zlatých pieskoch v dňoch 30.-31.8.2024 vystúpia mená ako Alborosie, jeden z najlepších aktuálnych reggae umelcov, hviezdy drum and bass scény Sigma a Black Sun Empire, či energická balkánska úderka Dubioza Kolektiv. Uprising festival, ktorý je každoročne nominovaný medzi najlepšie európske festivaly, predstaví na 7 hudobných stageoch takmer 100 vynikajúcich kapiel a zoskupení z celého sveta.

Bratislavské Zlaté piesky by sa mali aj tento rok pripraviť na kvalitný, hviezdami nabitý hudobný program, ktorý ponúkne festival Uprising už sedemnásty rok po sebe. Medzi prvými ohlásenými umelcami sa objavil jeden z top súčasných reggae umelcov, Alborosie. Na konte má viac ako 10 štúdiových albumov, množstvo evergreen hitov, niekoľko nominácii na Grammy a hudobné spolupráce s veľkými menami ako The Wailers, Steel Pulse, Gentleman, Kabaka Pyramid či Ky-Mani Marley. Naživo vystúpi spolu so svojou skupinou Shengen Clan.


Dubioza Kolektiv prídu na Uprising vypustiť energickú smršť balkánskeho reggae-ska-punku a dokázať, prečo patria medzi najžiadanejšie skupiny v Európe. Milovníci reggae sa môžu tešiť aj na ďalšie mená, vrátane legendárnej roots reggae kapely The Congos, ktorá sa môže pochváliť pôvodnou zostavou od 70. rokov, ako aj na Jesseho Royala, nominovaného na cenu Grammy, tiež na charizmatického raggamuffina Solo Bantona z Británie, či očarujúcu speváčku Black Omolo. Hudobnou lahôdkou bude určite aj stretnutie 16 hudobníkov na jednom pódiu, projekt plný reggae, ska, dubu, podporený silnou dychovou sekciou v podaní Wicked Dub Division meets North East Ska Jazz Orchestra.


Tento rok bude silné zastúpenie aj v žánri drum and bass a elektroniky, najmä zo Spojeného kráľovstva, kde premiérovo na Zlaté piesky zavíta umelecké duo Sigma. Ich výnimočný úspech potvrdzuje viac ako 7 miliónov predaných nosičov a vystupovanie na hlavných pódiach po celom svete. Hity ako Nobody To Love, Changing alebo Find Me, z nich spravili mainstreamovo slávnu formáciu. Ďalšími ohlásenými menami sú priekopníci tvrdšej a temnejšej tváre drum & bassu, legendárny projekt z Holandska Black Sun Empire, a tiež zaujímavý hudobník z Británie a virálny fenomén Venjent, ktorého videá určite stoja za pozornosť. Okrem toho sa môžete tešiť na hudobný skvost v podobe speváčky Catching Cairo, britského DJ a producenta Vandal, či na kultovú electro-world music kapelu Transglobal Underground, ktorú na Uprisingu bude sprevádzať aj ich pôvodná speváčka Natacha Atlas.

Organizátori sľubujú, že to zďaleka nie je všetko a čoskoro predstavia ďalšie hviezdy zo sveta reggae, hiphopu, jazzu, elektronickej hudby, či world music. Návštevníci sa už tradične môžu tešiť aj na silné zastúpenie domácej aj českej scény.

Sveťo Moravčík a NMR

SO SPEVÁČKOU MERAL POLAT V ISTANBULE

Vlani patrila Meral Polat, speváčka kurdského pôvodu žijúca v Amsterdame, k prekvapeniam festivalu Respect i ďalších hudobných podujatí, napríklad Babel Music v Marseille.


Tento rok sa ukázala Meral Polat v Prahe už druhýkrát, vystúpila totiž 6. marca v pražskej Akropole. Medzitým ale speváčka vycestovala na 4 dni do Istanbulu, kde nahrávala s vybranými miestnymi hudobníkmi a pripravovala skladby pre svoj nový album. Sprevádzal ju renomovaný hudobný kritik Ton Maas, ktorý o ceste hovorí v nasledujúcom interview.

Odborníci aj publikum sa zhodujú, akým je prvý album „Ez Kî Me“ mimoriadnym. Čím konkrétne zaujal vás?

„Organickým spôsobom, ako tá hudba tria vznikala. Nebol to nejaký vopred vymyslený plán, pre ktorý by potom Meral hľadala hudobníkov, schopných ich realizovať. Iniciatíva vzišla od producenta Paula Koeka z divadla Veem v Amsterdame. Ten ju spojil s hráčom na klávesové nástroje a gitaristom Chrisom Doylom, a ten potom navrhol, aby oslovili bubeníka Franka Rosalyho. Počas Covidu potom strávili veľa času improvizáciami a postupne sa z toho vyvinul jedinečný štýl.“

Teraz sa chystá druhý album, prebehlo prvé nahrávanie v Istanbule. Mali ste šancu sa podieľať na príprave, ako napríklad Ry Cooder v Havane, keď vznikala Buena Vista?

„Prizvali ma ako novinára, jednej nahrávacej session som sa zúčastnil ako tichý pozorovateľ. Dni predtým Meral v Istanbule natáčala s hráčom na elektrickú baglamu Muratom Ertelom z kapely BabaZula. Na session, na ktorom som sa zúčastnil, pozvali trumpetistu Cana Ömera Uygana.“

Je za výberom muzikantov nejaký konkrétny zámer?

„Meral mi vysvetlila, že k tejto štvordňovej ceste do Istanbulu so svojim triom ju motivovalo aj to, aby sa dostala do iného prostredia, ktoré má bližšie k jej koreňom.“


Zohral v tom pláne nejakú úlohu rodný kraj otca Meral, kurdsky zvaný Dersim, turecky Tunceli, kde došlo v roku 1938 k povstaniu ak masakrom?

„Tentokrát nie, ale počas prvej fázy programu Fast Forward, ktorý poskytuje umeleckú podporu, so sebou Meral do Dersimu vzala svojich muzikantov aj zvukárov, aby na vlastnej koži zažili miestnych obyvateľov, kultúru a krajinu. Všetci mi vtedy potvrdili, ako hlboko sa ich tá skúsenosť dotkla.“

Keď to porovnáme s inými počinami, ako bolo nahrávanie skôr spomínanej Buena Visty v Havane, plánovanie vždy prináša nečakané zvraty. Niekto napríklad nie je na poslednú chvíľu dostupný. Alebo niečo vychádza lepšie, než sa očakávalo, môže sa nahrať ešte jeden album. Zažili ste v Istanbule nejaké také prekvapenie?

„Bohužiaľ len technický problém, s ozvučením trubky. Čo sa vyriešilo, muzikanti jamovali, vyskúšali si pár vecí pre jednu skladbu pre druhý album, ktorý by mal vyjsť koncom roka.“

Podpora z programu Fast Forward, ktorá to nahrávanie umožnila, bola podmienená čisto hudobnými kvalitami, alebo tam bol aj nejaký spoločenský, mimohudobný aspekt?

„Ten program ponúka podporu, aby umelec urobil ďalší krok vo svojom rozvoji. Meral do prihlášky napísala: Ako môžem začleniť svoju kurdskú identitu do svojej hudby spôsobom, ktorý je úprimný, rozpoznateľný a má umeleckú hĺbku? Takže áno, určite tam je spoločensko kultúrny aspekt.

Petr Dorůžka – viac článkov od autora nájdete na: http://www.doruzka.com/ (foto: archív)

CARAVAN PALACE: INOVATÍVNY SWING V ELEGANTNOM PODANÍ

Francúzska skupina Caravan Palace potešila svojich fanúšikov piatym albumom „Gangbusters Melody Club“, ktorého nahrávky evokujú radostnú pozvánku na tanečný parket.


Treba pripomenúť, že predchádzajúca vlna swingu sa na Slovensko nedovalila. Vrcholila v rokoch 1995 -1998, zdvihla sa v USA a dorazila aj do Európy. Bola príjemným osviežením hudobnej scény. Pomiešala swing s punkom, rockabilly, folkom, ska, reggae, alternatívnou hudbou i world music a predstavila svetu výnimočné skupiny ako Squirrel Nut Zippers, Big Bad Voodoo Daddy, 8½ Souvenirs, The Brian Setzer Orchestra a ďalšie.

V posledných rokoch sa svetom valí ďalšia vlna swingu – electro swingu, v ktorej popredí stojí francúzska skupina Caravan Palace. Priaznivcov tohoto žánru z tradičného tábora asi táto skupina veľmi nepoteší, mieša totiž swing s modernou elektronickou hudbou a popom. A preto sa zase naopak stala v očiach ortodoxných „elektronikov“ pre swing veľmi žiaducou.

„Swingová a tanečná elektronická hudba majú spoločný cieľ – motivovať ľudí, aby tancovali. Tvorí most, ktorý sa snažíme posilniť“, povedala kapela.

Kapela svojim priaznivcom servíruje všetkými farbami hýriaci hudobný drink, v ktorom sa dá nájsť house music, disco, ambient, hip-hop, trip hop a nalieva ho do pohárov s nápismi Django Reinhardt, Lionel Hamton, Fletcher Henderson.

Caravan Palace používajú popri elektronických aj akustické nástroje ako husle, trombón, klarinet, či vibrafón. Na koncertoch zvyknú provokovať a to najmä prostredníctvom svojej speváčky Colotis Zoé, ktorá nemravnými pohybmi a výstredným, burleskným parížskym outfitom poletuje po pódiu často ako motýľ. Študovala na konzervatóriu klarinet, džezový spev, chodila do divadelnej školy, na kurzy klaunov, na jazykovú školu a je obdivovateľkou Elly Fitzgerald. Možno práve preto sú v repertoári kapely i pomalšie skladby na pomedzí ambientu a jazzu.


Vzdorovanie konvenciám

Počas svojej kariéry Caravan Palace vzdorovali konvenciám, čo im paradoxne dopomohlo stať sa súčasťou tiež popovej scény. Napriek tomu si dokázali zachovať svojský štýl, ktorý zároveň neustále inovovali.

Cieľom nového albumu „Gangbusters Melody Club“ bolo vložiť do nových, stále elegantných piesní viac hudobných vplyvov než kedykoľvek predtým. Dominantný je stále swing a džez, ktorým sa skupina preslávila už pred viac ako pätnástimi rokmi, no tentoraz ich nahrávky ešte viac inklinujú k tanečnej hudbe.

„Gangbusters Melody Club“ znie ako jarná diskotéka, ktorú najviac charakterizujú piesne ako „Deee-Lite“, „Mirrors“ alebo takmer rock’n’rollová „Raccoons“. V pomalších nahrávkach tipu „Avalanches“, či „Fool“ kapela pretvára svoju ochrannú známku do nových tvarov.

Pozorne sledujeme hudobné novinky na mnohých nielen preferovaných serveroch a snažíme sa vám sprostredkovať čo najobjektívnejší pohľad na súčasnú hudobnú scénu. Tento týždeň, z toho Caravan Palace vyšli najlepšie, čo si u nás zaslúži pozíciu „Albumu týždna“ v našom vysielaní na platforme Mixcloud. Zahoďte svoje starosti a môžete sa baviť elegantne spolu s nami .)

NMR (foto: press)

EDITORSKÝ VÝBER: 10/2024

Napriek viacerým problémom je hudobný svet stále čulí. So svojimi novinkami sa hlásia Cigarettes After Sex, Lina, Nick Cave & The Bad Seeds, Emicida i slovenská speváčka Tamara Kramar.


Cigarettes After Sex ohlásili na 12.7.2024 vydanie nového albumu s názvom „X’s“. O prvom pomerne dynamickom singli „Tejano Blue“ frontman Greg Gonzalez prezradil: „Vyrastal som v El Pase, kde je hudba Tejano veľmi obľúbená. V mnohých baroch v meste z reproduktorov počuť umelcov ako Selena, Los Ángeles Azules alebo La Mafia. Ja som ich spočiatku odmietal, no o niekoľko rokov neskôr počas pôsobenia v New Yorku, som podobne ako Cocteau Twins začal obdivovať aj Seleninu pieseň „Como La Flor“. Vtedy mi napadlo, že sa pokúsim skombinovať oba tieto štýly. Mal som pocit, že to prichádza z pravého miesta znovuobjavenia a spojenia s hudbou, ktorá ma v mladosti obklopovala.“


Portugalská speváčka Lina nahrala duet s Rodrigom Cuevasom z Astúrie s názvom „O Que Temo E O Que Desejo“ čiže „Čoho sa bojím a po čom túžim“. Text piesne je o túžbe, smrti a živote, pretože všetko spolu súvisí. Skladba sa nachádza na albume „Fado Camões“, na ktorom sa Lina rozhodla previesť do formy piesní fado poéziu veľkého portugalského básnika menom Luísa de Camões, ktorý pôsobil v 16. storočí. Čerešničkou na torte je produkcia, ktorej sa ujal britský gitarista Justin Adams, známy zo spolupráce s Robertom Plantom alebo tuaregskou skupinou Tinariwen. Nové nahrávky tak získali špecifiký šmrnc.


Nick Cave & The Bad Seeds vydajú koncom augusta nový album s názvom „Wild God“. Jeho skladby začali vznikať na stretnutiach kapely v Miraval v Provence a Soundtree v Londýne. Nick o nich povedal: „Dúfam, že budú mať na poslucháčov podobný účinok, aký majú na mňa. Sú to komplikované piesne, ale je tiež hlboko a radostne nákazlivé. Keď nahrávame, nikdy neexistuje žiaden plán. Nahrávky odrážajú emocionálny stav ich tvorcov. Keď ich počúvam, tak sa mi zdá, že sme šťastní. Keď to udrie, tak to udrie, povznáša a posúva vás to. To na tom najviac milujem.“


V roku 2019 vydal Emicida úspešný album „AmarElo“, čim odštartoval éru neosamby. Vzdal tým hold veľkým velikánom brazílskej hudby, no zároveň si vytvoril svojský štýl. Počas trojročnej prestávky sa tento raper zo São Paula naučil hrať na flautu, ktorú teraz využil v novej skladbe „Acabou, mas tem…“ Sociálno-kritické texty sa nezmenili. Stále poukazujú na krivdy v jeho rodnej krajine a zároveň poskytujú hudobný záblesk nádeje. Hravý je nielen zvuk jeho novinky, v ktorej počuť detské hlásky a jemné rytmy, ale aj sprievodné video, ktoré pripomína akési drevené bábkové divadlo. Emicida sa v ňom vydáva na dlhú námornú cestu po rozbúrenom oceáne a citlivo sa snaží riešit problémy sveta.


Slovenská speváčka Tamara Kramar otvára novú hudobnú kapitolu. Skladba s názvom „Mother Nature“ je prvou ukážkou z jej pripravovaného albumu, v ktorom pôsobí nie len ako skladateľka, speváčka a gitaristka, ale tiež ako producentka. S nadhľadom nahliada do tém, v ktorých sa nájdu mnohí: „Pesničku som začala skladať na podnet pozorovania môjho okolia, no rýchlo som si uvedomila, že ja som taká istá. Vo svete sociálnych sietí sa stáva úplne normálnym, že vstaneme skoro len aby sme potom mohli dve hodiny telefonovať. Prišlo mi to vtipné a smutné zároveň, tak som toto zamyslenie zhmotnila do piesne“, povedala Tamara. Klip natočila a zostrihala speváčka svojpomocne vo svojom byte v anglickom Brightone – v prostredí, ktoré pieseň inšpirovalo a v ktorom vznikla väčšina nových nahrávok.

NMR (foto: Ebru Yildiz)

DELGRES: HUDBA AKO TERAPIA

Vďaka svojskému spojeniu blues rocku, karibských štýlov a melodiky ovplyvnenej cestovaním je francúzske trio Delgres na treťom albume „Promis Le Ciel“ ešte príťažlivejšie.


Debutový album parížskeho tria Delgres s názvom „Mo Jodi“ nás v roku 2018 prekvapil výbušnou zmesou blues, karibskej hudby, džezu, garážového rocku a kreolčiny. Gitarista a spevák Pascal Dana známe vyhlásenie „žiť slobodne alebo zomrieť“ odvodzoval od historického diania na Guadeloupe, odkiaľ pochádzajú jeho rodičia. Tento výrok bol poctou kreolskému vojenskému veliteľovi Louis Delgrésovi, ktorý v roku 1802 na ostrove inicioval povstanie za zrušenie otroctva. Neskôr sa s viacerými bojovníkami vyhodil v muničnom sklade do povetria, pretože sa nechcel vzdať vojenskej presile.

Surovú elektrickú gitaru, striedanú s rezonančnou, v hudbe Delgres sprevádza drsné bubnovanie Baptistu Brondyho a mohutný fukot suzafónu, preferovaného z lásky k neworleánskym kapelám namiesto basgitary. Rafgee dokáže pri hre na tento hudobný nástroj melodicky hrať a súčasne radostne pochodovať.

Druhý album „4:00 AM“ z roku 2020 bol dojímavou reakciou na vynútenú migráciu. Podľa tria majú prisťahovalci riešiť novú životnú situáciu bojovným spôsobom.


Terapia pomocou hudby

„Hudba môže pomôcť procesu liečenia, v závislosti od toho, aký štýl sa vám páči a na čo ste citliví,“ povedali Delgres

Pre niektorých ľudí môže byť terapiou písanie, maľovanie, alebo šport, no podľa tria by sme mali nájsť spôsob, ako sa vyhnúť všetkým násilnostiam. Títo hudobníci sa napriek rozdielnosti dokážu dopĺňať. Skutočným skúšaním trávia len málo času. Veľa sa rozprávajú o tom, čo by mali urobiť, alebo niekedy si dajú len pivo a idú džemovať.

Rozmýšľajú tiež o akustickom albume, pretože milujú ľudovú hudbu, v kombinácii so zvukom pedálovej steel gitary. Túžia dosiahnuť niečo ako skutočne prirodzený zvuk. Na druhej strane chcú používať tiež syntetizátory a nahrať inštrumentálny album z dôvodu, že počúvajú veľa hudobných štýlov a chcú vyjadriť svoje pocity vo viacerých žánroch.

Frontman Pascal Dana napriek všetkému tvrdí, že vždy bude kombináciou africkej a karibskej duše, no trochu inou, pretože jeho hudobným vzorom je Daniel Lanois.


Bolo nám sľúbené nebo

Nový album sa začína titulnou skladbou, ktorej názov v preklade znamená „Bolo nám sľúbené nebo“. Vpred ju poháňa dynamická basová linka a gradujúci spev, ktorý udáva tón celého albumu. Text piesne je o africkom dieťati, ktoré uprostred noci odviedli preč. Do Afriky bol prinesený kríž, v mene ktorého odvážali ľudí do Ameriky. V zasľúbenom nebi vidí trio paralelu. Ľudia riadiaci sa vysokými princípmi, robia niekedy hrozné veci. Skladba „Walking Alone“, ktorú poznáte z nášho Mixcloud vysielania, je charakteristická zvukom funkovej basgitary, akcentovaným gitarovým riffom a chytľavým refrénom.

Ďalšou pozoruhodnosťou piesňou je „A la fin“. Jej gitarové intro načrtne ukážku refrénu už pred prvou slohou. Keď zaznie refrén, Danaeov spev a Rafgeeho suzafón nadväzujú na úvodný gitarový riff, doplnený o funkový beat bubeníka Baptista Bondyho.

Na rozdiel od predchádzajúcich albumov, ktoré refelektovali prevažne na minulosť, „Promis Le Ciel“ je zameraný skôr na súčasný život vo Francúzsku. Z tohto dôvodu je viac skladieb vo francúzštine a menej v kreolčine.

„Používame teraz viac zmes francúzskej kreolčiny, čo pôsobí menej zemito. Keď porovnáme náš prvý album s posledným, máme pocit, akoby sme vyšli z močiara a prišli ste do miest ako Montreal, či New York. Možno to spôsobilo aj to, že sme v poslednom čase veľa cestovali,“ dodávajú Delgres.

Róbert Gregor (foto: press Delgres)

VÝSLEDKY XIII. ROČNÍKA HUDOBNÝCH CIEN VINYLA

Víťazi XIII. ročníka českých hudobných cien Vinyla boli vyhlásení v priebehu slávnostného večera v stredu 6. marca v pražskom Lucerna Music Bare. Za Platňu roku kritici zvolili album „Výklopný světlomet“, na ktorom Toyota Vangelis zasadil hyperpop do kontextu českej alternatívnej hudby. Objavom roka je producentka a vokalistka Klara Wodehn. Počinom roka sa stala iniciatíva Nadšením nájem nezaplatíš.

Cenu Jany „Apačky“ Grygarovej za publicistiku si odniesli hneď dvaja autori, Julie Piata a Timon Láska. V rámci tohto roku tretíkrát vyhlásenej výzvy Bastl Electronic Track pre začínajúcich producentov porota vybrala skladbu Drill od Fæ Bestia.

„Tvorba hudobníkov ocenených v kategórii Platňa a Objav je rozdielna vo svojom prejave. Toyota Vangelis páli fosforeskujúcim svetom plným zvukových experimentov, Klara Wodehn má bližšie k intímnemu prejavu a izbovej psychedélii. Spoločným menovateľom oboch je aj v Česku aktuálne silne rezonujúci hyperpop, ktorý osobitne prekračujú k iným žánrom,“ hovorí jeden z koordinátorov cien Vinyla Pavel Uretšlégr.


Rôzne prístupy k tvorbe porota hodnotila aj v rámci štvrtého ročníka Ceny Jany „Apačky“ Grygarovej, na ktorý sa prihlásilo celkom 6 autoriek.

„Napriek dobe, kedy kultúrne rubriky aj médiá bojujú o prežitie, na seba výrazne svojou úplne vlastnou stratégiou fungovania v zložitom a prekarizovanom teréne upozornili Julie Pátá a Toman Láska. Porota okrem iného ocenila aj ich presah do mnohých publicistických žánrov. Obaja autori sú príkladom inšpiratívnej mladej kultúrnej novinárčiny, ktorá je veľkým prísľubom do budúcnosti,“ vysvetľuje za organizátorov Tomáš Grombíř s tým, že príhodne k situácii dnes miznúcej kultúrnej publicistiky porota ako víťaza kategórie Počin vybrala iniciatívu Nadšením nájem nezaplatíš, ktorá tému aktívne komunikuje vo verejnom priestore a apeluje aj na politikov, aby nielen mediálny ale celý umelecký sektor sprofesionalizovali zavedením statusu umelca.

Vo výzve Bastl Electronic Track porota z celkového počtu 42 prihlásených skladieb ocenila track Drill od Josefíny Trantinovej alias Fæ Bestia, ktorá nie je žiadnym nováčikom. „Fæ Bestia zaujala porotu už od prvých ročníkov a medziročne vždy dokázala svoj zvuk technicky aj kompozične posunúť. Fæ Bestia je veľkým prísľubom českej elektronickej scény,“ dopĺňa Tomáš Grombíř.


Počas slávnostného večera vystúpili štyria nominovaní

Diváci si vychutnali umelcov ako Klara Wodehn, Anna Vaverková, Petra Hermanová a Toyota Vangelis. Všetci dostali tradičný vizuál limitovanej stokusovej série LP, ktorá obsahuje po jednej skladbe od všetkých nominovaných, zhŕňa podstatné počiny českej scény a zároveň slúži ako základné ocenenie pre víťazov všetkých kategórií. Tento rok ho pripravila výtvarníčka a hudobníčka Pavla Bastlová alias Tokyo Drift. Celým programom ako moderátorka vykonala Linda Bartošová. Ocenenie dostali vecné ceny od partnerov Bastl Instruments a GoOut.

„Týmto okamihom Vinyla nekončí. Na českej hudobnej scéne už niekoľko rokov pôsobíme celoročne, počas roka opäť chystáme sériu koncertov, prednášok či vzdelávacích workshopov na mnohých miestach po celej SR,“ pripomína za organizátorov cien Vinyla Pavel Uretšlégr.

Zdeněk Neusar a NMR (foto: press)

BILLY BARMAN NAHRALI SKLADBU S THE CURLY SIMON

Skupina Billy Barman koncom marca vydá svoj nový radový album. Jeho názov znie „Galéria duševného zdravia“ a v priebehu apríla ho kapela naživo predstaví v desiatich slovenských a troch českých mestách. Hosťom turné bude The Curly Simon, s ktorým Barmani nahrali aktuálny singel „Takáto si/Väzni predstáv“.


Novinka z dielne Barmanov začala vznikať na popud samotného Simona, ktorý jedno ráno poslal hlasovú správu Jurajovi Podmanickému.

„Hneď po zobudení mi napadla sloha aj s melódiou. Okamžite som si ju nahral a ako hlasovku ju naspieval a poslal Jurajovi. Táto krátka ukážka kapelu zaujala a dohodli sme sa, že skladbu dokončíme spoločne,“ priblížil zrod piesne The Curly Simon.

„Spolupráca s The Curly Simon bola už dlhodobejšie v ovzduší, ale až teraz prišiel ten správny čas. Základ pesničky Väzni predstáv nám poslal Simon cez telefón, s Jurajom sme na oplátku vymysleli refrén Takáto si. Celé sa to následne dorobilo na chalupe, kde sme so Simonom a Matejom Turcerom strávili krásny víkend. Tam sme nahrali aj podklady a spevy. Počas tohto procesu sme si uvedomili, že namiesto jednej pesničky robíme dve, preto má tento track dva názvy,“ prezradil Jozef Vrábel z Billy Barman.

Text piesne, ako už býva u Billy Barman zvykom, je veľkou metaforou a každý poslucháč si ho môže interpretovať po svojom. Kapela sa zhoduje, že neexistuje iba jedna správna interpretácia.

„Možno sa zdá, že spievame o žene, ktorú všetci chcú, ale my spievame o pravde a práve pravda vie byť často veľmi nepríjemná a škaredá. Pri písaní textu som sa inšpiroval všetkými pocitmi, ktoré som cítil, keď som sa dozvedel nejakú nepríjemnú skutočnosť. Ale nech už je pravda akákoľvek škaredá, vždy je dobré ju poznať,“ myslí si The Curly Simon, ktorého doplnil spoluautor textu Matej Ruman: „Verš ‘Ľudia sú tí istí, len sa vedia krajšie obliecť,’ hovorí o tom, že aj keď sa dnešná doba môže javiť ako úplne sci-fi, ľudská podstata ostáva nezmenená“.


Videoklip Takáto si/Väzni predstáv je poskladaný z rôznych autentických záberov, ktoré natočila samotná kapela v priebehu nahrávania piesne. Okrem The Curly Simon a členov skupiny Billy Barman sa v klipe objaví aj producent skladby Matej Turcer.

„Klip zachytáva celý proces tvorby pesničky na chalupe vo Vojke. Točili sme si ho sami na také malé Handycam kamery. Nie je to žiadne umenie, ale takýto klip sme ešte nemali a veľmi sa z neho tešíme. O finálny strih a následnú postprodukciu sa postaral veľmi šikovný Matúš Jarabica,“ opísal vznik videoklipu Jozef Vrábel.

Pesnička Takáto si/Väzni predstáv je v poradí už štvrtým singlom z pripravovaného albumu Galéria duševného zdravia, ktorý vyjde 26. marca. O tri dni na to kapela vyrazí na rovnomenné turné, ktorého hosťom bude aj The Curly Simon.

„Spoločné turné s The Curly Simon je odmena. Skúšobne, štúdia, klipy, fotoshootingy, tiež majú čo to do seba, ale koncertné pódia sú miesta, kde sa cítime najprirodzenejšie. Počas turné odohráme 13 koncertov. Pre náročnejších sme pripravili aj afterky, s ktorými nám pomôže Janko Kráľ. Tie sa uskutočnia v Trnave, Trenčíne, Košiciach, Žiline a Bratislave, teší sa na blížiace sa turné Juraj Podmanický.

„Pre svojich fanúšikov sme pripravili novú show, zaznejú obľúbené, nové a možno aj niektoré doposiaľ nevydané piesne. Každý koncert turné bude jeden veľký zážitok a to nielen pre divákov, ale aj pre nás. Dúfam, že si to celé spoločne užijeme a že to aj prežijeme,“ doplnil s úsmevom The Curly Simon.

Barmani pre svojich fanúšikov okrem turné prichystali aj špeciálnu Listening Session. Tá sa uskutoční 20. marca o 19:00 v Bratislave v Old Fashioned Bar. Kapacita tohto večierka, ktorý uvedie Joe Trendy a na ktorom prvýkrát zaznie celý nový album, je striktne limitovaná. Zúčastniť sa ho môže len 60 najrýchlejších fanúšikov.

Marek Kučera a NMR (foto: Lousy Auber, press)


BILLY BARMAN – GALÉRIA DUŠEVNÉHO ZDRAVIA TOUR 2024
Hosť turné: The Curly Simon

29.3. MARTIN, Barmuseum
30.3. NITRA, Domof Creativity
6.4. PIEŠŤANY, Žiwell Kursalon
9.4. PRAHA, Lucerna Music Bar
10.4. BRNO, Fléda
12.4. TRNAVA, Malý Berlín
13.4. TRENČÍN, Hviezda
19.4. PREŠOV, Stromoradie
20.4. BANSKÁ BYSTRICA, Záhrada
24.4. OLOMOUC, Jazz Tibet Club
26.4. KOŠICE, Tabačka
27.4. ŽILINA, Stanica-Zárečie
30.4. BRATISLAVA, Stará tržnica

AMSTERDAM KLEZMER BAND PREKRAČUJÚ HRANICE ŽÁNROV

Amsterdam Klezmer Band (AKB) hrajú piesne v štýle klezmer s prvkami balkánskej, rómskej i hip-hopovej hudby. Nový album „Bomba Pop“ produkoval rakúsky hudobník Dunkelbunt. Skupina ho venovala jej zosnulému spoluzakladateľovi a akordeonistovi Theovi van Tolovi.


Holandskú skupinu Amsterdam Klezmer Band založil v roku 1996 saxofonista a spevák Job Chajes. Dodnes sú autormi väčšiny svojho repertoáru. Nie sú zakonzervovanými  tradicionalistami, naopak v rámci klezmeru vždy experimentovali, a to dosť odvážne. Kombinovali ho nielen s cigánskou, džezovou, či juhoamerickou hudbou, ale občas ho dochutili aj rapom. Ich skladby remixovali svetoznámi dídžeji ako C-Mon & Kypski, Shantel a ďalší.

Sami seba nazývajú „mini dychovka“. Na ich koncertoch väčšinou zavládne radostné spojenie rôznorodých návštevníkov. Ich druhý spevák Alec Kopyt pochádza z Odesy. Priniesol do kapely starý, horkosladký piesňový štýl ulíc tohto prístavného mesta.

„Sme demokratická kapela. Rozmanitosť je to, čo vytvára náš špecifický štýl“, povedali AKB.

Najnovší album „Bomba Pop“ obsahuje nápadité skladby, rýchle i pomalé, inštrumentálne aj vokálno-inštrumentálne. Jeho nahrávky začali vznikať koncom roka 2022. Skladali ich viacerí členovia skupiny a nahraté boli v spolupráci s rakúskym dídžejom, klaviristom a producentom Dunkelbuntom, čo je pseudonym Viedenčana Ulfa Lindemanna. Tento hudobník je starým známym kapely, spolupracoval s ňou už na začiatku 90. rokov počas mánie „Balkan Beats“ na remixoch skladieb „Naie Chuppe“ a „Chassid in Amsterdam“.


Moderný nielen klezmer

Výsledkom poslednej spolupráce Amsterdam Klezmer Band a Dunkelbunta je vzrušujúca, búrlivá zmes tradičného klezmeru, orientálnych melódií a vplyvov súčasnej pop music v kombinácii s charakteristickou energiou, ktorou je pre túto kapelu známa už viac ako dve a pol desaťročia.

Úvodná skladba „Do It In Amsterdam“ zaujme zmesou cumbie a klezmeru. V roku 2025 oslávi holandské hlavné mesto 750. výročie svojho založenia a kapela z tohto bezpečného útočiska, ktorému sa v jidiš hovorí Mokum, sa na to už teraz teší. Na albume nájdete napríklad pieseň „Boogaloo Choices and Consequences“ inšpirovanú rytmami drum & bass. Jej text je o rozhodnutiach a ich nevyhnutných dôsledkoch. Piesne ako „Bomba“ a „Joey’s Hora“ vás prevedú tradičnejším židovsko-americkým swingom a takmer klasicky znejúcimi motívmi.

Skladba „On Mala“ rozpráva príbeh vojnového hrdinu, ktorý prišiel o nohu a teraz sa pretĺka životom. Kapela vás tiež pozýva, aby ste sa nechali očariť „Sirénami z Amsterdamu“, inštrumentálnym balkánskym klezmer-reggae zážitkom, ktorý dáva každému členovi príležitosť predviesť svoj individuálny štýl.


Skladbu „Fire“ naspievala Brenna MacCrimmon, známa svojou pôsobivou interpretáciou tureckej a balkánskej hudby. Počuť v nej kombináciu tureckých groovov s popovými melódiami. „Jasper’s Dance“ ponúka rýchlu zmes merengue a hip-hopu a pieseň „A Greater Plan“ od Joba Chajesa zdôrazňuje dôležitosť zodpovednosti za náš svet.

„Bomba Pop“ je hudobne pestrým albumom, ktorý napriek rôznorodosti nepôsobí nesúrodo. Je dobrou predzvesťou nadchádzajúceho turné kapely po Holandsku a snáď aj po ďalších európskych mestách. Zatiaľ si ho môžete vychutnať v našom Mixcloud vysielaní v rubrike „Album týždňa“.

Róbert Gregor (foto: press Amsterdam Klezmer Band)