Previous
On air
Next
Next
ONLINE BROADCAST

EDITORSKÝ VÝBER: 18/2024

Editorské hudobné správy tentoraz iniciovali St. Vincent, Metronomy, Ibibio Sound Machine, The Woodentops a domáci Medial Banana.


Americká hudobníčka Annie Clark alias St. Vincent sa dostala do povedomia širšej verejnosti v roku 2014 vďaka piatemu bezmennému albumu, ktorý získal cenu Grammy. Jej novinka „All Born Screaming“ je prvým albumom, ktorý si sama produkovala. O vzniku nových piesní speváčka prezradila: „Musela som sedieť sama v miestnosti, spievať, hrať sa s modulárnymi syntetizátormi a prúdmi, otáčať gombíkmi, a potom nájsť tých šesť sekúnd, v ktorých všetko zapadne. Tentoraz som chcela byť sama prvým aj posledným filtrom, cez ktorý všetok materiál prejde. Znamenalo to tiež, že na mne ostali všetky pochybnosti.“ Ako povedal David Bowie: „Ak máš pocit, že sa nohami nedotýkaš zeme – potom si na správnom mieste, aby si urobila niečo vzrušujúce“. Prvý singel „Broken Man“ je o strate a žiadostivosti.


Anglická skupina Metronomy sa v sérii „Posse EP“ venuje spoluprácam. Jej partneri sú zodpovední za texty a skupina združená okolo Joea Mounta výlučne za zvuk. Druhá časť série je najmä o predstavovaní nových perspektívnych umelcov: „Čím viac robím s inými umelcami, tým viac sa teším znovu na svoju vlastnú hudbu,“ hovorí Mount o nahrávke. V piesni „With Balance“ spolu s Naimou Bock a Joshuom Idehenom tiež ukazuje, ako sa rôznorodé vplyvy môžu spojiť do jedného štýlu. Jemné gitarové zvuky londýnskej speváčky Naimy sa stretávajú s poéziou britského speváka Idehena, ktorý má svoje korene v Nigérii, pričom žije vo Švédsku.


Anglická afro-funková skupina Ibibio Sound Machine posúva hudbu pod vedením Eno Williamsa a Maxa Grunharda viac na klubové pódiá. Nový album „Pull The Rope“ zachytáva podstatu a má ešte viac prepracovanejší a vyzretejší zvuk. Charakteristický elektro pop s prímesou afrobeatu je nabitý zložitými rytmami i melódiami. Texty kritizujú antisociálne médiá a ich vplyv na medziľudské vzťahy alebo obhajujú posilnenie postavenia žien. Skladby ako „Pull The Rope“ a „Fire“ sú charakteristické repetitívnou jednoduchosťou kmeňového spevu a temperamentným funkovým štýlom.


Skupinu The Woodentops založili v južnom Londýne v roku 1983 spevák Rolo Mc Ginty a gitarista Simon Nawby. Ich album „Giant“ z roku 1986 považujú mnohí hudobní znalci za jeden z najvydarenejších a zároveň najnedocenenejších titulov osemdesiatych rokov. Kvalita sa ani časom nevytráca, čo potvrdzuje ich novinka „Fruits Of The Deep“, ktorá rockuje, funkuje, upokojuje a inšpiruje k mentálnym obrazom. Názov albumu odkazuje na vodu, dôležitý zdroj, ktorý robí našu Zem obývateľnou.


Medial Banana zverejnili videoklip k piesni „Bumerang“. Skladba, ktorú len ťažko dostanete z hlavy, patrí k najobľúbenejším na práve prebiehajúcom klubovom turné k albumu „More času“. S novou nahrávkou kapela obehla už 8 slovenských miest a pred pár dňami ju pokrstila vo vypredanom Kácečku v Bratislave spolu s viacerými hudobnými hosťami. Skupina sa chystá aj na Prahu a Brno, kde sa ich koncerty tešia vždy veľkému záujmu. Najbližšie ju čaká vystúpenie na Bratislavskom Majálese, kde vystúpi na záver prvého večera. Videoklip pochádza z dielne tvorcu Lukáša Pulíka, známeho pod pseudonymom Lupic. Zábery do videa vznikali popri fotení obalu aktuálneho albumu, ktorý už čoskoro vyjde aj na vynile. Skupina tiež počas Majálesu v Bratislave vyzve publikum, aby sa zapojilo do tvorby ďalšieho videoklipu. Všetci účastníci môžu točiť svoje zábery, ktoré neskôr skupina zozbiera a zostrihá do tzv. DIY klipu.

JÁN BOLESLAV KLADIVO O ÚLOMKOCH ZRKADLA A VECIACH, KTORÉ NEVIDIEŤ

Richard Sabo alias Ján Boleslav Kladivo je slovenský skladateľ, textár a zvukový inžinier. Pod pseudonymom mu od roku 1995 vychádzajú albumy, ktorými neprestáva prekvapovať. Pri príležitosti vydania jeho novinky „V úlomkoch zrkadla“ vznikol nasledujúci rozhovor.


Čo ťa motivuje tvoriť nové pesničky a kedy prichádza tá správna múza?

„Reagujem na nejakú situáciu. Dá sa povedať, že múzou je situácia. Skúsim uviesť príklad. Pesnička Keď vietor šepká stromom svoj obraz sna vznikla tak, že som sa pozeral na to ako David Lynch hovorí skladateľovi Angelovi Badalamentim, ako by si predstavoval hlavnú tému do seriálu Twin Peaks. Pocítil som, že musím spraviť pieseň o tom ako sa tí dvaja rozprávajú.“

Čo môžeme nájsť v úlomkoch zrkadla?

„Kto čítal Alenku v ríši divov vie, že na konci knižky prebieha súd, kde Kráľ povie, aby sudcovia vyriekli rozsudok. Či je obvinený vinný alebo nie, o tom sa budú baviť neskôr. Alenka na to odpovedá, že je to hlúposť, že ako také niečo mohlo Kráľovi prísť na rozum. Na to reaguje Kráľovná, ktorá skríkne: „Odtnite jej hlavu!“ Nikto sa nepohne. Alenka jej odvetí, že koho to vlastne chcú strašiť? Veď nie sú ničím iným len balíčkom hracích kariet. Môj album sa dotýka toho, že v úlomkoch zrkadla môžeme uvidieť, že naše existenčné strachy sú zveličené a naše sily umenšené akýmsi balíčkom hracích kariet.“

Tvoje nové skladby sú oproti minulosti komornejšie a intímnejšie. Elektronika akoby viac odchádzala do úzadia a v niektorých skladbách kladieš dôraz najmä texty a atmosféru. Čomu pripisuješ túto zmenu?

„Čas, v ktorom žijeme odskočil od poézie a metafyziky, k veciam ktoré nevidieť, ale pre mňa je životne nevyhnutné sa k nim vyjadrovať.“

Sleduješ nové technologické trendy, alebo uspokojíš sa s tým čo už poznáš.

„Ako vieš, nie som len pesničkár, ale aj experimentálny hudobník a zvukový inžinier, takže je pre mňa nutnosťou sa zaoberať novými vecami. Posledné dva roky sa venujem mixovaniu hudby v Dolby Atmos. Študujem koncepciu virtuálnej reality, nahrávam a editujem zvuky v ambisonics. Som fanúšikom skvelého VCV Racku – simulujúceho modulárnu elektroniku, v ktorom sa dá postaviť akýkoľvek hardvérový syntetizér. A nielen to, ale dá sa procesovať zvuk v dimenziách času a priestoru ľubovoľným spôsobom s minimálnymi nákladmi.“


Pomáhal ti niekto s novými nahrávkami?

„V skladbe Rozbehneš sa pozdĺž vĺn spieva Marcela Derevencová. Som veľmi rád, že sa projektu zúčastnila.“

Absolvoval si niekedy leteckú cestu Praha Berlín Warszawa? Čo ťa inšpirovalo k vzniku tejto piesne?

„Moja dcéra Justína žije vo Warszawe. Zbožňuje cestovanie lietadlom. Táto pieseň je vlastne rozhovor s ňou na diaľku. Ona čaká v termináli, o desať minút pristavia lietadlo. Číta si moje texty z neznáma.“

Vydanie tvojho nového albumu podporila SOZA. Aký význam pripisuješ fondom podporujúcich kultúru? Mohol by tento album vzniknúť aj bez ich pomoci?

„Album by mohol vzniknúť aj bez pomoci SOZA, ale ich pomoc si veľmi cením. Ak si umelec, ťažko bude z teba aj dobrý predavač. A kto nie je dobrý predavač, dobrý predavač svojej sily, ten to nemá také ľahké. Kultúru a umeleckú tvorbu by mal štát podporovať a ak by to dokázal bez hodnotiacich komisií, stal by sa superštátom.“

Tvoje nové nahrávky vychádzajú digitálne. Chcel by si pokračovať aj s vydávaním fyzických nosičov?

„Jediná možnosť vydávať fyzické nosiče je cez donorstvo – ľudia darujú peniaze, vyzbierajú sa na CD alebo vinyl a majú z toho dobrý pocit. Väčšina z nich už síce nemá CD prehrávače, alebo gramofóny, ale cenia si artefakt v poličke, veď autor tým u nich má možnosť žiť aj po smrti.“

Róbert Gregor (foto: archív Ján Bolesav Kladivo)

TRANSGLOBAL WORLD MUSIC CHART: MÁJ 2024

Na prvom mieste albumového rebríčka Transglobal World Music Chart sa tentoraz usadila kurdská speváčka Aynur s titulom „Rabe“.


Aynur je ikonickým hlasom kurdského ľudu. Už štvrťstoročie spája tradičnú kultúru svojej domoviny, vrátane bardských piesní a starovekej i modernej poézie Kurdistanu, s klasikou, džezom a popom zo Západu. Prostredníctvom súčasných hudobných štýlov otvára kurdskú kultúru celému svetu. Od začiatku svojej kariéry nastavila nové štandardy v kurdskej i tureckej hudbe a kombinovala tradičné hudobné nástroje s modernými aranžmánmi.

Uznávaný violončelista Yo-Yo Ma pred pár rokmi pozval Aynur do svojho úspešného súboru Silk Road Ensemble. V roku 2017 získala cenu „Master of Mediterranean Music Award“ od MMI v Berklee a v roku 2021 bola ocenená cenou „Artist Award“ na World Music Expo (WOMEX). Filmár Fatih Akın ju stvárnil vo filme „Crossing The Bridge “ a objavila sa tiež v dokumente Morgana Nevilla o Yo-Yo Ma.

V posledných desiatich rokoch Aynur rozvíjala svoj umelecký záber a zdokonaľovala umenie skladania autorských piesní. Na svojom ôsmom albume „Rabe“ zúročila viaceré skúsenosti nadobudnuté počas viac ako 20-ročnej kariéry. Jeho nahrávky vznikli v Kolíne nad Rýnom a Katalánsku a podieľalo sa na nich takmer 20 hudobníkov.

Poradie najúspešnejších albumov máj 2024:

  1. Aynur · Rabe · Dreyer Gaido [5]
  2. Aziza Brahim · Mawja · Glitterbeat [2]
  3. Sam Lee · Songdreaming · Cooking Vinyl [-]
  4. Lina · Fado Camões · Galileo Music Communication [1]
  5. Maria Mazzotta · Onde · Zero Nove Nove [3]
  6. Ali Doğan Gönültaş – Keyeyî – Mapamundi Música [-]
  7. Sahra Halgan · Hiddo Dhawr · Danaya Music [4]
  8. Jembaa Groove · Ye Ankasa | We Ourselves · Agogo [-]
  9. Ana Lua Caiano · Vou Ficar Neste Quadrado · Glitterbeat [11]
  10. V.A. · Congo Funk! Sound Madness from the Shores of the Mighty Congo River (Kinshasa / Brazzaville 1969-1982) · Analog Africa [26]
  1. Les Amazones d’Afrique · Musow Dance · Real World [8]
  2. Kiran Ahluwalia · Comfort Food · Six Degrees [-]
  3. Nancy Vieira · Gente · Galileo Music Communication [18]
  4. Tarek Abdallah & Adel Shams El Din · Ousoul · Buda Musique [6]
  5. Maliheh Moradi & Ehsan Matoori · Our Sorrow · ARC Music [17]
  6. Avalanche Kaito · Talitakum · Glitterbeat [-]
  7. Dele Sosimi & The Estuary 21 · The Confluence · Wah Wah 45s [-]
  8. Asmaa Hamzaoui & Bnat Timbouktou · L’Bnat · Ajabu! [-]
  9. Lass · Passeport · Chapter Two [-]
  10. Yīn Yīn · Mount Matsu · Glitterbeat [-]
  1. Otava Yo · Loud and Clear · ARC Music [9]
  2. Halva · Musafir · Zephyrus [-]
  3. Besh o droM · Hova Lesz a Séta? · Fonó [-]
  4. Quintet Bumbac · Héritages · Collectif Çok Malko [-]
  5. Suzumeno Tears · Sparrow’s Arrows Fly so High · Doyasa! [-]
  6. Marjan Vahdat · The Eagle of My Heart · Kirkelig Kulturverksted [-]
  7. Vedan Kolod – Birds – CPL-Music / CPL-Musicgroup [-]
  8. Abdallah Oumbadougou · Amghar: The Godfather of Tuareg Music Vol. 1 · Petaluma [-]
  9. Amsterdam Klezmer Band · Bomba Pop · Vetnasj [10]
  10. Newen Afrobeat · Grietas · Lichens Family [-]
  1. Sutari · #kołysankidlaświata · Audio Cave [21]
  2. Za! & Perrate · Jolifanto · Lovemonk [-]
  3. Talib Trio · Aap Ka Number Hai? · Honiunhoni [-]
  4. Shakti · This Moment · Abstract Logix [12]
  5. Cara de Espelho · Cara de Espelho · Locomotiva Azul [16]
  6. Natascha Rogers · Onaida · Nø Førmat! [7]
  7. Mekit Dolan Muqam Group · Bayawan · Old Heaven Books / B10 Live [-]
  8. Kavita Shah · Cape Verdean Blues · Folkalist [37]
  9. Altan · Donegal · Compass [-]
  10. Bixiga 70 · Vapor · Glitterbeat [32]

NMR (foto: press Aynur)


Zakladujúci členovia a administrátori Transglobal World Music Chart:

Ángel Romero (US), Araceli Tzigane (ES), Juan Antonio Vázquez (ES),

Súčasní aktívni členovia:

Gil Medovoy (US), Chris Heim (US), Ciro De Rosa (IT), Scott Stevens (US), Hendrick T S Foh (MY), Cliff Furnald (US), Rob Weisberg (US), Toni Polo (FR/ES), Nicolás Falcoff (AR), Masakazu Kitanaka (JP), Jordi Demésenllà (ES), Rafael Mieses (DO/US), Luís Rei (PT), Jean Trouillet (DE), Evangeline Kim (US), Willi Klopottek (LU/DE), Alejandro López (ES), Jon Kertzer (US), Ken Stowar (CA), Jiří Moravčík (CZ), Mu Qian (CN), Gil Rouvio (IL), Bouna Ndiaye (SN/US), Kutay Derin Kuğay (TR), Robert Gregor (SK), Yatrika Shah-Rais (IR/US), Armen Manukyan (AM), Rolf Beydemüller (DE), François Bensignor (FR), Eleni Ziliaskopoulou (GR), Marija Vitas (RS), Jaïr Tchong (BE), Enrique Blanc (MX), Tiago Lucas Garcia (BR), Zekeriya S. Şen (TR), Benjamín Muñiz (PR), Daryana Antipova (RU), Mika Kauhanen (FI), Luisa Piñeros (CO), Toni Pennacchia (US), Chen Hanzi (CN), Takuya “Salam” Unagami (JP), Janaína Ávila (BR), Roger Short (UK), Ankur Malhotra (IN), Alexis Herrería (MX), Rosângela Britto (BR), Ula Nowak (PL), Liana Cisneros (PE), Banning Eyre (US), Magda Tejchma (PL), Seth Jordan (AU), Tony Hillier (AU), Charlie Crooijmans (NL), Nigel Wood (IE), Dore Stein (US), Roger Holdsworth (AU), Madan Rao (IN)

Viac na: https://www.transglobalwmc.com/

FAADA FREDDY: HUDBA BEZ PESTICÍDOV

Štýl senegálskeho speváka Faada Freddyho je v globálnom kontexte jedinečný. Charakterizujú ho gospelové balady, tanečné riddimy a hymnické melódie, ktoré vytvára len pomocou svojho hlasu a tela. Jeho druhý album „Golden Cages“ ukrýva pozitívne posolstvá a je alternatívou k hektickému tempu moderného života.


„Robím hudbu bez pesticídov,“ vtipkuje Faada Freddy, keď hovorí o svojom novom albume. Vo svete, v ktorom hudbu charakterizujú najmä počítačové beaty, autotune a umelá inteligencia, sa spolieha na prirodzené, organické zvuky vytvorené ľudským telom. Skladby na albume „Golden Cages“ vznikli len pomocou tlieskania, lúskania, dupania, spievania, rapovania a beatboxu a predstavujú ďalší umelecký vrchol senegalského hudobníka.

Abdou Fatah Seck, neskôr známy ako Faada Freddy, sa narodil v roku 1975 v Saint Louis na severozápade Senegalu. V mladosti sa nadchol najmä pre soul a hip-hop a v roku 1992 založil rapovú skupinu Daara J, ktorá sa svojimi angažovanými textami stala známou aj mimo Senegalu. Podarilo sa jej vystúpiť so svetovými hviezdami ako Public Enemy, Mos Def alebo Wyclef Jean.

Beat Box Gospel

V tvorbe skupiny Daara J sa popri rape objavovalo veľa spevu a acapella medzihier. Keď Faada Freddy v roku 2015 pracoval na svojom prvom sólovom albume „Gospel Journey“, do centra svojej hudby postavil ľudský hlas. S päťčlenným vokálnym ansámblom na ňom prespieval skladby popovej speváčky Sia, hardcorovej skupiny Rise Against, alebo kamerunskej speváčky a skladateľky Irmy. Nasledovali ocenenia, koncerty a Faada Freddy sa stal populárnym najmä vo svojej adoptívnej krajine, vo Francúzsku.

Na novom albume upustil od prebratého repertoáru a predstavuje 12 autorských skladieb, ktoré napriek obmedzenému rozsahu nástrojov znejú veľmi rozmanito. Jeho acapella kapela imituje rockové gitarové riffy v skladbe „Happy Together“, v „Aladdin“ beatboxuje na dancehall riddim a v „Day To Day Struggle“ si pospevuje vo valčíkovom rytme. Novinkou tentoraz je, že v skladbách môžete počuť viac „dupania“, čo im dáva väčšiu energiu.


Nebojte sa a buďte šťastní

Nové piesne spájajú optimistické a popové melódie, ktoré ešte viac zdôrazňujú pozitívne posolstvá Faada Freddyho. Mnohé skladby pripomínajú skladbu „Don’t Worry Be Happy“ od Bobby McFerrina, ktorá tiež využíva vokály, snapping a beatbox.

Skladba „Happy Together“ opisuje, že my ľudia potrebujeme spoločenstvo, aby sme boli šťastní, „Tables Will Turn“ dáva nádej na lepšiu budúcnosť. Pieseň „The One For Me“ je o mužovi, ktorého podvádza jeho priateľka. Freddy však vďaka svižnému rytmu mení romantickú drámu na pozitívny príbeh o poučení sa z chýb. Okrem osobných skúseností sa v piesni ako „Africa Nangadef“ venuje aj sociálnym otázkam. Je to jedna z mála piesní, ktorú spieva vo svojom rodnom jazyku. Svojim hlasom ju podporila beninská hviezda Angelique Kidjo, s ktorou oslavuje úspechy kontinentu. O jeho afrických koreňoch hovorí aj oslavná pieseň „Massilo“, v ktorej pripomína tradíciu griotov a zdôrazňuje, aké dôležité je poznať vlastnú históriu.

Titulná skladba „Golden Cages“ sa zaoberá súčasnou kapitalistickou spoločnosťou a opisuje ju ako zlatú klietku, v ktorej sme napriek mnohým možnostiam manipulovaní a utláčaní. Radí: „Osloboďte svoju myseľ“ a opisuje nebo ako svoju strechu a svet ako svoju krajinu.

„Cieľom mojej hudby nie je uvrhnúť ľudí do depresie. Pozerám sa na ich problémy a potom hovorím, že najdôležitejšie je to, čo sa z nich naučíte,“ povedal Faada Freddy.

Albumom „Golden Cages“ Faada Freddy pokračuje vo svojej „gospelovej ceste“ a prekonáva svoj debutový album piesňami plnými poézie, ľahkosti a nádeje.

NMR (foto: press Faada Freddy)

FESTIVAL VIVA MUSICA! OSLÁVI 20. NARODENINY

Jubilejný 20. ročník festivalu Viva Musica! prinesie do Bratislavy opäť to najkvalitnejšie zo sveta klasickej hudby. Tento rok sa jeho návštevníci môžu tešiť na svetoznámeho husľového virtuóza a držiteľa Grammy Maxima Vengerova, ktorý sa na Slovensko vráti po dvadsiatich rokoch. Ďalším zverejneným účinkujúcim v programe festivalu je škótsky gitarista Sean Shibe – umelec, ktorý rúca zaužívané klasické stereotypy a naplno vystihuje filozofiu festivalu „klasika inak“.

Maxim # Polina

Keby sa vyhlasovala Superstar v klasickej hudbe, Maxim Vengerov by bol jej hlavným predstaviteľom. Na pódiu debutoval ako 5-ročný, ako 10-ročný nahral svoj prvý album a počas svojej fascinujúcej umeleckej kariéry spolupracoval s najvýznamnejšími svetovými umelcami a orchestrami. V súčasnosti je na vrchole svojich tvorivých síl a zároveň už v pozícii inšpirujúcej legendy. „Keď sa dotknem huslí, je tam úplne všetko. Akoby sa spojili dva magnety: ja a hudba,“ prezradil o sebe husľový virtuóz, ktorý si do Bratislavy prinesie aj svoje vzácne stradivárky z roku 1727.

Umeleckú kariéru Maxima Vengerova lemujú koncerty v prestížnych svetových sálach a na festivaloch, desiatky významných ocenení, ikonické nahrávky vo svetových hudobných vydavateľstvách, ale aj aktivity na poli dirigovania či pedagogické pôsobenie v oblasti vzdelávania mladých hudobných talentov. Pre bratislavské publikum si Vengerov pripravil sústredenú „beethovenovskú“ dramaturgiu stelesnenú v Sonátach pre husle a klavír č. 1, 5, 8 a 10, ktoré uvedie spolu s hviezdnou klaviristkou Polinou Osetinskayou. „Veľmi sa teším, že na festivale Viva Musica! spolu s Polinou predstavíme program pozostávajúci zo štyroch Beethovenových sonát pre husle a klavír. Beethovenove sonáty patria medzi najvýznamnejšie diela husľového repertoáru a pre mňa majú obrovský význam. Sú to diela veľkej emocionálnej hĺbky a neustáleho objavovania, pričom každá sonáta je dôverným dialógom medzi husľami a klavírom. Do Bratislavy sa vraciam po veľmi dlhej dobe a som rád, že práve s týmto programom,“ hovorí Maxim Vengerov. „Tento koncert bude súčasťou cyklu, v rámci ktorého uvedieme kompletné Beethovenove husľové sonáty s mojím drahým priateľom, Maximom Vengerovom. Teším sa, že ho budeme môcť zdieľať práve s bratislavským publikom,“ doplnila Osetinskaya.

Koncert sa uskutoční vo štvrtok 11. júla o 20:00 vo Veľkom evanjelickom kostole na Panenskej ulici v Bratislave.


Klasická aj elektrická gitara

Ďalším potvrdeným účinkujúcim 20. ročníka festivalu Viva Musica! je škótsky gitarista Sean Shibe. Absolvent Royal Conservatory of Scotland a Kunst-Universität v Grazi je právom označovaný za jedného z najlepších gitaristov mladej generácie, ktorý hranice vlastného interpretačného majstrovstva posúva každým svojím koncertom a novým albumom (Broken Branches, Profesión, Lost & Found, softLOUD). Shibe je zanieteným propagátorom súčasnej hudby a je známy najmä svojím inovatívnym prístupom k hre na klasickej a elektrickej gitare či renesančnej lutne. Novú hudbu rád kombinuje s hudbou naprieč storočiami, často vo svojich vlastných úpravách. Časopis The Times o ňom napísal: „Seanova hudba je majstrovská, krásna a presvedčivá vo všetkých smeroch.“

Sean Shibe je držiteľom niekoľkých významných ocenení (ECHO Rising Star, OPUS Klassik, BBC New Generation Artist, Leonard Bernstein Award, nominácia na Grammy a ď.) a i napriek mladému veku v súčasnosti zároveň pôsobí ako profesor hry na gitare na Guildhall School of Music & Drama v Londýne. Do Bratislavy príde s originálnym programom, v rámci ktorého predstaví diela pre klasickú a elektrickú gitaru počnúc tvorbou Hildegardy z Bingenu, cez diela Johanna Sebastiana Bacha, Agustina Barriosa Mangorea až po ikonické mená hudby 20. a 21. storočia ako Sofia Gubajdulina, Olivier Messiaen, Steve Reich či Thomas Adès.

Koncert Seana Shibeho je naplánovaný na utorok 23. júla 2024 o 20:00 v Pontone na Tyršovom nábreží.


Medzinárodný hudobný festival Viva Musica! vznikol v roku 2005 a v tomto roku oslávi 20. narodeniny. V termíne od 4. júla do 15. augusta 2024 prinesie 13 koncertov na rôznych miestach v Bratislave. Súčasťou festivalu budú opäť obľúbené koncerty v mestských záhradách a parkoch s podtitulom Hudobné záhrady, odkazujúce na prvý ročník festivalu, ktorý sa uskutočnil ešte pod rovnomenným názvom – Hudobné záhrady Bratislavy. Ďalšie koncerty plánuje festival zverejňovať postupne.

Marek Kučera a NMR (foto: press)

CEU: NOVELA BEZ TECHNOLOGICKÝCH VYCHYTÁVOK

Céu pochádza z hudobnej rodiny zo São Paula. Jej šiesty album „Novela“ bol nahraný v USA za asistencie producentov Pupilla a Adriana Younga.


V piesňach Céu dominujú štýly samba a bossa nova podfarbené elektronikou. Počuť v nich aj indie pop, lounge music, ambient a jazz. Jej prejav je zväčša jemný a zasnívaný.

Ako speváčka a skladateľka naštartovala svoju kariéru v Lower East Side v New Yorku. Začiatkom roku 2000 ju ako začínajúcu tlmočníčku ovplyvnili vystúpenia tamojších černochov a portorických MC´s a uchvátila ju sloboda vyjadrovať sa prostredníctvom vlastnej tvorby. Táto odvaha sa odrazila na jej bezmennom debutovom albume z roku 2005, ktorý bol nominovaný na ceny Grammy a Latin Grammy Awards. Zároveň sa tento titul objavil vo viacerých svetových rebríčkoch a podľa časopisu Billboard sa stal jedným z najpredávanejších brazílskych albumov v USA.

Spolupráce

Pred ôsmimi rokmi začala Céu spolupracovať s Francúzom Hervé Saltersom, spevákom skupiny General Elektriks a Pupillom, bubeníkom brazílskej „post-punkovo-samba-reggae-rapovej“ skupiny Nação Zumbi (Národ zombies), s ktorým spolupracuje dodnes.

Hervé vniesol do jej hudby šmrnc francúzskej elektronickej hudby a Pupillo zase zanechal pečať jedenásťmiliónového mesta São Paula. Výsledkom tejto spolupráce boli úspešné albumy „Tropix“ (2016), a „Appka“ (2019).


Západné pobrežie USA

V roku 2023 vycestovala Céu kvôli nahrávaniu svojho nového albumu „Novela“ do Los Angeles. Ruku k dielu opäť priložil producent Pupillo, ktorý v minulosti spolupracoval so speváčkou Gal Costa, alebo Erasmom Carlosom. Na vzniku albumu sa podieľal aj americký multiinštrumentalista a aranžér Adrian Young zo štúdia Linear Labs, ktorý je známy vďaka albumu „Something About Apríl“ (2011) a spoluprácam s hudobníkmi ako Snoop Dogg, Kendrick Lamar, skupinami The Delfonics a Wu Tang Clan, ako alebo spolurežírovaním multimediálnej iniciatívy „Jazz Is Dead“.

Ako je pri Adrianovej práci zvykom, album bol nahraný naživo, bez súčasných technologických vymožeností. Všetky piesne boli zaznamenané analógovo na magnetofónový pás, no vždy v dynamickom momente, ktorý si vyžaduje úplnú prítomnosť. Je to staromódny prístup, ktorý sa odvoláva na začiatky nahrávania hudby.

„Futuristický zážitok si vyžaduje emocionálnu vyspelosť a nie umelosť. Nič vintage,“ ubezpečuje speváčka.

Céu - Novela

Viac hlasov

Album „Novela“ pozostáva z dvanástich skladieb, ktoré sú pretkané hlasmi hosťujúcich speváčok. „Svitlo v tvojej šťastnej farbe/ Spievaj svoju mantru a choď/ Spievaj/ Život je pre odvážnych,“ spieva Céu v úvodnej piesni „Raiou“, v ktorej počuť aj hlas uznávanej MC a skladateľky menom LadyBug Mecca zo skupiny Digable Planets. Jej rodičia pochádzajú tiež z Brazílie.

Pieseň „Into my Novela“ je výsledkom spolupráce Céu a Lucasa Martinsa a hovorí o teledráme každodenného života, v ktorej nie sú televízne kamery zaznamenávajúce akcie, ani vopred pripravené scenáre. „Ja som hlavným hrdinom mojej novely/ Tak dobre, áno, baby/ Chcem sa naučiť, ako ma chceš/ Milovať ťa,“ počuť v skladbe.

V piseni „Gerando Na alta“ hosťuje Anaiis, francúzsko-senegalská speváčka a skladateľka so sídlom v Londýne. Spolu so Céu si vymenili svoje dojmy o sesterstve.

Album „Novela“ vyžaruje zvuk starých technológií, krémovosť, bolero, ozveny soulovej hudby, zvuky zeme, rap, šepot i liečenie. Potvrdzuje nebojácnosť jeho autorky, ktorá je vďaka komplexnosti a tvorivej práci stále oddaná svojej dobe. Aj preto vám tento titul predstavíme v rubrike „Album týždňa“ na platforme Mixcloud.

Róbert Gregor (foto: press Céu)

EDITORSKÝ VÝBER: 17/2024

Prinášame najnovšie správy o duách Pet Shop Boys a Amadou & Mariam, speváčkach Nia Archives, Lucy Rose a Tamara Kramar i domácej skupine Vlado Nosál & The Avedons.


Pred 34 rokmi vyšiel prvý singel dua Pet Shop Boys s názvom „West End Girls“. Spevák Neil Tennant v ňom recitoval verš: „Nemáme žiadnu budúcnosť / Nemáme žiadnu minulosť / Dnes sme tu, pripravený na dlhé roky.“ Tieto slová vystihli nadčasovosť tohoto britského dua, známeho svojimi kamennými tvárami. Na novom, v poradí šesťnástom albume s názvom „Nonetheless“ počuť Tennantov jednoducho znejúci prejav rozprávajúci príbehy o osamelosti, túžbe a láske. Texty na novom horko-sladkom diele sú podfarbené typickými elektronickými beatmi a orchestrálnymi harmóniami, tak ako v minulosti.


Malijská dvojica Amadou & Maryam ohlásila nový album piesňou „Mogolu“(Ľudia). Slepý pár sa zoznámil v 70. rokoch minulého storočia v inštitúte pre mladých nevidiacich v Bamaku. Odvtedy tvorí hudbu, pričom kombinuje tradičné štýly z Mali s rockom i popom a spája tradície s modernosťou. Medzinárodne sa mu podarilo preraziť v 80. rokoch vďaka koncertnému turné so Stevie Wonderom. Potom sa duo presťahovalo sa do Paríža a vydalo prvý medzinárodný album. Nasledovali spolupráce s Manu Chaom, Damonom Albarnom a dokonca aj s Herbertom Grönemeyerom. Keďže nás doteraz Amadou & Maryam nesklamali, je sa na čo tešiť. Titulná nahrávka vyzerá sľubne!


Anglická hudobníčka Nia Archives má motto, že ticho môže byť hlasné. Na albume „Silence Is Loud“ spája jungle a popové balady, pričom jeho texty sú o neopätovanej láske, odcudzení od vlastnej rodiny, alebo samote v miestnosti plnej ľudí. Skladba „Cards On The Table“ je o náhodnom stretnutí s milencom, ktorý ju prinúti vyložiť všetky karty na stôl a jednoducho si užívať život. Napokon od roku 2021 tvrdo pracuje a svojimi doteraz vydanými EP oživila žáner UK jungle, ktorý sa jej podaril preniesť do oblasti popu. Je teda prirodzené, že Nia sama seba označuje za žánrovú emocionálnu žonglérku, a to aj napriek tomu, že v štýle jungle vždy dominovali muži.


Úspešná kariéra Angličanky Lucy Rose sa začala pred 12 rokmi albumom „Like I Used To“, no speváčka v posledných rokoch prešla viacerými skúškami. Po pôrode svojho syna v roku 2021 začala pociťovať bolesti chrbta a nemohla ani zdvihnúť svoje dieťa alebo tlačiť jeho kočík. Po mesiacoch odmietania zo strany praktického i ďalších lekárov jej diagnostikovali čiastočne pôrodnú osteoporózu. Neskôr si sama zaplatila vyšetrenie magnetickou rezonanciou a zistila, že má zlomených osem chrbtových stavcov. Napriek ťažkostiam dokázala v traumatickom období zložiť piesne pre svoj nový album „This Ain’t The Way You Go Out“, pričom jeho nahrávky znejú blažene a nežne.


Tamara Kramar si dala predsavzatie predstavovať z pripravovaného mini albumu každý mesiac novú pieseň. Tentoraz to je jarný singel „Sunflower“, ktorý spája brazílsku bossa novu s popom. „Minulý rok v júni som bola v Londýne na koncerte mojej obľúbenej speváčky, gitaristky a producentky Raquel Martins. Spoznala som na ňom jej flautistku menom Rūta Sīpola. Po koncerte sme sa rozprávali, a ako tri cudzinky vo veľkom meste (Raquel je z Portugalska a Rūta z Lotyšska) sme sa skamarátili. Keď prišlo na nahrávanie piesne, rozhodla som sa Rūtu osloviť, či by ju neobohatila. Sunflower je inšpirovaná práve bossa novou, v ktorej sú flauty bežné. Súhlasila a prekvapila ma pikoškou, že s nahrávaním jej pomohla aj Raquel. Ich hlasy možno počuť na konci nahrávky,“ prezradila Tamara.


Slovenská skupina Vlado Nosal & The Avedons zverejnila novinku s názvom „Car“. Je to v poradí už tretia skladba z jej očakávaného debutového albumu. Vlado sa v novinke venuje snom, sklamaniam, autám a elektrickým gitarám – symbolom jeho života ako hudobníka. Videoklip bol natočený na VHS a zobrazuje cestovanie autom pravdepodobne niekde na koncert. „Táto skladba je pokračovaním cesty, ktorú sme započali našou skladbou Cold Cigarette. Stále ide o melodickú pesničku, ktorú dokážem zahrať aj sám s gitarou, no v domácom štúdiu sa snažím experimentovať, využívať elektroniku a zároveň sa čo najviac vyhýbať softvérovým nástrojom.“ Poznávacím znamením kapely sa v poslednej dobe stal tiež spev Barbary Vojtašákovej.

NOVÁ HUDBA: APRÍL 2024

Na streamovacích službách sme pre vás zhrnuli to najpodstatnejšie z aprílovej hudobnej ponuky.


O dôležitých albumoch ste sa už mohli dozvedieť z našich rubrík „Zaujímavý album“ a „Editorský výber“. Zaujali nás najmä novinky, ktoré nahrali napríklad Local Natives, Coma, Leyla McCalla, Jemba Groove, Thea Gilmore, Sinkane, Orange Blossom, alebo ShazaLaKazoo.

V nižšie zverejnenom playliste nájdete aj ďalšie zaujímavé nahrávky napríklad od The Libertines, Delgres, James, Nia Archives, Kaleida, Dekker, Nube, A Certain Ratio, Grace Cummings, Tiken Jah Fakoly, Branko, Sam Lee, Elbow, Please Madame, Bonnie Banane, Kiran Ahluwalia, Lucy Rose, De-Phazz, Still Corners, Liraz, Sahra Halgan, Bab L´Bluz a ďalších. Budeme sa snažiť o niektorých z nich pripraviť podrobnejšie články.

Z domácej scény tento mesiac najviac zarezonovala spolupráca Duhana a Nylon Union a albumy od Tolstoys, Jána Boleslava Kladiva, prípadne Jany Kirschner.

Ak nestíhate sledovať naše online vysielanie na platforme Mixcloud, tak aprílovú selekciu si môžete vychutnať aj prostredníctvom streamovacích služieb YouTube Music, Tidal a Spotify.

Príjemné počúvanie!

Róbert Gregor

HEX PREDSTAVUJÚ LETNÚ NOVINKU S NÁZVOM INÁ AKO OSTATNÉ

Skupina HEX predstavuje pesničku Iná ako ostatné, ktorá je doslova “iná ako ostatné” už len tým, že vznikla v spolupráci s vokálnym triom Serenaders’ Sisters. Táto zaujímavá kombinácia v spojení s vtipným textom a veselou hudbou prináša poslucháčom pohodovú atmosféru na počúvanie tzv. „do každého počasia“.


“Dievčatá sú nesmierne sympatické a bola naozaj radosť s nimi spolupracovať. Ľahkosť, profesionalita a úsmevy, takto by sa dali charakterizovať dievčatá zo Serenaders’ Sisters, ktoré s nami vystúpia aj na našom prvom letnom koncerte, na Bratislavskom Majálese.“ spomína Tomáš „YXO“ Dohňanský – basgitarista a manažér kapely.

Podľa slov kapely nahrávka vznikala postupne a prvá verzia bola v dosť tvrdom až punkovom štýle. Neskôr sa však rozhodli, na Šarkanov impulz, skladbu zjemniť, pridať jazzové akordy, banjo a vokály a finálna verzia bola na svete.

„Skladba v sebe nesie imaginárny nekonečný príbeh zjavenia sa mladého dievčaťa „z odkiaľ si“ vo veľkom meste, ktorá objavuje svet. Aj veľmi dospelým mužom sa z tej neuchopiteľnej chémie jej mladosti podlamujú kolená, veď je predsa „iná ako všetky ostatné“, dodáva spevák Peter „ŠARKAN“ Novák.

Autorom hudby aj textu je Martin „FEFE“ Žúži

„Veľmi dobre si pamätám, kde prišiel prvý nápad na pesničku Iná, ako ostatné. Bolo to na zvukovej skúške, myslím, že jedného z prvých koncertov po covidovom lockdowne. Zvukár potreboval niečo vyriešiť, a ja som začal podvedome hrať dookola dva akordy v staccatovom rytme. Riff sa mi zapáčil a prakticky okamžite ma napadla aj melódia spevu v slohe. Potom to už bola dlhšia cesta,“ spomína FEFE.

O svojský videoklip sa postaral dlhoročný kamarát kapely, režisér Braňo Špaček

„Pre mňa je to na kapelu HEX netypická pesnička a vnímam ju akoby vznikla a bola hraná “len tak” mimochodom. Takže môj obraz k tej pesničke je “len taká” impresia s dievčaťom, ktorá sa strieda s uvoľnenou situáciou hudobníkov, ktorí si “len tak” bez veľkej produkcie hrajú. Inšpirovaný vokálnymi “vlnami” dievčat zo Serenaders’ Sisters, som medzi to celé zakomponoval takú trocha “nezmyselne” sa opakujúcu situáciu, kde 3 speváčky sledujú hlavnú hrdinku prechádzajúcu okolo nich, „spomína režisér Braňo Špaček.

Herečka Simona Guľášová ako hlavná postava klipu

Skupina HEX si tento rok stihla prevziať už dve prestížne ocenenia na Slovensku aj v Čechách. Okrem ocenenia Krištáľové krídlo v kategórii populárna hudba získala aj Cenu Anděl za slovenský album v Českej Republike.

„Myslím, že tieto ocenenia nás utvrdili v tom, že naša nová tvorba a zostava má zmysel a nová hudba, ktorú tvoríme stále oslovuje široké publikum aj ľudí z branže. Vyhrať v jednom roku dve takto významné ceny je úžasné,“ dodáva FEFE.

Kapelu tento rok čaká množstvo koncertov po celom Slovensku, ktoré odštartujú 4. mája na Bratislavskom Majálese. A nielen to, budúci rok sa môžu fanúšikovia tešiť na špeciálne koncerty pri príležitosti osláv 35 rokov na hudobnej scéne.

Andrea Súlovská a NMR (foto: press)

LOCAL NATIVES DOKONČILI SVOJU VÝPOVEĎ

Americká skupina Local Natives zverejnila svoj šiesty album „But I’ll Wait For You“, ktorý je pokračovaním minuloročného albumu „Time Will Wait For No One“. Nové nahrávky sú pripomienkou pominuteľnosti času a nutnosti uprednostnenia ticha pred hlukom.


Local Natives pochádzajú z Los Angeles a inšpiračne vychádzajú z obdobia flower power. Do svojej tvorby zároveň vkusne zahŕňajú aj prvky elektronickej hudby a najnovších technológií.

Debutovali v roku 2009 albumom „Gorilla Manor“,  v roku 2013 naň nadviazali o niečo melancholickejším titulom „Hummingbird“ a v roku 2016 s čiastočne politicky zameraným dielom „Sunlit Youth“. Vysoko nasadenú umeleckú latku sa im podarilo udržať aj ďalšími titulmi „Violet Street“ z roku 2019 a „Time Will Wait For No One“ z roku 2023, na ktorý voľne nadväzuje ich nový album.

Výdych k nádychu

Skupina čerpá tvorivú energiu z pôvodných inšpirácií, no ich novinka má svojský charakter. Ako singel vyšla v predstihu úvodná skladba „Alpharetta“, pomenovaná podľa amerického mesta v štáte Georgia. Táto povznášajúca uspávanka je dôstojným pokračovaním predchádzajúceho albumu, pretože pokračuje v melancholickej a upokojujúcej aure a rozširuje skôr načrtnuté témy.

„Naša novinka nie je odpoveďou na otázku, ale výdychom k nádychu. Je toho tak málo, čo máme pod kontrolou, ale uprostred všetkého tohto chaosu si môžeme vybrať, či tu budeme jeden pre druhého,“ povedala kapela.


Nová životná etapa

Jedným z vrcholov albumu je pieseň „Ending Credits“, ktorá kladie dôraz na reflexiu a obavy zo života. Vďaka melodickým tónom klavíra a upokojujúcemu spevu by to mohla byť pokojne aj posledná skladba albumu.

Ako sa skladba vyvíja je zrejmé, že kapela prijíma plynutie času ako prechod do novej etapy života. Odkazuje na ňu tiež názov albumu. Približne v dvoch minútach sa tempo skladby zrýchľuje, čím sa umocňuje celková éterická atmosféra.

Vrstvené vokály a aranžmány zvyšujú napätie. Text „čo sa stane, keď…“ sa opakuje až do momentu vygradovania, po ktorom sa vráti melanchólia intra. Pieseň, podobne ako ďalšie nahrávky, reflektuje na súčasný indie rock.


Vyvrcholenie spolupráce

Titulná skladba pôsobí ako netradičná ľúbostná pieseň, ktorá je o láske ku kapele a jej úspechu. Evokuje vyvrcholenie takmer dvoch desaťročí spolupráce a zároveň je reakciou na neúprosné zmeny. Éterickú atmosféru má tiež „Ending Credits“ a optimistická skladba „Camera Shy“. Singlová nahrávka „April“ je umocnená videoklipom režiséra Jonathana Chu, ktorý čerpal inšpiráciu z filmu Francisa Forda Coppolu s názvom „The Conversation“.

Local Natives nahrali svoje nové piesne za asistencie producentov Johna Congletona (Angel Olsen), Michaela Harrisa (Lana Del Rey) a Dannyho Reischa (Sun June), ktorí im dodali jemný nádych. Podarilo sa im vytvoriť nahrávku, ktorá sa priblížila k precíznosti ich minuloročného počinu. Spôsob, akým sa oba albumy navzájom dopĺňajú stojí za pozornosť tiež v našom online vysielaní na platforme Mixcloud v rubrike „Album týždňa“.

NMR (foto: press)

EDITORSKÝ VÝBER: 16/2024

Predstavíme vám mladú speváčku Grace Cummingsovú, priblížime premenu skupiny Mount Kimbie, zatancujeme si s Peggy Lee, odhalíme kto stojí za názvom Chorobopop a čerešničkou na torte bude novinka od domácich Meowlau X Val.


Hlas Grace Cummingsovej znie tak mohutne a vyspelo, že je ťažké uveriť, že táto Austrálčanka má len dvadsať rokov. Jej nový album „Ramona“ bol inšpirovaný piesňou Boba Dylana „To Ramona“, pretože raz jej niekto povedal, že je ako postava z tejto piesne. Vtedy bola podobne slabou, krehkou a zraniteľnou ženou, ktorá bojovala so svetom. Album, v ktorom dominuje silný spev je o minulosti, ktorá sa pominula. V titulnej skladbe speváčka takmer mantricky spomína, že teraz je ten správny čas byť tou správnou Ramonou a bojovať so svetom. Pri počúvaní týchto nahrávok musí každému jasné, že Grace sa viac ako o súčasné trendy zaujíma o klasickú pop music, no neznie to vôbec zle!


Každý, kto si Mount Kimbie spája s britským klubovým zvukom bude novým albumom „The Sunset Violent“ prekvapený. Kvôli nemu sa totiž londýnska kapela vybrala do kalifornskej púšte, kde najviac emócií vyvoláva západ slnka. Mount Kimbie prežili hudobné znovuzrodenie a prehodili výhybku na post-punk. Nové nahrávky totiž evokujú legendy ako Joy Division, The Fall alebo Gang of Four, pričom štýl skupiny zostáva menej melancholický, uvoľnenejší a plynulejší. Nové texty sú kreatívne, premyslené a hravé. „Nič z toho pre mňa nie je veľmi vážne. Myslím si, že ma pri písaní baví vytvárať fiktívne surrealistické scenáre,“ povedal líder skupiny Kai Campos.


Peggy Lou, berlínčanka s koreňmi v Južnej Kórei, zverejnila novú skladbu „1+1=11“. Hudobníčka pôsobí na elektronickej scéne od roku 2016 a verejnosť zaujala so skladbami „Starry Night“ a „(It Goes Like) Nanana“. Jej debutový album bude sa volať „I Hear You“, vyjde 7. júna a podľa Peggy bude oveľa viac ako len prvým: „Predstavuje nespočetné hodiny odhodlania počas mojej cesty za vytvorením niečoho nadčasového.“ Vo videoklipe spolu s Peggy vo svetelnej inštalácii účinkuje dánsky umelec Ólafur Elíasson. Ako tínedžer tancoval breakdance, ktorý v klipe predvádza popri umeleckej hre svetla a farieb.


Trochu inak vykročila na svojom treťom albume „Svobodě na stopě“ česká skupina Chorobopop. Skúsení hudobníci Daniel Stibor (Ctib), Pavel Zajac (Zay) a Petr Gojtka (Keč) sa vrátili k punkovým koreňom a zároveň opustili doterajšie istoty, pretože nahrali album z polovice synthpopový. Výsledok potvrdil status, ktorý získali už v časoch svojej predchádzajúcej kapely Telefón – pod Radhoštěm, že stále reprezentujú zaujímavé postavy českej nezávislej scény. „Táto platňa je iná v tom, že na jednej jej strane sme opustili hudobný svet, ktorý sme poznali. Boli sme zvyknutí na gitary, teraz zrazu všetci traja stojíme za klávesami,“ povedal Ctib, ktorý je so svojimi spoluhráčmi už tridsať rokov úzko spätý so svojráznou rožnovskou scénou. „Budem neskromný – myslím, že by táto platňa mohla ľudí zaujímať jednoducho preto, že sú na nej dobré pesničky. Hoci experimentujeme, stále sa snažíme strážiť, aby sme tvorili rôznorodé a zapamätateľné pesničky, ktoré sú o niečom“, dodáva. Videoklip k skladbe „Tisíc let“ vznikol v areáli bývalej rožnovskej Tesly.


Slovenská skupina Meowlau X Val opustila svoj tradičný štýl a predstavila energický singel s post-punkovým nádychom. Neplánovanou časťou v slovenčine vzdáva hold svojmu zvukárovi a v klipe zachytáva blízkych ľudí. Počas pozerania strávite dvojminútovú jazdu s nenahraditeľným zvukárom Jakubom Simonidesom. Jakub, resp. Simko, sa v ňom stal hlavnou postavou a v podstate len reprezentuje, tak ako všetci prítomní, svoju bežnú existenciu. “Táto slovenská časť piesne bola nahraná spontánne pri našej recording session. Možno by som tú pasáž nazvala aj ako behind the scenes nášho bežného nahrávania. A keďže sa hodila do feelingu piesne, museli sme ju tam nechať. Plus si môžeme konečne odfajknúť aj to, že máme časť slovenského textu.“ V štúdiovej verzii bola po prvýkrát použitá živá basgitara (paradoxne, keďže je Lau primárne basgitaristka). “Cítila som to tak, že potrebujeme zachytiť energiu a chémiu, ktorú medzi sebou mávame na koncertoch. Keďže na koncertoch hrávam práve na basgitaru, prišlo mi to ako perfektný nápad. Snáď to tak cítite aj vy.“ dodala Lau.

COMA: ÚNIK DO NOVÉHO SVETA

Kolínske duo Coma začínalo ako undergroundový elektronický projekt, no so svojím štvrtým albumom sa prepracovalo ku vkusnému popu. Na albume „Fuzzy Fantasy“ kombinuje indie melanchóliu s chytľavou elektronikou, ktorá znie príjemne.


Nemecká dvojica Georg Conrad a Marius Bubat spája popovú citlivosť s vlastnosťami tanečnej hudby a vytvára hudbu bohatú na melódie a často i melanchóliu. Repertoár dua Coma reprezentuje emocionálny kút spektra elektronickej hudby, v ktorom sa dynamické zvukové krajiny stretávajú s úprimnými textami.

Coma sa pôvodne upísali kolínskemu vydavateľstvu Kompakt, ktoré má svoje korene zapustené v mestskej klubovej hudbe. Ich chytľavý synth-pop s groovovým nádychom stieral hranice, a preto si našiel svoj nový domov v berlínskom labeli City Slang, pre ktorý nahrávajú napríklad Caribou, Gold Panda, Tindersticks, či Sinkane.

„Nikdy sme neboli raveri, aj keď energiou klubovej hudby sme sa určite inšpirovali“, povedal Marius Bubat.

Transformácia

Po niekoľkých nahrávkach, vrátane debutu „In Technicolor“ z roku 2013 a albumu „This Side of Paradise“ z roku 2015, zažila dvojica transformačné obdobie, poznačené sériou výziev a míľnikov vrátane straty rodičov a narodení detí. Pre oboch hudobníkov sa návrat do štúdia ukázal ako silná forma terapie, ktorá dokáže prekonať bolestivý proces reality. Predchádzajúci album „Voyage Voyage“ z roku 2019 rozprával príbeh komplikovaných životných momentov prostredníctvom zložitej zvukovej siete.

„Tvorba hudby je druh úniku, dostane vás do iného sveta. zabudnete v ňom na všetko okolo vás,“ povedaLI cOMA.


Bližšie k životu

Po vypočutí nového albumu „Fuzzy Fantasy“ môžete nadobudnúť dojem, akoby duo chytilo druhý dych. Viacerí hudobní publicisti prirovnávajú jeho nahrávky k tvorbe Roosevelt, Hot Chip, Röyksopp alebo Bobovi Mosesovi, pretože podobne ako oni spájajú synťákové melódie s beatmi a zvukom gitár. To, že v skladbe „Beyond You And Me“ spieva skvelá, pôvodom brazílska speváčka Dillon, je len čerešničkou na torte.

Duu Coma sa podarilo vytvoriť krásne medzi skladby balansujúce medzi eufóriou a melanchóliou. Niektoré z nich môžete zachytiť v našom online vysielaní na platforme Mixckoud.

Róbert Gregor (foto: press Coma)


LEYLA MCCALLA – STRATÉGIA PREŽITIA

Americko-haitská speváčka a skladateľka Leyla McCalla zložila na svoj piaty album „Sun without the Heat“ osobné piesne ovplyvnené feministickou literatúrou. Jej svojská hudba je hybridom afrických, brazílskych, karibských a amerických hudobných štýlov.


Leyla McCalla je jednou z najzaujímavejších amerických speváčok a skladateliek. Ovláda viaceré techniky spevu od jemného až po silný a bravúrne hrá na tri strunové nástroje – gitaru, bendžo a violončelo. 38-ročná speváčka s haitskými koreňmi sa od roku 2014 hudobne i tematicky pohybuje medzi minulosťou a súčasnosťou, pričom sa nedá zaradiť do žiadnej žánrovej škatuľky. Tvorí hybridný folk, inšpirovaný multikultúrnou zmesou jej adoptívneho domova New Orleans a etapami jej života. Na albume s poradovým číslom 5 je veselší a globálnejší ako v minulosti.

Komunikácia s predkami

Leyla McCalla sa narodila v New Yorku, vyrastala v New Jersey a ghanskej Akkre. Je dcérou haitských migrantov a politickou aktivistkou za ženské a haitské občianske práva. Haitskú hudbu objavila až neskôr vďaka láske k americkej hudbe a uvedomeniu si, kde sú jej korene. Medzitým viackrát vycestovala na Haiti a v roku 2022 nahrala atypický album „Breaking the Thermometer“ o histórii Rádia Haiti, prvej rozhlasovej stanice, ktorá vysielala správy v kreolčine.

Ťaživosť posledného výskumu o vraždách a represiách voči rozhlasovým novinárom, chcela tentoraz vyvážiť menej náročným albumom. Haiti v ňom stále zohráva dôležitú úlohu, napríklad keď sa speváčka v piesni „Open the Road“ spojí so svojimi predkami, aby našla pomoc pri hľadaní vlastnej identity. Miestami počuť tiež komorný, gitarový zvuk haitského hudobného štýlu twoubadou.

Inšpirácia morskými cicavcami

Na tvorbu piesní Leyly McCally majú vplyv najmä knihy, príbehy a texty. V prípade piesne „Sun Without the Heat“ to boli afroamerickí autori, myslitelia a afrofuturisti Octavia Butler, Adrienne Maree Brown a Alexis Pauline Gumbs. Hlavnou inšpiráciou pre nový album bola kniha „Undrowned“ a Gumbsovej štúdia o morských cicavcoch a ich stratégii prežitia. Texty piesní odrážajú – aj keď boli inšpirované inými autormi – konfrontáciu s vlastnou životnou cestou: sú najmä o materstve a strachu, túžbe po zmene, prípadne o hľadaní spolupatričnosti a šťastia.

Žiadne slnko bez tepla

Názov albumu „Sun Without the Heat“ znie ako vyjadrenie ku klimatickej katastrofe, no jeho význam je ešte väčší. Je inšpirovaný prejavom, ktorý v roku 1857 predniesol bývalý otrok a neskorší bojovník za ľudské práva, politik a publicista Frederick Douglass, ktorý pred bielymi abolicionistami povedal: „Ak chcete zrušiť otroctvo musíte zmeniť sami seba.“ McCalla túto myšlienku posunula ďalej a vo svojej titulnej piesni spieva: „Chceš úrodu bez orby, chceš dážď bez hromu, chceš oceán bez hukotu vody, nemôžeš mať slnko bez tepla“.


Hudobná diaspóra

Leyla McCalla nemala žiadnu koncepciu presvedčivého albumu, no mala hudobný nápad: zahrnúť čo najviac žánrov africkej diaspóry do americkej hudby. Preto na albume cítiť závan brazílskeho hnutia tropicalismo, jazz, americké blues, folk, haitskú hudba twoubadou, afrobeat, ghanský highlife, kalypso i etiópsku hudbu.

Etiópsku hudbu možno počuť v cover verzii piesne etiópskeho speváka Aliho Mohammeda Birru, známeho v sedemdesiatych rokoch. McCalla sa zamilovala do jednej z jeho piesní, no nemala k dispozícii prepis pôvodného textu. Preto si k piesni „Love We Had“ napísala vlastný.

Na albume „Sun without the Heat“ Leyla McCalla opäť dokazuje aké rozsiahle sú jej hudobné obzory, pričom ponúka okrem jemných klavírnych balád i takmer rockové piesne. Podarilo sa jej premeniť všetky životné skúsenosti na vlastný hudobný štýl.

NMR (foto: press, Chris Scheurich)

JEMBAA GROOVE A POZITÍVNE VIBRÁCIE

Srdcom skupiny Jembaa Groove je ghanský hudobný štýl highlife. Podčiarkuje to jej druhý album „Ye Ankasa | We Ourselves“, ktorý stelesňuje nové vnímanie africkej, džezovej i soulovej hudby.


Jadro skupiny Jembaa Groove tvoria spevák, perkusionista Eric Owusu a basgitarista, producent Yannick Nolting. Obaja sa spoznali v roku 2020 na ihrisku v Berlíne vďaka svojim deťom. Neskôr sa rozhodli založiť skupinu, ktorá si o dva roky neskôr za svoj debutový album „Susuma“ vyslúžila medzinárodné uznanie.

Na rozdiel od predchádzajúceho albumu, sa na väčšine nových nahrávkach podieľal londýnsky multiinštrumentalista a producent Kwame Yeboah, vďaka ktorému získala skupina nové inšpirácie. Oživili sa tým spolupráca s Ericom, pretože obaja hudobníci vyrastali v Akkre, kde spolu zdokonaľovali špecifický hudobný štýl nazývaný Sikyi highlife, ktorý bol v Ghane spopularizovaný v 70. rokoch. Eric & Kwame v minulosti hrávali v skupine Kwashibu Area Band, v ktorej pôsobili aj Pat Thomas, Ebo Taylor a legendárny bubeník Tony Allen.

Ostatní hudobníci Jembaa Groove pochádzajú z rôznych kútov sveta. Ich tvorba je zmesou africkej, európskej a latinskoamerickej hudby. Novou posilou je Daniel Allen Obert (Aloe Blacc, Tony Allen) z Kuby, ktorý hrá na trúbku. Tento internacionalizmus prenikajúci cez Ghanu a Londýn do Berlína, formuje štýl skupiny, ktorý Yannick označuje ako „súčasný pohľad na highlife, jazz a soul“.

Tvorivá rozdielnosť

Oči a uši všetkých hudobníkov sú otvorené všetkému, čo sa deje okolo nich… počúvajú veľa hudby, staršej i súčasnej. Je zrejmé, že kapela má slabosť pre americkú retro-estetiku, ktorú možno počuť z nedávneho katalógu Daptone Records a Big Crown Records. Práve tieto vydavateľstvá mali výrazný vplyv na zvuk a spôsob produkcie novej nahrávky.

Vokálne oživenie počuť aj vďaka spevákovi K.O.G zo Sheffieldu a veteránovi highlife scény 70. a 80. rokov menom Gyedu Blay Ambolley. Texty piesní sú väčšinou v jazykoch twi, ga a „pidgin english“.

„Jembaa Groove je o pozitívnych vibráciách. Snažíme sa propagovať pozitivitu, spolupatričnosť a rešpekt. Ale tiež sa snažíme pripomínať ostatným aj sebe, že osud leží v našich rukách a že veci nemožno brať ako samozrejmosť. Ak niečo chcete, choďte za tým, ale rešpektujte ľudí!“

Zvuková pestrosť

Väčšina nového albumu bola koncipovaná a nahraná v Berlíne, s výnimkou piesne „Sweet My Ear“, ktorá vznikla v Ghane. Yannick o nej povedal: „Išlo o návrat k prameňom a zachytenie pôvodných vibrácií, ktoré nám pomôžu informovať o tom, čo Jembaa Groove obnovujú a pretvárajú“. V piesni počuť viac dychov, ktoré dodávajú väčšiu pôsobivosť, pričom jej zachovávajú pohodovú atmosféru.

Majster highlife a jazzový praktik Gyedu-Blay Anbolley dodal svoj hlas do skladby „Agya“, ktorý dopĺňajú Ericové vokálne harmónie. Posledným singlom albumu je skladba „Makoma“, ktorá začína slávnostným vyhlásením ghanského prezidenta a bojovníka za nezávislosť zo 60. rokov Kwameho Nkrumaha, odsudzujúcim kolonializmus v Afrike. Táto téma je dôležitou súčasťou DNA kapely. Popri zvuku jemných gitár spolutvorcu Kwameho Yeboaha v piesni zaznieva aj pôsobivé trúbkové sólo Daniela „El Congo“ Allena.

Jembaa Groove sa dôstojne vyhli „ťažkému druhému albumu“, pretože ich novinka má ghanskú pečať a je hlbokým a oduševneným pohľadom na súčasný jazz, pričom na jednej strane vzdáva hold jeho koreňom, zatiaľ čo na strane druhej posúva jeho hranice.

V posledných dvoch rokoch skupina zožala množstvo úspechov a vystúpila pred náročným publikom po celom svete. Naďalej sa jej darí získavať si fanúšikovskú základňu, podporenú prelomovými vystúpeniami na podujatiach ako BBC 6 Music, SXSW (USA), ESNS a Supersonic Jazz Festival (Holandsko).

Pri pohľade na rok 2024, s potvrdenými koncertnými vystúpeniami a krstom albumu v Londýne, Paríži, Madride a Berlíne a plánovaným koncertným turné, je budúcnosť oduševneného highlife inšpirovaného afro-jazzom v pohybe a šíri sa svetom ako evanjelium. Albumu „Ye Ankasa | We Ourselves“ budeme preto venovať pozornosť aj u nás v rubrike „Album týždňa“.

NMR (foto: press Jembaa Groove)

EDITORSKÝ VÝBER: 15/2024

O zaujímavé novinky sa v posledných dňoch postarali Beth Gibbons, Still Corners, Bonnie Banane, Branko a domáci hudobníci Modré Hory, Duhan, či Nylon Union.


Beth Gibbons, známa zo skupiny Portishead, zverejnila novú pieseň „Reaching Out“ zo svojho pripravovaného sólového albumu „Lives Outgrown“. Skladba je prezentovaná spolu s videom typu „weirdcore“ a Beth sa v ňom rúti digitálnym vesmírom. V interaktívnej verzii môžu diváci ťahaním kurzora otáčať perspektívu, čím majú možnosť vytvárať „pocit snahy osloviť jeden druhého nemožnými spôsobmi,“ uvádza sa v tlačovej správe. Beth nový album oznámila pred pár týždňami prvým singlom „Floating on a Moment“. Album vyjde 17.5.2024 a spolu so speváčkou ho produkoval James Ford a bubeník niekdajších Talk Talk Lee Harris.


Britsko-americká dream popová kapela Still Corners zverejnila svoj šiesty album „Dream Talk“, na ktorom sa nachádza 10 skladieb. Od jesenného pilotného singla „Today is the Day“ až po finále horúcej letnej noci „Turquoise Moon“ vytvorila skupina sústredený zvuk, ktorý je štýlový a zvodný. Speváčka Tessa Murray o novinke povedala: „Genéza mnohých piesní pochádza zo snov. Každú noc som si zapisovala sny, na ktoré som si spomenula. Počas nahrávania som vyťahovala svoju knihu snov, spievala ich cez rôzne zacyklené frázy, ktoré Greg hudobne dotváral. Bola to zábava a to, čo som považovala za akési bláboly, nás nakoniec prekvapilo rôznymi významami a obrazmi.“


V roku 2020 vydala francúzska speváčka Bonnie Banane prvý album „Sexy Planet“, na ktorom tematizovala planétu Zem, ako aj zmyselnosť žien. Nedávno je vyšiel druhý album s názvom „Nini“, ktorého sprievodný klip je zameraný na temnú a excentrickú avantgardu. Názov skladby vychádza zo speváčkinho mena z detstva, no Nini má viac významov: „Je veľa ľudí, ktorí sa volajú Nini. Je to aj reštaurácia, v ktorej som nikdy nebola, kaderník, hotel, salón krásy,“ povedala Bonnie. „Ide jej najmä o to, aby som prijala každého človeka na svete. Počas tvorby albumu som sa dlhší čas cítila otupená, no túžba po spojení a vyjadrení mi napokon dodala silu. Album je akoby môj posledný“, dodáva.


Portugalský producent Branko vytvoril pomník svojmu rodnému mestu Lisabon. Jeho nový album „Soma“ oslavuje horkosladký postoj ku postkoloniálnej rozmanitosti putovným blues, ktorému sa hovorí saudade. Hudobník svoju novinku nahral prvýkrát skoro celú analógovo a postavil ju na inštrumentálkach. S nahrávkami potom vycestoval za hosťujúcimi spevákmi, ktorí mali cit pre zvuk „Nového Lisabonu“. Na albume hosťuje napríklad londýnsky spevák Jay Prince, ktorý má rodinu v Portugalsku. Album sa pýši aj lusofónnymi hviezdami ako June Freedom, Dino d‘ Santiago alebo speváčkou Madredeus Teresou Salgueiro, ktorú poznáme tiež z filmu Wima Wendersa s názvom „Lisabonský príbeh“.


Modré hory v posledných rokoch zložili niekoľko skladieb, ktoré sa nedostali na žiaden album. Dlho ležali v šuplíkoch, v zabudnutých adresároch v rôznych štádiách rozpracovanosti, až sa skupina rozhodla, že ich postupne zverejní. Dnes spúšťa sériu „Bars, čo sme nahrali“ a ako prvú skladbu zverejnili „Infinito“ s hosťujúcim hudobníkom Inphym z Českej republiky, ktorý je zástupcom vydavateľstva „Ty Nikdy“. Šestnásť rokov po vydaní svojho debutového albumu sa skupina vrátila ku svojmu starému mottu, že refrény sú pre slabých a prinášajú dve a pol minúty čistého rapu. Skladbu nahrávala tradične u Rolanda Kánika v Sonic Cat Studiu. Roland sa taktiež postaral o výsledný mix. Pieseň „Infinito“ vznikla koncom roku 2021 počas nahrávania posledného albumu „Čudne slávni“. Modré hory v nasledujúcich mesiacoch sľubujú ďalšie skladby a taktiež oznamujú, že začínajú pracovať na novom plnohodnotnom albume.


Slovenský producent DUHAN, v spolupráci s Nylon Union, zverejnil singel s názvom „Holding Nothing“. Ide o prvú skladbu z Duhanových spoluprác z EP „Overcome“, ktoré hudobník plánuje vydať na jeseň tohto roka. Novinka presahuje žánre elektronickej tanečnej hudby. Jej zvuk je založený na pulzujúcich elektronických beatoch posadených do atmosférického temného synthpopu okoreneného ostrými gitarovými riffmi a zasnenými vokálmi frontmana skupiny Nylon Union Richarda Imricha. Ten po napísaní vokálnych častí interpretuje text ako tiché uistenie dvoch nelokálne prepojených duší. Tanečná skladba sa tak stáva kontempláciou, ktorá postupne naberá energiu až do oslobodzujúcej explózie refrénu, v ktorom môžete zachytiť otázku: „Čo znamená držať nič?“.

THEA GILMORE: NARODENÁ AKO ARMÁDA JEDNEJ ŽENY

Sebareflexívny, emancipovaný, láske straniaci a miestami kritický album je podľa britskej pesničkárky They Gilmore v mnohých ohľadoch presne takým, aký chcela nahrať. Do názvu vložila iba svoje meno, pretože pojednáva o znovuzrodenej žene.


Thea Gilmore ľahko zo seba sype melódie, ktoré si budete pospevovať. Nikdy sa netlačila tam, kam nemala, rozhodne nie do mainstreamových hitparád, a za svoju ju popri britských folkerov brali aj náročnejší poslucháči Boba Dylana alebo Sandy Denny.

Má za sebou dvadsaťpäťročnú kariéru a dvadsať väčšinou úspešných albumov. Ako vysúvací rebrík mierila k nebu a kto vie, ako by to dopadlo, nebyť ťažkých životných rán. V roku 2021 sa totiž radikálne odstrihla od svojho omnoho staršieho manžela Nigela Stoniera. Už vraj od hudobníka, ktorého si vzala v šestnástich a má s ním dve deti, nemohla ďalej znášať manipulácie a psychické zneužívanie.

S potrebou nevydávať nič pod svojím menom, vtedy pod identitou Afterlight natočila osobný, ostro ladený album, na ktorom sa s nepríjemnou situáciou otvorene vyrovnala a za minulosťou urobila hrubú čiaru. Vo svojom štúdiu vtedy prvýkrát vo veľkej miere použila elektroniku, ktorá u nej ostala aj na novinke.

„Keď prestanete experimentovať, umierate, kráčate pospiatky, a mne naozaj záleží na tom, aby som nerobila stále dookola rovnakú platňu,“ zverila sa Thea Gilmore magazínu Americana UK a doložila to úvodnou skladbou „Nice Normal Woman“. Nechala sa inšpirovať hláškou z filmu „All About Eve“, v ktorom herečka Betta Davis žiada režiséra, aby jej napísal úlohu o milej normálnej žene, ktorá práve zastrelila manžela.


Spev strieda s monológmi a nebojí sa ani rapu. Všetko si nahrala a produkovala sama, odhodlaná začať v štyridsiatich piatich rokoch od začiatku. Nápaditý vizuál a obal vytvorila v spolupráci s dizajnérom Andym Goffom a fotografom Carstenom Windhorstom. Umiestnili naň nahé figuríny, zvýrazňujúce sexuálne a ženské témy.

„Myslím, že každý, kto má akúkoľvek empatiu k ľudstvu, by sa mal považovať za feministu. To nie je o bojovnosti alebo agresii, ale o slušnosti a ľudskosti,“ uviedla Thea a v skladbe „Bones“ bývalému manželovi odkázala: „Môžeš ma zlomiť, ak chceš, ale vo mne stále horí oheň.“


Možnosť znovu sa stať svojou pani a nekompromisne dávať najavo svoje postoje, pretože veria svojim inštinktom, priviedla Theu k výzve, ktorú by sme od nej predtým nečakali. Tak, ako to vie, napísala chytľavý rádiový hit, milostnú pesničku, aby si ju mohol dav so srdcom na dlani zaspievať.

„Pre dievča ako ja to nie je ľahké. Som chodiaci slovník a mám maturitu. Ale čo, tu to je,“ počujeme od They v skladbe s názvom aj refrénom „That’s Love Motherfucker“. „Necháp ma zle, nejaké trhliny vidím, ale stále som bojovníčka. Narodená ako armáda jednej ženy. A keď už je všetko stratené, stále mám ešte vztýčený prostredník,“ spieva Thea v poslednej a najdlhšej skladbe The Bright Service a v poznámkach na obale dodala: v tomto nepokojnom svete až tak zameranom na konflikty, je našou povinnosťou hľadať záblesky svetla a postarať sa, aby sa zväčšovali.


Skladba „She Speaks In Colours“ má pre Theu osobný význam. Zložila ju pre ojedinelý projekt 21st Century Folk. Ambiciózna iniciatíva rádia BBC 2 si vzala za cieľ zachytiť dnešný život na severovýchode Anglicka prizmou piesní napísaných niekoľkými autormi podľa skutočných príbehov obyčajných ľudí.

Thea si vybrala šestnásťročnú dievčinu Ellen „v modrých džínsoch, červenými vlasmi a veľkým srdcom“, ktorá po zjedení ochutených lupienkov nečakane zomrela v dôsledku anafylaktického šoku. Matka Delyth na jej pamiatku následne založila charitatívnu organizáciu Ellen’s Gift of Hope, aby podporila ďalšie deti v regióne čeliacej podobným zdravotným problémom.

„Nemyslím si, že som kedy ako skladateľka cítila takú zodpovednosť. Bolo mi cťou počúvať, ako Delyth a jej rodina spomínajú na Ellen. Bolo mi cťou pokúsiť sa naplniť Ellenin život v piesni. Všetci budú navždy so mnou,“ povedala Thea.

Jiří Moravčík, preklad NMR (foto: press Thea Gilmore) Článok bol pôvodne napísané pre Český rozhlas Ostrava

ĽAHKÁ MÚZA OSLÁVI ŠTYRIDSAŤ ROKOV NA SCÉNE NOVÝM ALBUMOM

Štyri desaťročia a stále sú aktívni. Ich tvorba prešla nejednou zmenou, no popri tom zostali rozpoznateľní a nezameniteľní. Vnímaní viac v zahraničí než doma na Slovensku sa stali jednou z našich najoriginálnejších kapiel. Ľahká Múza oslávi štyridsiate výročie štúdiovou nahrávkou „Piesne ticha“.


Pôsobiť v rámci nezávislej scény nie je na Slovensku vôbec jednoduché. Ak to však robíte s vášňou, máte svetu čo ponúknuť a svojich poslucháčov viete dostatočne osloviť, potom okolo seba vytvoríte komunitu verných priaznivcov z celého sveta. Štartová pozícia skupiny Ľahká Múza sa začala datovať v roku 1984 v Strážovských vrchoch v štvorčlennom obsadení. V kapele prebiehali personálne zmeny a hudobný vývoj, od 1990 z nej zostala len dvojica 677 (autorské kompozície, texty, gitara) a Gudrun (vokály) pričom v kapele hosťovali viacerí basgitaristi a od roku 2014 je ďalším stálym členom basgitaristka iNOVA.

Paradoxne začínali v českej undergroundovej scéne, ale neskôr sa presadili aj v zahraničí, keďže tam od roku 2000 hrávali viac než na Slovensku. Okrem koncertovania sa venujú aj nahrávaniu albumov. Začiatky kapely zachytávajú dve MC kazety „Schizofónia“ a „Nevinnosť“, vydané v 1990 a 1991 v pražskom vydavateľstve Black Point.

Pestrá diskografia

V roku 1992 vyšiel ikonický album „Tieň bolesti“, charakteristický spojením industriálno-elektronických a minimalistických hudobných postupov a originálnym vokálnym prejavom. Kombinácia deklamačného prednesu a až operných vokálov Gudrun sa stala jedným z poznávacích znamení Ľahkej Múzy. Diskografia skupiny sa neskôr rozrástla o ďalšie albumy ako „Chvenie absolútna“, „Sen ohraničeného života“, „Cesty svetla plynú temnotou“, „V záblesku večnosti“, „Byť tvojím zrkadlom“ i o hudobné koncertné DVD.

Ľahká Múza si prešla veľkým vývojom, jednotlivé albumy zachytávajú oscilácie medzi gitarovými a syntetizátorovými plochami, jednoduchými či orchestrálnymi rytmikami a rôznorodými hudobnými atmosférami. Aká cesta ich sprevádzala počas tých štyridsiatich rokov na scéne, približuje speváčka Gudrun: „Kapela stojí na svojich základoch celý ten čas, ale vždy experimentovala s novými témami. A možno práve preto tá cesta viedla územiami nikoho. Občas osamelá, často dobrodružná a rozhodne nie nudná. Dala nášmu životu iskru a šmrnc. Lebo hudba a život sú u nás bytostne spletené do jedného celku.“


Piesne ticha

Po jedenástich rokoch od vydania predchádzajúceho albumu prichádza kapela s novou štúdiovou nahrávkou „Piesne ticha“, ktorá vychádza vo vydavateľstve Hevhetia v edícii Hev-Het tune. Tento košický label s dvadsaťdvaročnou históriou orientovaný na jazzovú, experimentálnu a vážnu hudbu plánoval vydanie už na rok 2021, ale okolnosti okolo pandémie aj posunutý vznik nahrávky nakoniec odsunuli vydanie deviateho albumu symbolicky na rok 2024, kedy Ľahká Múza oslavuje štyridsať rokov svojej existencie. Vizuálnu stránku albumu si kapela navrhla sama, tak ako všetky predchádzajúce albumy a dopĺňa výtvarnú líniu od „Tieňa bolesti“.

Nový album obsahuje desať skladieb, z toho tri z nich sú inštrumentálne – kompozície „Martajo“ a „Lenavilo“ venovali obaja lídri svojim už zosnulým rodičom. Jednou z hlavných hudobných tém albumu bude aj inšpirácia slovenskými trávnicami (ženské ľudové spevy). Textované skladby sú oproti predchádzajúcemu albumu obnaženejšie v hudobnom výraze, výrazne rytmické a bohaté na hlasové inverzie nových „elektronických“ trávnic. Táto časť posúva novú tvorbu k novým žánrovým hraniciam.


Moderné technológie

Ponúka sa otázka, kam posunuli hudobné technológie tvorbu kapely od jej začiatkov až po nový album Piesne ticha: „Za celú tú dobu som bol doslova prieskumníkom tvorby zvuku v spolupráci s efektovými procesormi či syntetizátormi, ale najdôležitejšia technológia je stále v hlave umelca. Predstavivosť je základ všetkého. Bez nej sa všetko, akokoľvek dokonalé, stáva už len nudným opakovaním,“ odpovedal gitarista 677.

Pri príležitosti štyridsiateho výročia Ľahkej Múzy a vydania nového albumu Piesne ticha sa skupina predstaví počas svojho „40 & Piesne ticha tour“ zatiaľ v ôsmich kluboch a dvoch festivaloch, kde zahrá nový koncertný program. Na koncertoch sa chcú stretnúť so svojimi priaznivcami a zároveň dať priestor svojim generačným súputníkom, ako aj mladým umelcom z alternatívnej scény.

Nosný koncert k novému albumu aj v sprievode performerky Leandry prebehne 20. mája 2024 v bratislavskej A4 v rámci edície Nu Sound Of…Hudobným hosťom bude elektronická formácia Kvaskova.

MPP + NMR (foto: press Ľahká Múza)

Turné:

27.04.2024 – Záhrada, Banská Bystrica + hosť Kvasková
https://tootoot.fm/sk/events/65cd0bb8a2ec3d130402478c
04.05.2024 – Stromoradie, Prešov + CHVM
https://tootoot.fm/sk/events/660e67191b234e07b80e6b96
20.05.2024 – A4, Bratislava + Leandra / + hosť Kvasková
https://tootoot.fm/sk/events/6605b0c61b234e0f3428358a
festival audio-experimentálneho umenia 4-6.07.2024 – Hradby samoty, Kaštieľ Jablonica pri Senici
https://www.hradbysamoty.org/tickets
festival 30.8.-31.8.2024 – Schwarts , Kassel (Nemecko)
28.9.2024 – ArtCafé, Banská Štiavnica
18.10.2024 – Dom umenia Arteska, Detva

120 MINÚT S HUDBOU NÁŠHO HOSŤA: ĽUBOŠ DZÚRIK (CHVM)

Ľuboš Dzúrik sa narodil 9.4.1964 v Trenčíne a dnes oslavuje 60. ročné narodeniny. Vyštudoval geodéziu a kartografiu a od roku 1990 podniká v tomto odbore. Vo svojej firme pracuje na príprave podkladov pre cesty, mosty a diaľnice. Okrem toho je kapelníkom a jedným zo zakladateľov undergroundovej skupiny Chór vážskych muzikantov (CHVM).

Luboš Dzúrik

V osemdesiatych rokoch kapela CHVM pravidelne koncertovala v  legendárnom bratislavskom klube Primaf na večeroch Jazzovej sekcie. Tieto akcie boli v tom čase pod drobnohľadom štátnej bezpečnosti. Predávala a distribuovala sa tam „zakázaná hudba“.

Ľuboš Dzúrik v roku 1985 založil label Fukkavica records, ktorý najskôr mapoval trenčiansku nezávislú scénu a neskôr distribuoval nahrávky undergroundovych kapiel po celom Československu. Toto vydavateľstvo dodnes existuje, ale už len ako dvorné vydavateľstvo ķapely CHVM. Riadi sa heslom „Copyleft“ a zo zásady svoje produkty nepredáva, ale rozdáva. Pred týždňom vydavateľstvo Fukkavica records vydalo zatiaľ posledný, v poradí pätnásty album CHVM s názvom „Chliev“.


CHVM boli vzorom pre mnohé domáce skupiny. Jednou z nich boli aj Bez ladu a skladu. 

Členovia skupiny CHVM stáli v roku 1981 pri zrode festivalu Gympelrock, ktorý existuje dodnes. Spolupracovali aj pri vzniku festivalu Pohoda a dodnes ho aktívne podporujú.  Firmy niektorých členov ako GEO3 Trenčín a Neodomus sú stálymi partnermi festivalu.

Ľuboš Dzúrik napísal dve knihy. V roku 2010 „Cesta od boľševika k nezávislosti“ a v roku 2012 „Underpunk“. Spolu s Petrom Kopsom v roku 2015 nahrali album svojho bočného projektu „Modré auto-Dé javu“.


V auguste tohto roku mal v Trenčíne premiéru hodinový film režiséra Petra Kotrhu s názvom CHVM 40 rokov v podzemí. 

Onedlho ho snáď uvidíme v slovenskej a českej televízii. Kapela odohrala stovky koncertov hlavne so skupinami českého undergroundu. Vrcholom bol ich spoločný dvojkoncert s ķapelou Stranglers na Pohode 2010. Stranglers sú pre CHVM celoživotným vzorom. 

Ľuboš tiež píše články o hudbe do časopisu Nový Populár. Jeho ďalšie záľuby mu bohužiaľ ukončila diagnóza skleróza multiplex. Ostala mu už len štvorkolka, jazdy po prírode a fotenie. Predtým rád lyžoval, hral bedminton a prevádzkoval aj cyklistiku.

Do programu pre New Model Rádio namiešal zopár piesní od svojich obľúbených interpretov. Príjemné počúvanie!

Róbert Gregor (foto: archív Ľuboš Dzúrik)

Playlist programu:

  1. Stranglers – No More Heroes
  2. Plastic People Of The Universe – Podivuhodný mandarín
  3. The Clash – London Calling
  4. Bez ladu a skladu – Genový inžinier
  5. Sex Pistols – Holiday In The Sun
  6. Chór vážskych muzikantov – Peklo
  7. Adam And The Ants – Kings Of The Wild Frontiers
  8. Ľahká Múza – Pozerám na stenu
  9. Rush – Tom Sawyer
  10. Mejla Hlavsa – Šílenství
  11. Led Zeppelin – Whole Lotta Love
  12. Knack – My Sharona
  13. Vydrapená bužírka punk system – Športu zmar
  14. Slobodná Európa – Podvod
  15. Deep Purple – Highway Star
  16. Karpatské chrbáty – Omascený chleba
  17. Alice Cooper – Schools Out
  18. Sdružení rodičú a přátel ropy – Intošky
  19. Vrbovskí Víťazi – Radosť z vykonanej
  20. Pulnoc – Muchomúrky bílé
  21. Captain Beefheart – Bat Chain Puller
  22. Psí vojáci – Žiletky
  23. Frank Zappa – Stairway to Heaven
  24. Madness – One Step Beyond
  25. MCH trio – Vítr
  26. BBP – Labute z Valdic
  27. Ještë jsme se nedohodli – Nevim, neznám, neslišel sem
  28. Deja vu – Modré auto – hrdzavý stroj
  29. Garáž – Muchomúrky bílé

Vypočujte si program tu:

SINKANE: MILOSTNÝ LIST ČERNOŠSKEJ HUDBE

Ahmed Gallab, známy ako Sinkane, nahral svoj ôsmy štúdiový album „We Belong“, ktorý podobne ako jeho predchádzajúce nahrávky odoláva žánrovému zaradeniu.


Po siedmich štúdiových albumoch by mal každý hudobník vedieť o ich tvorbe všetko podstatné. Sinkane sa napriek tomu zapísal na magisterské štúdium kompozície na univerzite SUNY Purchase v New Yorku. Kurz zdokonalil jeho skladateľské a producentské schopnosti, pretože každý týždeň priniesol svojmu učiteľovi skladbu svojich obľúbencov, akými sú David Bowie, Herbie Hancock a John Coltrane a spoločne si vypočuli noty nanovo. Umožnilo mu to pochopiť, ako funguje hudba i on sám. Výsledky tohto procesu spoznávania sú zjavné na jeho najdynamickejšom a najkonzistnejšom albume „We Belong“, ktorý je zameraný na komunitu a spoluprácu.

Spomínaný zmysel pre komunitu je zjavný najmä z textov, ktoré vznikli v spolupráci s džezovou hudobníčkou Amandou Khiri. Spolu si ich odovzdávali prostredníctvom internetu, využívajúc úryvky najmä od autorov Audre Lorde, Toni Morrison, a Ishmaela Reeda. Zamerali sa pritom na útržky poézie, obsahujúce zmysel pre boj a oslavu čiernej identity.

„Všetci sme rovnako dôležití. Toto posolstvo je pre mňa podstatné, pretože veľa ľudí nám chce povedať, že nie sme. Preto som sa ponoril do viacerých kultúr a rôznej hudby. Uzemnilo ma to, pomohlo mi to nájsť samého seba a pochopil som kam patrím,“ povedal Sinkane.

Nový album jeho autor opisuje ako milostný list černošskej hudbe. Počuť na ňom zmes štýlov, v ktorom sa miešajú prvky newyorskej scény 70. a 80. rokov (jeho súčasného domova) s rytmami rodného Sudánu.


Žánrová pestrosť

Sinkane hrá pop, funk i elektronickú hudbu. Nájdete v nej aj prvky newyorského punku 70. a 80. rokov premiešané s fundamentálnou dušou rytmov rodného Sudánu. Na albume „We Belong“ hudobník pritom nestagnuje. Prostredníctvom svojich textov cestuje epochami, vyžaruje emócie a ponúka recept na uzdravenie.

Každá skladba pulzuje energiou rôznych období: „Everything Is Everything“ je nasiaknutá gospelom, z „Rise Above“ cítiť zasnené afro-beaty, 70. roky sálajú z funkovej „We Belong“, v „Another Day“ počuť vplyv Sly Stonea a Stevie Wondera a príbeh o černošskej hudbe a černochoch. Pieseň „Home“ s hosťujúcou speváčkou Hollie Cook príjemne pulzuje vďaka jemným reggae rytmom.


Ťažké časy

Titulná skladba stelesňuje hudobníkovu snahu o funkovú dokonalosť a evokuje predstavy o Princeovi v jeho najextrovertnejšej podobe. Pieseň je svižná a jej synth-funkové tóny evokujúce 80. roky majú blízko k dokonalosti. V nesprávnych rukách by mohla pôsobiť dosť retro, no Sinkane tentoraz našiel lyrickú krásu v diele anglického básnika Alexandra Popea. Text piesne je o nekonečnom hľadaní spoločenstva a útočiska v našom najväčšom zdroji, ktorý spočíva v spolupráci. Je to gospelová óda na nekonečnú cestu, ktorú nazývame „ťažké časy“.

Text napísal Sinkane po prečítaní verša z básne s názvom „An Essay on Criticism“: „Mýliť sa je ľudské, odpúšťať božské. Aké je to krásne? (Errare Humane Est). Všetci robíme chyby a to je v poriadku. Len z toho nebuďte dementní, dobre?“ V piesni zažiarila hosťujúca speváčka Stout, ktorá sa na albume objavila tiež v ďalších dvoch skladbách.

Posledné dni boli na zaujímavé albumy pomerne pestré. Dočkali sme sa noviniek od Vampire Weekend, Khruangbin, De-Phazz a ďalších, no v rubrike „Album týždňa“ tentoraz dostane najväčší priestor práve tento titul. Radi vám ho predstavíme tiež v našom vysielaní na platforme Mixcloud.

NMR (foto: press Sinkane)

ZUZANA MIKULCOVÁ VENOVALA PESNIČKU CYKLISTIKE

Slovenská speváčka Zuzana Mikulcová zverejnila pieseň s názvom „Cyklove“. Spája v nej svoje dve najväčšie vášne: cyklistiku a hudbu. Novinka vychádza pár dní pred jej odchodom na šesťtýždňový cyklovýlet naprieč Európou.


Zuzana Mikulcová zbiera inšpiráciu aj na bicykli. „Táto pieseň prišla ku mne tak automaticky. Zložila som ju minulý rok v lete, a keď som objavila tento klavírny motív, celé to tak do seba zapadlo,“ vysvetľuje Zuzana. Cyklistike sa venuje už dlhšie a je pre ňu symbolom dobrodružstva. Sama hovorí, že ju veľmi bavia cyklovýlety s priateľom Dominikom, ktoré nazvali Cyklove. Podľa nich pomenovala svoju novinku.

Zuzane je bicykel od detstva veľmi blízky, počas detstva v Rimavskej Sobote na ňom trávila veľa času. Aktívne sa začala venovať cestnej cyklistike krátko potom, ako sa zoznámila s priateľom Dominikom Janovským. Spolu začali vymýšľať výlety na dlhšie vzdialenosti a neskôr ich aj začali dokumentovať vo videu.

„Naše cesty po európskych krajinách dokumentujeme formou videa pod hlavičkou nášho projektu Cyklove – boli sme takto napríklad v Chorvátsku, Taliansku, Maďarsku a o pár dní nás čaká zatiaľ najväčší výlet,“ dopĺňa.

Počas výletu do Talianska sa rozhodli spustiť zbierku pre iniciatívu Rimavská pomáha Ukrajine a ľudia, ktorí ich cestu sledovali, mohli zbierku podporiť. Podarilo sa im vyzbierať 1200 € a vďaka nej mohla organizácia pokračovať vo svojej činnosti počas ďalších mesiacov.


Od Benátok po Porto

Najbližšie dvojicu čaká 40-dňový cyklovýlet. Začínajú ho v piatok, 12. apríla v Benátkach, odkiaľ sa na bicykloch budú presúvať po južnom európskom pobreží smerom do portugalského Porta, ktoré je ich cieľovou stanicou. „Ide o náš najdlhší výlet. Pripravujem sa naň s rešpektom a radosťou zároveň. V spolupráci s Cyklokoalíciou sme rozšírili charitatívny rozmer výletu – podporíme jeden z ich projektov s názvom Bicyklovanie neobmedzené vekom. Vyzbierané peniažky tak poputujú na údržbu a opravu rikší, v ktorých po mestách dobrovoľníci vozia seniorov. Je to krásny projekt, ktorý si zaslúži oveľa väčšiu pozornosť a podporu.“

Intenzívny závan leta

Pieseň reflektuje Zuzanin hudobný posun. Podľa jej slov sa vo svojej tvorbe cíti posledné mesiace veľmi slobodne a dôkazom je aj táto pieseň.

„Je dôležité hľadať svoj hlas v tvorbe a dôverovať svojim myšlienkam a nápadom. Myslím, že sa mi to čím ďalej, tým viac darí. Vyplýva to nielen z partnerského života, ale aj z hudobnej spolupráce.“

Na piesni spolupracovala s Rolandom Kánikom a nahrala ju v štúdiu Sonic Cat Studio. “S Rolandom sa mi veľmi dobre pracuje, rešpektuje moje nápady, a to je pre mňa kľúčové.” Master verziu pripravilo štúdio High Five Mastering. O vizuálnu stránku videoklipu sa postaral jej priateľ, Dominik Janovský a nakrútili ho spolu na bratislavských cyklochodníkoch. Cargo bicykel, na ktorom sa Zuzana vo videoklipe vezie, jej zapožičala organizácia Cyklokoalícia, ktorá sa venuje zlepšeniu cyklodopravy a podmienok pre cyklistov.

Eva Fačková a NMR (foto: Dominik Janovský)

EDITORSKÝ VÝBER: 14/2024

Medzi redakčnými správami tentoraz nájdete informácie o albumoch skupín Vampire Weekend a The Black Keys, videoklipe Mdou Moctar, Latin Grammy, i domácich skupinách Berlin Manson a Hudba z Marsu.


Na piatom albume „Only God Was Above Us“ sa americká skupina Vampire Weekend vydáva na mytologickú cestu za starými zvukmi a miestami, s cieľom nájsť niečo nové. Ezra Koenig a jeho spoluhráči Chrises Baio a Tomson hľadia do minulosti, aby našli viac otázok ako odpovedí. Hlavným záujmom skupiny je história a to, kde sa v nej umiestniť. Vampire Weekend zároveň nahrali otvorený sebareferenčný album, v ktorom počuť koláž pre skupinu charakteristických štýlov a texty posiate rôznymi narážkami.


Americké rockové duo The Black Keys zverejnilo dvanásty štúdiový album nazvaný „Ohio Players“, ktorého názov odkazuje na legendárnu funkovú skupinu z Akronu, známu zo sedemdesiatych rokov. Na polovici nových piesní sa podieľal Beck, na troch skladbách spolupracoval Noel Gallagher a hip-hopovým korením prispeli tiež Juicy J, Lil Noid a Dan The Automator. Všetko naznačuje tomu, že sa duu sa tentoraz podarilo nahrať svoje vrcholné dielo.


Mdou Moctar je spoločne so skupinami ako napríklad Tinariwen, či Imarhan predstaviteľom Tuarégov. Jeho hudba vytvára pocit identity, na ktorú odkazuje tiež nová skladba „Imouhar“. Jej názov v jazyku Tamašek znamená „brat“ alebo „kamarát“, ale môže ísť aj o kolektívny výraz pre všetkých Tuarégov. Pre hudobníka je zachovanie svojho jazyka jedným z najdôležitejších aspektov jeho práce: „Ľudia u nás hovoria len po francúzsky. Začínajú zabúdať na svoj vlastný jazyk. Máme pocit, že o sto rokov už nikto nebude hovoriť po tamašsky,“ hovorí Mahamadou Souleymane známy ako Mdou Moctar. Videoklip k novinke „Imouhar“ je pomerne jednoduchý, no jeho obsah je zameraný na sociálno-politické krivdy, ktorým sú Tuaregovia, podobne ako aj ďalší obyvatelia Nigeru, naďalej vystavovaní.


Latin Grammy Awards zavádzajú dve nové kategórie, vrátane kategórie pre súčasné mexické štýly. Oznámenie akadémie prišlo po tom, čo sa na minuloročný ceremoniál zniesla kritika. Corridos tumbados, tradičné mexické balady s gitarou, basou a trúbkami skombinované s trapom, boli totiž minulý rok celosvetovo úspešné a bolo prekvapujúce, že sa v nomináciách objavili len dve piesne. Peso Pluma, hviezda tohto žánru, bol zastúpený len ako hosť v jednej z nich, čo znamenalo, že nemal šancu získať vlastnú cenu. Napriek tomu bol zastúpený v rebríčku Billboard Hot 100 s 21 skladbami a na Spotify sa umiestnil na 5. mieste ako medzinárodne najstreamovanejší interpret roka.


Slovenské trio Berlin Manson vydalo svoj nový album „Poor but Sexy“ v experimentálnom vydavateľstve Weltschmerzen. Trio vzniklo ako takzvaná bytová kapela v temných dobách coronových lockdownov. Nedostatok kultúrneho vyžitia si zakladatelia Patrik Nagy a Adam Dragun kompenzovali tvorbou novej a originálnej hudby, do ktorej Patrik poskytol D.I.Y. zhotovené elektronické beaty so živou hrou na gitaru a Adam svoje texty plné irónie a kritiky pomerov na scéne a v spoločnosti. Na aktuálnej novinke počuť aj spoluprácu s hosťami ako Katarzia, Edúv Syn, Fvck Kvlt, Temný Rudo, Dušan Vlk či Paris.


Hudba z Marsu roztrúbila Sirény a v novom videoklipe Marťania zatriasli stenami trnavskej industriálnej pamiatky. Skupina rada berie divákov na výlety k ikonám slovenskej architektúry ako Pútnická kaplnka sv. Rozálie (Final Song), kláštor Katarínka (Som tu a žijem), kúpalisko Mičurin (Je to ona), Zimný prístav (Tombola live). Tentokrát prenikla do industriálnej legendy, ktorou je trnavský cukrovar. V rybárskom prestrojení hľadá stratený vesmírny modul a používa pritom rafinovanú vesmírnu technológiu. Problémy jej však robia dvaja akční vartáši – Bobo (otec bubeníka Sigiho) a Michal (Štofo). Či bude misia votrelcov aj napriek tomu úspešná, sa dozviete v závere videoklipu.

TOLSTOYS: FUJARA I DRUMBĽA A HLAVNE VEĽA LÁSKY

Presťahovali sa zo Slovenska do Berlína, prijali dvoch nových členov – Nemku a Novozélanďana – a ešte pred nahrávaním nového albumu si stanovili jeho základné princípy: úprimnosť, žiadne triky či opravy v postprodukcii a žiaden digitál. Skupina Tolstoys všetko toto dodržala a nahrala svoj masterpiece album „No Limit To Love“, v ktorom sa láska snúbi so psychedéliou.


Predstavte si, že by na legendárnom festivale Woodstock vystúpila vtedy ešte neexistujúca skupina Portishead spoločne s Erykah Badu. Ako by ich piesne asi zneli?. Odpoveď je jednoduchá, vypočujte si novinku od Tolstoys, ktorej bernou mincou je fúzia hippies, triphopu, kúziel, slovanských koreňov a radosti z prítomného okamihu.

„Tento album je veľmi špeciálny. Snažili sme sa v ňom vrátiť ku koreňom – zbaviť sa akýchkoľvek nánosov trendov doby a tvoriť naozaj čisté a úprimné skladby, ktoré sú aj inštrumentálne tradične kapelové. Nahrávali sme oldschool spôsobom cez veľký analógový mixpult desk, nepoužili sme žiadne produkčné a postprodukčné novodobé ‘triky‘, album je vyprodukovaný v princípoch starého dobrého Ricka Rubina – skôr redukovať ako produkovať, príliš nekomplikovať a nechať piesne žiť v takej forme, ako boli napísané a nahraté,“ opísala svoj nový album kapela Tolstoys.

Na albume No Limit To Love oproti predošlým dvom nahrávkam (Botanika & Mirror Me) nezaznie ani jedno slovo v slovenčine, ale aj napriek tomu sa Tolstoys podaril nahrať ich „najslovenskejší“ album.

„Slovenská a slovanská hudba a tradície boli a sú pre nás veľkou inšpiráciou. Z celej našej tvorby je práve No Limit To Love našim najslovenskejším dielom. Angličtina v našom prípade nie je pokus o odvedenie pozornosti, ale skôr úprimná snaha umožniť širšiemu publiku prepojiť sa s naším kultúrnym dedičstvom. Na nahrávke znie fujara aj drumbľa a na koncertoch používame ozembuch, ktorý sme si sami vyrobili. Snažíme sa inšpirovať od našich predkov a šíriť našu hudbu v zahraničí. Neznamená to však, že by sme zabudli alebo skrývali, odkiaľ sme. Práve naopak, život v zahraničí a spolupráca s medzinárodnými hudobníkmi nám ukazuje, koľko krásna východoeurópske dedičstvo ponúka,“ prezradila Ela Tolstova.


Tretí radový album nahrala skupina v berlínskom štúdiu Dreamhouse s producentom Drew Dealom, ktorý sa medzičasom stal aj súčasťou kapely. Členovia Tolstoys do štúdia nedochádzali, ale skoro dva mesiace v ňom nepretržite žili a tvorili. Táto skúsenosť ich ešte viac zblížila, čo sa prejavilo aj na samotnej nahrávke, ktorej hlavné posolstvo je šírenie lásky.

„Láska a hudba sú naše najdôležitejšie hodnoty. Cítime, že našou úlohou v tomto čase a priestore je šírenie lásky. Vyrástli sme vo svete hrubej kože a skrývania pocitov, ktoré boli častokrát vnímané ako slabosť. Mám pocit, že spoločným znakom hudobníkov našej generácie, je vracať sa k láske a úprimnosti. Ľudia v našom veku sa stále viac otvárajú, riešia, čo cítia, snažia sa pomáhať svojej komunite, neboja sa ľúbiť alebo byť zraniteľní. Toto posolstvo sa snažíme priniesť aj na našich koncertoch, skutočne sa s ľuďmi prepájať. Snažíme sa dať publiku safe space – priestor nadýchnuť sa a zabudnúť na horkosť, ktorá sa od všadiaľ vkráda do našich všedných dní,“ prezradila Ela Tolstova.


Pilotným singlom albumu „No Limit To Love“, ktorého názov sa zrodil počas turistiky v Slovenskom Raji, je skladba „Time In Space“. Klip k piesni na 16 mm kameru točil kameraman Tim Fisher a režíroval Olaf Spitta, ktorý sa inšpiroval videoklipmi Beatles.

„Tešíme sa, že sa pieseň Time In Space ľuďom páči. Vznikla veľmi rýchlo, bola to naozaj len chvíľka, moment, v ktorom sme sa naplno chápali – ako keby naše mysle boli navzájom poprepájané. Cítili sme, že toto bude práve tá pieseň, ktorá najviac nesie posolstvo albumu, preto sme ju aj zvolili za titulnú. Scenár klipu bol veľmi voľný, vlastne sme len išli kempovať do lesa. Veľmi sa tešíme z finálneho výsledku a farieb filmu,“ priblížila realizáciu videoklipu Ela Tolstova.

Marek Kučera a NMR (foto: Caroline Mackintosh)

TRANSGLOBAL WORLD MUSIC CHART: APRÍL 2024

Na prvom mieste Transglobal World Music Chart sa v apríli usadila portugalská speváčka Lina s albumom „Fado Camões“.


Portugalská speváčka a skladateľka Lina má nezameniteľný expresívny hlas a jej vznešená hudba je založená na štýle fado. Nový album „Fado Camões“ vyšiel 19. januára 2024 v nemeckom vydavateľstve Galileo Music. Tento titul je jedinečnou kompozíciou založenou na klasickej poézii najslávnejšieho portugalského básnika Luísa Vaza de Camõesa a nadväzuje na kritikmi oceňovaný album „Lina_Raül Refree“, ktorý oslavoval piesne taktiež portugalskej speváčky menom Amália.

Poradie najúspešnejších albumov apríl 2024:

  1. Lina · Fado Camões · Galileo Music Communication [2]
  2. Aziza Brahim · Mawja · Glitterbeat [1]
  3. Maria Mazzotta · Onde · Zero Nove Nove [12]
  4. Sahra Halgan · Hiddo Dhawr · Danaya Music [6]
  5. Aynur · Rabe · Dreyer Gaido [-]
  6. Tarek Abdallah & Adel Shams El Din · Ousoul · Buda Musique [10]
  7. Natascha Rogers · Onaida · Nø Førmat! [13]
  8. Les Amazones d’Afrique · Musow Dance · Real World [-]
  9. Otava Yo · Loud and Clear · ARC Music [16]
  10. Amsterdam Klezmer Band · Bomba Pop · Vetnasj [-]
  1. Ana Lua Caiano · Vou Ficar Neste Quadrado · Glitterbeat [-]
  2. Shakti · This Moment · Abstract Logix [3]
  3. Mari Boine & Bugge Wesseltoft · Amame · By Norse Music [4]
  4. Yīn Yīn · Mount Matsu · Glitterbeat [28]
  5. Ary Lobo · Ary Lobo 1958-1966 · Analog Africa [7]
  6. Cara de Espelho · Cara de Espelho · Locomotiva Azul [35]
  7. Maliheh Moradi & Ehsan Matoori · Our Sorrow · ARC Music [-]
  8. Nancy Vieira · Gente · Galileo Music Communication [-]
  9. Bombino · Sahel · Partisan [5]
  10. Ëda Diaz · Suave Bruta · Airfono [24]
  1. Sutari · #kołysankidlaświata · Audio Cave [-]
  2. Ramzi Aburedwan & Dal’Ouna Ensemble · Oyoun Al Kalam · Riverboat / World Music Network [37]
  3. Gao Hong & Ignacio Lusardi Monteverde · Alondra · ARC Music [11]
  4. Mama Sissoko · Live · Mieruba [9]
  5. Alma Pannonia · Transylvanian Dances · Bebe Rebe [26]
  6. V.A. · Congo Funk! Sound Madness from the Shores of the Mighty Congo River (Kinshasa / Brazzaville 1969-1982) · Analog Africa [-]
  7. Cabra · Cabra, Vol.1 · Segell Microscopi [-]
  8. Ann O’aro · Bleu · Buda Musique [33]
  9. V.A. · Merengue Típico, Nueva Generación! · Les Disques Bongo Joe [34]
  10. Hysterrae · Hysterrae · Linfa [19]
  1. Núria Rovira Salat · Amor de Flores · Tchaï [-]
  2. Bixiga 70 · Vapor · Glitterbeat [22]
  3. Petroloukas Halkias & Vasilis Kostas · The Soul of Epirus Vol. II · Artway / Technotropon [8]
  4. Cheikh Efrita · Cheikh Efrita · Monograph [38]
  5. Eskorzo · Historias de Amor y Otras Mierdas · Calaverita / Maracuyeah! [25]
  6. Mohammad Syfkhan · I Am Kurdish · Nyahh [23]
  7. Kavita Shah · Cape Verdean Blues · Folkalist [-]
  8. Schnieke · Hediye · Asphalt Tango [-]
  9. La Sève · Chlorophylle · King Tao [18]
  10. Almir Mešković & Daniel Lazar · Family Beyond Blood · ALDA [14]

NMR (foto: press Lina)


Zakladujúci členovia a administrátori Transglobal World Music Chart:

Ángel Romero (US), Araceli Tzigane (ES), Juan Antonio Vázquez (ES),

Súčasní aktívni členovia:

Gil Medovoy (US), Chris Heim (US), Ciro De Rosa (IT), Scott Stevens (US), Hendrick T S Foh (MY), Cliff Furnald (US), Rob Weisberg (US), Toni Polo (FR/ES), Nicolás Falcoff (AR), Masakazu Kitanaka (JP), Jordi Demésenllà (ES), Rafael Mieses (DO/US), Luís Rei (PT), Jean Trouillet (DE), Evangeline Kim (US), Willi Klopottek (LU/DE), Alejandro López (ES), Jon Kertzer (US), Ken Stowar (CA), Jiří Moravčík (CZ), Mu Qian (CN), Gil Rouvio (IL), Bouna Ndiaye (SN/US), Kutay Derin Kuğay (TR), Robert Gregor (SK), Yatrika Shah-Rais (IR/US), Armen Manukyan (AM), Rolf Beydemüller (DE), François Bensignor (FR), Eleni Ziliaskopoulou (GR), Marija Vitas (RS), Jaïr Tchong (BE), Enrique Blanc (MX), Tiago Lucas Garcia (BR), Zekeriya S. Şen (TR), Benjamín Muñiz (PR), Daryana Antipova (RU), Mika Kauhanen (FI), Luisa Piñeros (CO), Toni Pennacchia (US), Chen Hanzi (CN), Takuya “Salam” Unagami (JP), Janaína Ávila (BR), Roger Short (UK), Ankur Malhotra (IN), Alexis Herrería (MX), Rosângela Britto (BR), Ula Nowak (PL), Liana Cisneros (PE), Banning Eyre (US), Magda Tejchma (PL), Seth Jordan (AU), Tony Hillier (AU), Charlie Crooijmans (NL), Nigel Wood (IE), Dore Stein (US), Roger Holdsworth (AU), Madan Rao (IN)

Viac na: https://www.transglobalwmc.com/

JONO HEYES: VČELY A MED AKO DEKORÁCIA

Spevák, skladateľ a gitarista Jono Heyes sa narodil na Južnom ostrove Nového Zélandu, pre ktorý s obľubou používa maorský názov Aotearoa.


Jeho prvou spojkou do Česka sa stala počas svojho novozélandského výletu sliezska speváčka Beata Bocek, ktorá hosťovala na jeho albume „9 Pilgrims“ (2017). Heyes žil príležitostne v Česku v cirkusovej maringotke, a na jeseň 2021 zorganizoval nahrávací týždeň v bývalom mlyne v južných Čechách, kam prizval štýlovo pestrú zbierku muzikantov: Petr Tichý na basu, Anna Štefanová na husle, Pavel Nowak na perku na trúbku, Edouard Heilbronn z Francúzska na gitaru a švédska speváčka Julia Stringer. Rovnako významným spolutvorcom bol Jerry Boys pri mixážnom pulte, anglický zvukový majster, ktorý začínal v štúdiu Abbey Road v Londýne, do histórie vstúpil vďaka albumu Buena Vista Social Club a je držiteľom 4 cien Grammy. Práve jeho partnerstvo s Jonom je jedným z kľúčov k albumu. Improvizované štúdio nemalo zvukovo oddelenú „režijnú“ miestnosť, mlyn na to skrátka nebol stavaný. Jerry so slúchadlami na ušiach riadil zvuk s muzikantmi v tej istej miestnosti, ktorá navyše obsahovala drevené schodisko aj tlmiace panely s včelím dizajnom. Žiadne prepážky, všetci si videli do očí, čo je najlepší recept na organický zvuk.

Album „Beehive“ vznikol spolu so sériou klipov počas týždňa

Z predchádzajúcich riadkov je zrejmé, že Jono Heyes má nielen víziu, ale aj sériu premyslených ťahov dopredu. Album, ktorého názov v slovenčine znie „Včelí úľ“, má ľahko ekologický podtext. Včely a med tvoria ale len nevtieravú dekoráciu hutného základu, v ktorom horúca téma terajšej world music, teda prepájanie globálnych kultúr, prebieha skôr v myšlienkovej rovine než ako schematická fúzia. Príklad: pilotnú skladbu „Cantar La Guitarra“ uvádza Jono citátom od flamencového gitaristu Paca de Luciu.

„Ruky nájdu spôsob, ako hrať to, čo si srdce žiada.“

Nečakajte ale pokus o flamenco. Jono síce spieva španielsky, z jeho hlasu počujeme skôr jemnú pichľavosť klasického reggae, zatiaľ čo rytmus basy a klavíra znie ako guajira z kubánskeho vidieka, čo ešte dokresľuje trúbka Trevora Colemana.


Miešanie štýlov

Heyes mieša globálne štýly aj nástroje a poslucháčov pritom rafinovane klame telom. Skladba „For Toumani“ je venovaná majstrovi západoafrickej kory, ktorý Heyesa natoľko očaril, že po ňom pomenoval svojho syna. Otvára ju však vokálna forma juhoindického rytmu konnakol, ktorá síce prejde do typicky západoafrického soundu, namiesto kory však hrá klavír a Jonov spev znie ako z nejakého kreolského ostrova v Karibiku či Indickom oceáne. Inými slovami, album má široký záber s presne mierenými referenciami bez toho, aby si autor pomáhal lacno rozpoznateľnými klišé. Jeho hudba sa nesnaží zapáčiť sa, vašu pozornosť upúta tým, že pracuje so stavebnými kameňmi známych tvarov, ktoré skladá do nečakaných súvislostí.

Záverečná skladba „Satya“, ako indikuje názov (“podstata” vo sanskrite), nás zavedie do Indie bez toho, aby zaznel jediný indický nástroj. Indické farby vznikajú hráčskou invenciou a uprostred sedemminútovej plochy naraz v inštrumentálnom pletive ticho zažiaria hlas bez slov, akoby z úplne inakšieho sveta.

Nenápadným vrcholom albumu je „Land of the Greenstone“, venovaná Novému Zélandu, spievaná acapella len s bubnom. Kameň greenstone, česky nefrit, povestný sýto zelenou farbou, má v duchovnom živote Maorov dôležitú úlohu. Skladbu možno brať ako konfesiu hudobníka, ktorý svoje britské korene nadviazal na kultúru pôvodných obyvateľov ostrova.


Rozličné témy

Hudobné témy so slovnými príbehmi na pomedzí reality a fantázie Heyes majstrovsky prepájal na už spomínanom albume „9 Pilgrims“ s bookletom plným éterických náznakov aj presných citácií z Lennona, Martina Luthera Kinga či Biblie. Nasledujúci album „Monsieur Rayon’s Gramophone“ (2020) bol postavený na vymyslenom príbehu vynálezcu, ktorý by mohol byť francúzskou obdobou Járy da Cimrmana, situovaným do napoleonských vojen.

Posledný projekt „Beehive“ ide v kombinácii hudby a príbehov najďalej. Súbežne vydaná knižka má oproti štandardnému CD bookletu dvojnásobný formát, Heyes ju ponúka na platforme Bandcamp. Na 80 stranách je 9 príbehov, ku každej piesni jeden. Všetky sa určite prihodili buď v našom, alebo v nejakom paralelnom vesmíre.

Nájdeme v nej spomienku na novozélandský Womad vrátane stretnutia s Taraf de Haidouks aj so spomínaným Toumani Diabatom, a s kaskádami tónov, sršiacimi z 21 strún jeho kory. „Každý z jeho prstov bol ako vetva posvätného stromu. Jeho najvyššie zelené listy sa nežne vzpínajú k slnku aj do temnej hĺbky nočnej oblohy.“ Alebo jedna čisto surrealistická, v ktorej podobne ako u Jorge Luis Borgesa sledujeme niekoľko nadväzujúcich príbehov navzájom zapuzdrených na spôsob teleskopu. Vo jej finále lúšti Jono za pomoci tancujúceho pavúka flamencový rytmus compas a dochádza k svojmu životnému krédu: „Človek by mal brať stopára, pretože jeden nikdy nevie. Napríklad sú to prezlečení anjeli.“

Petr Dorůžka (preklad NMR ) viac článkov od autora nájdete na: http://www.doruzka.com/ (foto: press Jono Heyes)